Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
Zaujímavosti > TOP 10: Film Noir
Roman J Israel, Esq.
Replicas
Wonder Wheel
The Leisure Seeker

TOP 10: FILM NOIR

Štylistická tendencia film noir, ktorá bola dominantou najmä americkej kinematografie 40tych a 50tych rokov, je nadčasovým fenoménom a jej znaky možno badať aj v súčasných ...
Štylistická tendencia film noir, ktorá bola dominantou najmä americkej kinematografie 40tych a 50tych rokov, je nadčasovým fenoménom a jej znaky možno badať aj v súčasných ...

Štylistická tendencia film noir, ktorá bola dominantou najmä americkej kinematografie 40tych a 50tych rokov, je nadčasovým fenoménom a jej znaky možno badať aj v súčasných filmoch. Pri príležitosti vôbec prvého českého noirového festivalu (v Kokoříne) sme pre vás pripravili TOP-ku klasického filmu noir (1941 - 1958). Tejto oblasti kinematografie sme už síce venovali jeden prehľad, avšak kým vtedy šlo o snahu o reprezentatívnu vzorku, tento zoznam už predstavuje rýdzo osobný, subjektívny výber.


Poistka smrti (Double Indemnity, r. Billy Wilder, 1944)

Príbeh: Poisťovací agent Walter Neff (Fred MacMurray) podľahne kúzlu nespokojnej manželky (Barbara Stanwyck) svojho klienta a s vidinou zbohatnutia a romániku mu spoločne namiešajú „poistku smrti“. Ňou však spečatia nielen jeho, ale aj svoj neodkladný koniec...

Prečo? Ak chcete niekomu, kto ešte vôbec nechyroval o filme noir, na jednom príklade demonštrovať, o čo vlastne ide, pustite mu Poistku smrti. Ukážkový noir, ktorému nechýba nič: inak kladný hrdina uchyľujúci sa k zločinu; zvádzajúca a vypočítava femme fatale; téma „dokonalého zločinu“, retrospektívne rozprávanie prostredníctvom flashbackov podporené voice-overom, vyšetrovanie, dejový zvrat, ponurá atmosféra, frekventovaný dážď, tiene žalúzií či samozrejme osudový tragický koniec... Za pozornosť tiež stojí excelentný výkon Edwarda G. Robinsona v úlohe likvidátora pohľadávok Keyesa. Dokonalý film noir!


Laura (r. Otto Preminger, 1944)

Príbeh: Detektív Mark McPherson (Dana Andrews) vyšetruje vraždu krásnej a spoločensky žiadanej Laury Huntovej, ktorej telo sa našlo v jej byte. Podozrivými sú traja ľudia: bývalý milenec a snobský novinár Waldo Lydecker, snúbenec a playboy Shelby Carpenter a Laurina kamarátka Ann Treadwellová. McPherson musí medzi výpoveďami troch podozrivých kľučkovať, aby sa dopracoval k pravde. Celé sa to ešte viac zamotáva, keď sa na scéne objaví samotná Laura (krásna Gene Tierney)...

Prečo? Napínavá a len sotva predvídateľná cynická detektívka. Jej svižné voice-overové monológy či dialógové prestrelky by si zaslúžili vytesať do kameňa. Príznačná je aj pravá „čierna“ atmosféra zvýraznená častým dažďom a všadeprítomnými tieňmi žalúzií.


Smrteľný hriech (Leave Her to Heaven, r. John M. Stahl, 1945)

Príbeh: Očarujúca Ellen (opäť Gene Tierney) a úspešný spisovateľ Richard sa stretávajú na ceste vlakom. Náhodné stretnutie je ale pre oboch fatálne. Prvotné sympatie prerastajú v románik a na prekvapenie všetkých vyústia v svadbu. Po nej sa Richard okrem milovanej manželky venuje písaniu svojho nového románu a tiež postihnutému mladšiemu bratovi. Ellen však úplne opantá neprekonateľná túžba vlastniť milovaného manžela. Jej nepriateľmi sa čoskoro stávajú prakticky všetci v Richardovom okolí a jej žiarlivosť sa mení v chorobnú posadnutosť...

Prečo? Farebná noirová rarita so sýtymi technicolorovými farbami. Mrazivá Tierney stelesňuje bez debaty najzlomyseľnejšiu femme fatale v dejinách filmu. Zákerná beštia, ktorá sa nezastaví pred žiadnou prekážkou, ktorá stojí medzi ňou a Richardom. Chladnokrvne odstráni manželovho mladšieho brata, neskôr dokonca ich nenarodeného syna. Premyslený a napínavý scenár vrcholí scénou v súdnej sieni.


Detour (r. Edgar G. Ulmer, 1945)

Príbeh: Džezový pianista Al Roberts (Tom Neal) sa odhodlá vyraziť autostopom za svojou priateľkou z miestneho hudobného klubu, ktorá sa rozhodla okúsiť Hollywood. Zamilovaný mladík cestuje z New Yorku do Los Angeles a osudová smola si ho nachádza už hneď pri prvom aute, ktoré mu zastaví. Stáva sa zlodejom, podvodníkom a napokon aj vrahom. A to všetko za podivuhodných, akoby priam osudových okolností...

Prečo? Kráľ medzi noirovými B-čkami. Svižný noirový road-movie obsahujúci všetky správne čierne esencie: flashbackové rozprávanie podporené voice-overom titulného smoliara mapujúce jednu nešťastnú náhodu, jedno zlé rozhodnutie a osudové stretnutie s femme fatale či typické svietenie a trefnú fatalistickú bodku.


Hlboký spánok (The Big Sleep, r. Howard Hawks, 1946)

Príbeh: Súkromné „očko“ Philip Marlowe (ktorému Bogart prepožičal svoj cynizmus a šarm zároveň), prijíma prácu od senilného generála Sternwooda. Vrásky na čele mu robia dve krásne, avšak divoké dcéry – Vivian (Lauren Bacall) a Carmen – pričom tá mladšia sa stala terčom vydierania. Marlowe vstupuje do spletitého sveta zločinu a nič nie je tak banálne, ako sa spočiatku zdá. Na rozdiel od diváka sa však Bogartov Marlowe v labyrinte postáv a ich záujmov nestráca. Šikovne kľučkuje, srší iróniou a sarkazmom, je nad vecou, imúnny voči femme fatale, priam akoby z inej dimenzie. Jediné, čo svedčí o jeho „pozemskosti“ je snáď iba to, že je fyzicky premožiteľný.

Prečo? Aj keď ide o jednu z vlajkových lodí tohto štýlu, je to predsa len veľmi svojská klasika. Režisér Hawks ignoroval viaceré tradičné postupy a prvky filmu noir (napr. voice-over detektíva, flashbacky) a do komplikovaného príbehu vniesol výraznú romantickú a dokonca aj komediálnu rovinu. Keby sme to ale chceli zjednodušiť, tromi základnými charakteristikami filmu noir disponuje na výbornú: štýloví herci (chémia medzi Bogartom a Bacall), vyšperkované a vypointované dialógy a pravá čierna atmosféra. Film noir je najmä o štýle a Hlboký spánok ním priam prekypuje. A už vôbec nesmieme zabudnúť na božského Bogarta, ktorý je s prehľadom najlepším predstaviteľom Philipa Marlowa z pera Raymonda Chandlera.


Sorry, Wrong Number (r. Anatole Litvak, 1948)

Príbeh: Leona Stevenson (na Oscara nominovaná Barbara Stanwyck) je dočasne imobilná a pripútaná k svojej posteli. Jeden večer, kým čaká svojho manžela (Burt Lancaster) z práce, si v telefóne omylom vypočuje rozhovor dvoch mužov, ktorí sa rozprávajú o naplánovanej vražde. Zúfalá a hysterická Leona sa cez telefón snaží dopátrať, kto má byť zavraždený a zabrániť zločinu.

Prečo? Efektná flashbacková mozaika bičuje napínavý príbeh bohatý na zvraty. Leona sa cez sériu telefonátov so zainteresovanými postavami postupne dozvedá, čo sa vôbec chystá. Ďalším a ďalším telefonátom a odzneným mikropríbehom je bližšie k šokujúcej skutočnosti... A ten záver je dych berúci!


Sunset Blvd. (r. Billy Wilder, 1950)

Príbeh: V slávnej otváracej scéne nachádzame v bazéne pri luxusnej vile mŕtveho muža. Tu sa začína rozprávanie neúspešného hollywoodskeho scenáristu Joea Gillisa (William Holden). O tom, ako ho finančné ťažkosti zaviali do honosného sídla vyhasnutej hviezdy nemých filmov a psychicky labilnej Normy Desmond (skvelá Gloria Swanson s hororovým pôvabom). O tom, ako tento mladý „zajačik“ očaril solventnú pani natoľko, že sa ho rozhodla privlastniť všetkými možnými prostriedkami. A o tom, ako sa stal jej milencom a väzňom zároveň...

Prečo? Jeden z vrcholov štýlu noir si berie na paškál hollywoodsky priemysel. Jeho temný príbeh posadnutosti je nadčasový a aktuálny aj dnes. Z noirových komponentov Wilderovej absolútnej klasike nechýba nič. V úvode máme zločin (teda jeho výsledok), nasleduje retrospektívne rozprávanie sprevádzané cynickým komentárom hl. hrdinu, zoznamujeme sa s jeho osudovou ženou, nechýbajú dejové zvraty... no zo všetkých kvalít jednoznačne víťazí skvostný, štipľavý a trefný scenár!


Na osamelom mieste (In a Lonely Place, r. Nicholas Ray, 1950)

Príbeh: Prchký scenárista Dixon Steele (Bogart) je už dlhšiu dobu bez práce a najnovšie je podozrivý z ohavnej vraždy. Jeho nová susedka Laurel (Gloria Grahame) mu však poskytne alibi a medzi dvoma osamelými ľuďmi vzniká vášnivý vzťah. Výbušný Dixon ale pred krehkou ženou postupne odhaľuje svoju násilnícku povahu, čo ju dovedie k úvahám, či je skutočne nevinný... Bogart sa predstavuje v úplne inej polohe (oveľa hlbšej a zložitejšej), než na akú sme boli dovtedy zvyknutí. Žiaden romantický frajer prekypujúci charizmou, ale diabol v ľudskom tele...

Prečo? Najlepší noirový kúsok od Nicholasa Raya, ktorý bol špecialistom na melodramatické noiry. Celému filmu vládne Bogart. Tento raz žiaden ironický individualista, ktorý je stále nad vecou a má vždy eso v rukáve. Jeho Dixon je hrubej, násilníckej povahy a čo je dôležité: je nejednoznačný. Až do samotného záveru divák netuší, či zločin, z ktorého je obvinený, spáchal alebo nie. Výborná noirová melodráma, v ktorej stretnete trochu iného Bogarta na jeho osamelom (a desivom) mieste!

Za zmienku stojí slávna replika: „I was born when she kissed me. I died when she left me. I lived a few weeks while she loved me.“


Veľký záťah (The Big Heat, r. Fritz Lang, 1953)

Príbeh: Policajný dôstojník Dave Bannion (Glenn Ford) prichádza na miesto činu a púšťa sa do vyšetrovania prekvapivej samovraždy jedného zo svojich kolegov. Samozrejme, netrvá dlho a na povrch vyplávajú viaceré nejasnosti. Jeho mŕtvy kolega pravdepodobne pracoval pre skorumpovaného šéfa mestskej správy a zároveň asi aj šéfa mestskej mafie. Keď Bannionovi začnú hádzať polená pod nohy aj jeho nadriadení, púšťa sa do prípadu s ešte väčšou vervou. Čoskoro sa však jeho drsné vyšetrovanie stáva osobnou záležitosťou...

Prečo? Noirová cesta pomsty par excellance. Lang nakrútil viaceré výborné noiry (The Woman in the Window, Ministry of Fear, Secret Beyond the Door), no tento jeho neskorší čierny kúsok je jeden z najlepších. Zaujímavý je predovšetkým hereckými výkonmi (okrem drsného Forda excelujú vo vedľajších rolách krásna Gloria Grahame a slizký Lee Marvin) a mierou násilia, ktoré síce nie je zobrazené explicitne, ale divák ho cíti azda rovnako nepríjemne, ako keby ho bol priamo videl.


Dotyk zla (Touch of Evil, r. Orson Welles, 1958)

Príbeh: V mestečku na americko-mexickej hranici stoja oproti sebe dve persóny: poctivý a ambiciózny šéf mexického oddelenia narkotík - Mike Vargas (Charlton Heston) a odporný, no nesmierne rešpektovaný a obdivovaný americký detektív - Hank Quinlan (bravúrny a pribratý Orson Welles). A niekde medzi nimi je drogový boss Grandi so svojimi kumpánmi. Svet tvrdých chlapov (kde ženské postavy hrajú druhé husle), drogy, vraždy, narafičené „dôkazové“ materiály, falošné obvinenia... To všetko na pozadí špinavých, nehostinných kulís a latinsko-amerického rocku, zachytené na svoju dobu neuveriteľne dynamickou kamerou (úvodná 3,5-minútová scéna nakrútená na jeden jediný záber!).

Prečo? Prehľad uzatvárame s „oficiálnym ukončovateľom“ klasického filmu noir. Jeden z vrcholov, ktorý nemožno obísť, alebo bez Orsona Wellesa to jednoducho nejde. Pozoruhodné a technicky pokrokové filmové dielo (najmä svojou kamerou a znepokojivou hudbou) na tému korupcie a morálky, nielen v mantineloch noiru.

2013-08-055.8.2013 | Michal Šmajda




login facebok
Fotogaléria k článku


Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Práve v kinách
Práve v kinách
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
Dokonalý horor, príbeh zasadený do kontextu, mimoriadne silný film s dokonalými efektmi, vtiahol ma do seba a zažil som ... >
Aton | Medzi nami
Stale nedokazem pochopit,preco nas chce autorka presvedcit o tom,ze porod by mal byt absolutny wellness... uplne odtrhnu... >
pato | Medzi nami
nemusím ani pozerať, tendenčný protizdravotnícky odpad. >
Lia | Medzi nami
Dá sa to niekde pozrieť? >