Patril k najvýznamnejším básnikom 20. storočia ako pre Čechov, tak aj pre Slovákov. Piesne Karla Kryla boli od roku 1968 až do roku 1989 zakázané a aj tak si ich ľudia spievali. S protestsongmi neskončil ani po nežnej revolúcii. Legendárny spevák, básnik a hlásateľ rádia Slobodná Európa by sa 12. apríla dožil 80 rokov.
Stal sa hlasom Pražskej jari 1968, ktorá ponúkala nádej pod vedením Alexandra Dubčeka, že sa časy komunistickej totality zmiernia, ale, žiaľ, prišiel august 1968 a okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy pod vedením totalitného Sovietského zväzu. Protestsongy Karla Kryla ťali do živého. Spontánne deň po okupácii zložil 22. augusta 1968 hymnu pre mnohých s názvom Bratříčku, zavírej vrátka: „Bratríčku nevzlykej, to nejsou bubáci. Nadávky polykej, to jsou jen vojáci. Přijeli v železných hranatých maringotkách.“
Pochádzal z rodiny kníhtlačiarov, kde sa narodil 12. apríla 1944 v Kroměříži v Protektoráte Čechy a Morava. V 50.tych rokoch kníhtlač otca Karla Kryla komunisti zrušili. Mal staršiu sestru Máriu a mladšieho brata Jana. Maturoval na Strednej priemyselnej škole keramickej v Bechyni, keďže nemohol byť tlačiarom, tak sa túžil stať hrnčiarom ako jeho pradedo. Najprv pracoval v teplickej porcelánke, ale v roku 1967 sa presťahoval do Prahy.
Učaroval mu folk a prvú jeho pieseň Nevidomá dívka naspievala v roku 1968 najprv Hana Ulrychová s kapelou Bluesmen. Karel Kryl v domovine vydal debutovú LP platňu už o rok na to s ikonickým názvom Bratříčku, zavírej vrátka, ale platňa bola pre protirežimový obsah likvidovaná. Za niekoľko týždňov sa z nej stihlo predať 50 tisíc kusov. Kto ju mal, sa stal obeťou prenasledovania štátnou mocou: „Písali sme mu do Slobodnej Európy a on nám púšťal v rádiu úžasné piesne ako Veličenstvo kat či Píseň neznámého vojína: Nejlíp je mi, když kočky na hrobě v noci se mrouskají,ježto s těmi, co střílej' po sobě vůbec nic nemají, mňoukaj' tence a nikdy neprosí, neslouží hrdinům, žádné věnce pak na hrob nenosí Neznámým vojínům.“
Za platňu vyhadzov zo školy
To už však v septembri 1969 vycestoval Karel Kryl do západného Nemecka na hudobný festival a požiadal o politický azyl. Trpel depresiami, keďže ťažko niesol odlúčenie od rodiny a okupáciu domoviny. Zamestnal sa v rozhlasovej stanici Slobodná Európa v Mníchove, odkiaľ sa prihováral rodákom do železnej opony zabaleného Československa, kde zúrila normalizácia. Postihované bolo aj počúvanie Slobodnej Európy, ktorej signál sa snažili rušiť. LP platňu Bratříčku, zavírej vrátka vydal potom aj v roku 1971 v Nemecku, odkiaľ sa ilegálne dovážala do ČSSR v obale ako Viedenské valčíky.
Pamätníci z radov študentov, ktorí posielali listy Karlovi Krylovi do Mníchovia, spomínajú na tú dobu ako na časy, kedy im pesničkár pomáhal v ťažkých dobách totality: „U koho našli Krylovú platňu, alebo čo i len prepis textov, hrozil mu vyhadzov, prinajlepšom trojka zo správania a podmienečné vylúčenie zo školy.“
V Nemecku vydal Karel Kryl ďalšie LP platne Rakovina, Karavána mraků, Plaváček či Vůně. Do Československa sa vrátil až po Nežnej revolúcii v roku 1989. Tu v Prahe vystúpil na prvých tribúnach nežnej revolúcie (4. decembra 1989) na Václavskom námestí spolu s Karlom Gottom či dovtedy zakázanou speváčkou Martou Kubišovou. Jeho LP Bratříčku, zavírej vrátka označili za najvýznamnejšiu platňu v histórii československej populárnej hudby.
Predstava Karla Kryla o novom štáte však bola iná ako realita, tak sa vrátil do Mníchova. V pesničkovej tvorbe pokračuje aj jeho mladší brat Jan Kryl, ktorý v auguste 2008 vydal album Není bratr jako bratr. Po revolúcii, ešte kým Karel Kryl žil, zarezonoval aj jeho nový protestsong Demokracie, kde novú realitu Česka a Slovenska opäť pranieroval: „Demokracie rozkvétá byť s kosmetickou vadou. Ti, kteří kradli po léta dnes dvojnásobně kradou. Ti, kdo nás léta týrali nás vyhazují z práce. A z těch kdo pravdu zpívali dnes nadělali zrádce….“
Pesničkár Karel Kryl bol citlivý na akúkoľvek politickú manipuláciu spoločnosti, lebo ako sa vyjadril: „Politikom sa neverí. Politici sa kontrolujú. Verí sa v Boha, v prírodu, v krásu, v myšlienku, ideu. Politikovi sa neverí a kto mu verí, je idiot!“ Umeleckú piesňovú tvorbu Karla Kryla dokumentujú viaceré aj posmrtne vydané albumy. V novembri 2005 vyšla kompilácia Šuplíky / Mé nejmilejší písně a v novembri 2006 reedícia jeho prvého albumu Bratříčku, zavírej vrátka.
V apríli 2009 vyšiel album Živě v Československu 1969, na ktorom je unikátny záznam vystúpenia Karla Kryla pred jeho emigráciou. V novembri 2009 vyšiel album Ostrava 1967 - 1969, na ktorom sú Krylove predexilové nahrávky. V júli 2010 vydal Supraphon audioknihu básní Zas padá listí a v septembri 2011 DVD Koncerty 1989/1990.
V novembri 2012 vydal Supraphon CD a DVD s názvom Karel Kryl – Kdo jsem? Tento komplet ponúka na DVD hudobno-poetický film režiséra Dušana Rapoša z roku 1993, čo je 86 minút pesničiek, veršov a rozprávania. Je to pohľad za oponu duše československého pesničkára, básnika a človeka. Rapoš bol posledným, kto stihol nakrútiť filmový dokument o Karlovi Krylovi.
Poďakovanie do neba
V marci 2014 vydal Supraphon album s názvom Karel Kryl: Solidarita - Mnichov 1982, čo je záznam mníchovského koncertu z roku 1982. Solidarita je prienikom Krylovho repertoára zo 60. a 70. rokov, doplnená o novinky zo začiatku 80. rokov. Okrem známych hitov Bratříčku či Anděl sa Kryl na tomto zázname predstavuje vo viacerých pesničkárskych podobách. V októbri 2014 vyšlo CD a DVD s názvom Karel Kryl 70.
Tesne pred smrťou bol v Bratislave, z ktorej keď odchádzal, mu jeden zo študentov, ktorým hrával v Slobodnej Európe pred nastúpením do auta povedal: „Ďakujeme ti, Karle, že si vysielal pre nás v tej ťažkej dobe a že si. Na to Karlovi vyhrkli slzy od dojatia, nasadol do auta a o dva týždne prišla z Nemecka tá strašná správa, že zomrel. Aj po rokoch sú stále jeho piesne inšpirujúce a poďakovanie za jeho dielo stále platí. Bol to najväčší československý básnik 20. storočia, lebo jeho tvorba pomáhala tisícom ľuďom prežiť ťažké časy totality.“
Legendárny pesničkár a buričský básnik Karel Kryl zomrel v Mníchove 3. marca 1994 náhle na srdcovú príhodu vo veku nedožitých 50 rokov. Omdlel deň predtým na ulici, keď sa vracal spolu s manželkou Marlen z reštaurácie a na druhý deň v nemocnici zomrel. Podľa dobovej tlače sa v ten istý deň v Prahe z priečelia Vinohradského divadla odlomilo krídlo kamenného anjela.
