Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
Zaujímavosti > 10 zásadných klasických filmov-noir (1941 – 1958)
Annihilation
Ready Player One
Alita: Battle Angel
Thoroughbreds

10 ZÁSADNÝCH KLASICKÝCH FILMOV-NOIR (1941 – 1958)

Pretože Cinematik sa tento rok po zotmení niesol v znamení neo-noiru a v deň jeho štartu mala v rámci Projektu 100 premiéru klasika filmu noir ...
Pretože Cinematik sa tento rok po zotmení niesol v znamení neo-noiru a v deň jeho štartu mala v rámci Projektu 100 premiéru klasika filmu noir ...

Pretože Cinematik sa tento rok po zotmení niesol v znamení neo-noiru a v deň jeho štartu mala v rámci Projektu 100 premiéru klasika filmu noir (1) Hlboký spánok, pozývame vás na krátky exkurz do tohto podmanivého čiernobieleho univerza plného pokrivených charakterov, odvrátených stránok ľudskej duše, zločinu, skonštruovaných vrážd, falošných obvinení, poisťovacích podvodov, tvrdých mužov či nesmierne krásnych, no mnohokrát zradných žien.

Tento zoznám je zároveň pomyselným bojom medzi režisérom Billym Wilderom; hereckou ikonou tejto doby Humphrey Bogartom; autorom knižných predlôh a scenáristom Raymondom Chandlerom, či tvorcom, scenáristom a hercom v jednej osobe – Orsonom Wellesom.

Maltézsky sokol (The Maltese Falcon, r. John Huston, 1941)
Oficiálne prvý film noir klasického obdobia, ktorý nasledovala necelých dvadsať rokov trvajúca vlna „čistokrvných“ čiernych filmov. Humphrey Bogart sa predstavuje v role cynického a drsného súkromného detektíva Sama Spadea, pre ktorú sa narodil! Prijíma zákazku od pôvabnej klientky, čím vchádza do labyrintu postáv a záujmov, uprostred ktorého je vzácna soška čierneho sokola. Snímka odkrýva piliere, na akých budú filmy tohto štýlu stáť: herci, vypointované dialógy a pochmúrna atmosféra.     

Poistka smrti (Double Idemnity, r. Billy Wilder, 1944)
Poisťovací agent Walter Neff podľahne kúzlu nespokojnej manželky svojho klienta a s vidinou zbohatnutia a romániku mu spoločne pripravia poistku smrti. Ňou však spečatia nielen jeho, ale aj svoj neodkladný koniec... Za pozornosť stojí excelentný výkon Edwarda G. Robinsona v koži likvidátora pohľadávok Keyesa. Klenot tohto čierneho univerza obsahuje všetky správne noirové esencie: retrospektívne rozprávanie, voice-over hl. hrdinu, zvodnú femme fatale, vraždu, dážď, slovné prestrelky či hru s tieňmi. Ukážkový film noir, svižný a inteligentný aj na súčasnú dobu. 

Hlboký spánok (The Big Sleep, r. Howard Hawks, 1946)
Bogart opäť žiari ako „súkromné očko“. Jeho Philip Marlowe, ktorému prepožičal svoj cynizmus a šarm, prijíma prácu od staršieho pána. Ten sa stal terčom vydierania a k tomu má dve krásne dcéry, ktoré rozhodne nemajú čistý štít. Najmä vďaka nim sa Marlowe postupne zamotáva do spletitého sveta zločinu. Filmová adaptácia románu slávneho Raymonda Chandlera má príliš komplikovaný, až neprehľadný dej, do ktorého neustále vstupujú nové postavy a skutočnosti. Pravú „čiernu“ atmosféru, svižné tempo a šmrnc hereckého páru Bogart-Bacallová mu ale nemožno uprieť. 

Dáma zo Šanghaja (The Lady from Shanghai, r. Orson Welles, 1947)
Námorníka Michaela O'Harau (Orson Welles) zvedie osud s nádhernou Rosaile (Rita Hayworth), ktorej v parku zachráni život. Následne prichádza ponuka od jej majetného manžela Bannistera – vysoko uznávaného právnika – aby sa stal členom posádky na ich jachte na ceste do San Francisca. Situácia sa ale s pribúdajúcimi míľami komplikuje: Rosaile inklinuje k Mikeovi viac ako k vlastnému mužovi, ten žiarli a v tomto „exotickom“ dusne prichádza ponuka od Bannisterovho obchodného partnera Grisbyho skonštruovať fiktívnu vraždu samého seba za odmenu 5.000 $. S vidinou spoločného úteku a života s Rosaile nakoniec Mike na ponuku pristúpi... Nevídane blonďavá Hayworthová stvárnila so svojím neskonalým sex-appealom jednu z najzvodnejších femme fatale svojej doby. Za pozornosť tiež stoja exotické exteriéry, skvele nakrútené finále v zrkadlovej sieni či Mikeove úvahy o žralokoch...   

Tretí muž (The Third Man, r. Carol Reed, 1949)
Spisovateľ Holly Martins prichádza do Viedne na pozvanie svojho kamaráta z detstva Harryho Limea (Welles a jeho nezabudnuteľný herecký nástup), no akurát po príchode sa dozvedá o jeho smrti. A následne neprívetivej povesti. Rozporuplné výpovede svedkov mu však nedajú pokoja a po bizarnej smrti priateľa sa rozhodne pátrať na vlastnú päsť... Technicky brilantný britský kúsok odohrávajúci sa netradične prevažne v exteriéroch, a to v uliciach rakúskej metropoly.

Na opustenom mieste (In a Lonely Place, r. Nicholas Ray, 1950)
Prchký scenárista Dixon Steele (Bogart) je už dlhšiu dobu bez práce a najnovšie je podozrivý z ohavnej vraždy. Jeho nová susedka Laurel mu však poskytne alibi a medzi dvoma osamelými ľuďmi vzniká vášnivý vzťah. Výbušný Dixon ale pred krehkou ženou postupne odhaľuje svoju násilnícku povahu, čo ju dovedie k úvahám, či je naozaj nevinný... Bogart sa predstavuje v úplne inej polohe (oveľa hlbšej a zložitejšej), než na akú sme boli dovtedy zvyknutí. Žiaden romantický frajer, prekypujúci charizmou, ale diabol v ľudskom tele. Výborná noirová melodráma, v ktorej stretnete trochu iného Bogarta na jeho osamelom (a desivom) mieste... Za zmienku stojí slávna replika: „I was born when she kissed me. I died when she left me. I lived a few weeks while she loved me.“

Sunset Boulevard (Sunset Boulevard, r. Billy Wilder, 1950)
V otváracej scéne nachádzame v bazéne luxusnej vily mŕtveho muža. Tu sa začína rozprávanie neúspešného hollywoodskeho scenáristu Joea Gillisa (William Holden). O tom, ako ho finančné potiaže zaviali do honosného sídla vyhasnutej hviezdy nemých filmov a psychicky labilnej Normy Desmond (Gloria Swanson). O tom, ako tento mladý „zajačik“ očaril solventnú pani natoľko, že sa ho rozhodla privlastniť všetkými možnými prostriedkami. A o tom, ako sa stal jej milencom a väzňom zároveň... Jeden z vrcholov štýlu noir si berie na paškál hollywoodsky priemysel. Jeho temný príbeh posadnutosti je nadčasový a aktuálny aj dnes.

Cudzinci vo vlaku (Strangers on a Train, r. Alfred Hitchcock, 1951)
Skvostný Hitchcock a jeho fascinácia vraždou. Takmer nevinná konverzácia počas cesty vlakom medzi dvoma navzájom cudzími ľuďmi vrcholí „uzavretím džentlmenskej dohody“ o výmene vrážd. Rovnako ako extravagantnému čudákovi Brunovi (fantastický Robert Walker), tak aj známemu tenistovi prekáža v ich súkromnom živote istá nežiaduca osoba, bez ktorej by bol ich život oveľa jednoduchší. Kým karierista berie rozhovor jedným uchom dnu a druhým von, témou posadnutý Bruno ho berie smrteľne vážne. Akceptuje svoj záväzok a po jeho splnení žiada aj druhú stranu o splnenie toho svojho... Majster napätia síce nečerpá toľko prvkov filmu-noir ako jeho kolegovia v tomto zozname (Hitch je kapitolou samou o sebe), no aj vďaka scenáru Raymonda Chandlera dýcha táto snímka čiernou atmosférou.

Lovcova noc (The Night of the Hunter, r. Charles Laughton, 1955)
Pozoruhodná noirovka o pochmúrnom boji dobra so zlom s priam rozprávkovým koncom. Jeden z najzaujímavejších filmových záporákov v dejinách filmu – „kazateľ“ Harry Powell (Robert Mitchum), sa votrie do rodiny svojho bývalého spoluväzňa, ktorého obesili za vraždu a odcudzenie peňazí. Lup však tesne pred svojim zadržaním ukryl poblíž domu. Kľúčovú úlohu netradične zohrávajú dve detské postavy, súrodenci Pearl a John. Iba oni totiž vedia, kde sú ukryté peniaze. O kontraste medzi dobrom a zlom nesvedčia iba nevinné deti na strane jednej a sériový vrah na strane druhej, ale aj citeľný náboženský podtext či vytetované slová „Láska“ na článkoch pravej a „Nenávisť“ na článkoch ľavej Powellovej ruky.

Dotyk zla (Touch of Evil, r. Orson Welles, 1958)
Prehľad uzatvárame s ukončovateľom klasického filmu noir, ktorý je po viacerých stránkach veľkým filmom. Pozoruhodným a pokrokovým filmovým dielom ako takým, nielen v mantineloch noiru. V mestečku na americko-mexickej hranici stoja oproti sebe dve persóny: poctivý a ambiciózny šéf mexického oddelenia narkotík - Mike Vargas (Charlton Heston) a odporný a skazený, no nesmierne rešpektovaný a obdivovaný americký detektív - Hank Quinlan (bravúrny Orson Welles). A niekde medzi nimi je drogový boss Grandi so svojimi kumpánmi. Svet tvrdých chlapov (kde ženské postavy hrajú druhé husle), drogy, vraždy, narafičené „dôkazové“ materiály, falošné obvinenia... To všetko na pozadí špinavých, nehostinných kulís a latinsko-amerického rocku, zachytené na svoju dobu neuveriteľne dynamickou kamerou (úvodná 3,5-minútová scéna nakrútená na jeden záber!). Kinematografia sa však s filmom noir Wellesovým majstrovským dielom ani zďaleka nelúči. Jeho prvky nachádzame v rôznych žánroch dodnes a takéto snímky možno označiť za neo-noirové. 

PS: Nebolo vôbec jednoduché vyselektovať okrúhlu desiatku významných noir titulov. Niežeby bol problém nájsť dostatok kvalitných vecí, práve naopak. Vzhľadom na relatívne krátke trvanie klasického obdobia (17 rokov), sa zaujímavých „čiernych filmov“ zrodila hromada. Určite nejeden váš favorit zostal pred bránami tohto zoznamu. Podeľte sa o nich s nami v diskusii. 

(1) Do klasického obdobia filmu noir sa zaraďujú snímky 40. a 50. rokov ostatného storočia, „oficiálne“ počnúc filmom Maltézsky sokol (1941) a končiac snímkou Dotyk zla (1958). Termín „film noir“ (v preklade „čierny film“) pochádza z pera francúzskych filmových kritikov z roku 1946. Dôvodom pre toto označenie bol ponurý, temný príbeh. Je dôležité podotknúť, že film noir nie je považovaný za žáner, ale skôr štýl či smer. Jedná sa o zmes žánrov krimi, (melo)drámy, gangsterky a thrilleru, pre ktorú sú charakteristické určité znaky: v centre diania stojí zločin; pochmúrny a spletitý príbeh s nejedným dejovým zvratom je divákovi ilustrovaný zväčša retrospektívne; kľúčovú rolu zohráva ženská postava (tzv. osudová žena alebo femme fatale) a prítomný býva voice-over hlavnej mužskej postavy. Typickými prísadami neodmysliteľne patriacimi k navodeniu tej správnej noirovej atmosféry sú dážď, cigaretový dym a tieňohra. Po technickej stránke vychádza „čierna séria“ z nemeckého expresionizmu (Kabinet doktora Caligariho, Upír Nosferatu, Metropolis). Po obsahovej stránke zas nadväzuje na hollywoodsku gangsterku 30tych rokov, ktorú prakticky film noir nahradil.  

2010-09-088.9.2010 | Michal Šmajda




login facebok
Fotogaléria k článku


Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
bol som na tom vcera, cakal som kokotinu, ale toto bolo moc. Asi najhorsi film co som bol v kine za velmi dlhu dobu, ani... >
Mne sa film celkom pacil a to som isiel skepticky do kina. VELMI pomohlo ze sa SW konecne odputava od tych klišoidných v... >
Skoda plytvat slovami na tuto sracku, v ktorej sa Star Wars nadobro utopilo. Od polovice filmu odchadzali u nas ludia z ... >
prisel som skina a nedoporucujem nudilsom sa a zival cely film na predchizi diel to nema davam temu 3-10 PROSTE PRUS... >