3.0

Filmová recenzia

Predstavte si nasledujúce klišé: tupý, žoviálny, hlučný a egocentrický Američan sa zoznámi s Francúzom a v snahe ilustrovať svoju rozhľadenosť zo seba spraví úplného vola. Filmovým vtelením onej situácie je snímka Rozvod po francúzsky.

Mladá Američanka Isabel prichádza do Paríža navštíviť svoju sestru Roxy, ktorá sa vydala za francúzskeho maliara. Zdrvená Roxy jej oznámi, že ju Charles-Henri práve bez akéhokoľvek vysvetlenia opustil. Následné rozplietanie ich manželstva komplikuje viacero okolností – drahý obraz, Isabelina aféra s bratom Roxyinej svokry, atď…

Keď zvážime, aké ťažké je vyrobiť dobrú romantickú komédiu, je nanajvýš podivuhodné, koľko ľudí sa do tohto žánru púšťa. Zvyčajným výsledkom je viac či menej duchaplné prerozprávanie stokrát obohratých zápletiek a zvratov, v ktorom si nenáročný divák ako na švédskom stole povyberá, čo ho zaujíma – pekné herečky či hercov, vtipné dialógy, exotické prostredie atď. Priemyselná konzumná zábava štandardnej kvality.

Bohužiaľ, Rozvod po francúzsky nespĺňa ani základné kritériá kvality. Keby to bola fľaša uhoriek za socializmu, na nálepke by bol nápis “III. trieda akosti”. Asi najväčším nedostatkom je správanie sa postáv. Zdá sa, akoby sa scenáristi chceli vyhnúť schematickej predvídateľnosti tým, že postavám odoberú logiku. Úvodné scény, v ktorých Charles-Henri odmieta vysvetliť, prečo a kam odchádza, iba naznačujú nedobrý trend. Myslíte, že mal nejaký tajomný motív, ktorý nemohol prezradiť? Vôbec nie, ak nerátame “budovanie napätia”.

Podobné momenty sa postupne skladajú do dojmu neurčitosti a banality – prestáva byť jasné, čo z filmu je myslené vážne a čo ironicky. Zobrazovanie francúzskej kultúry osciluje medzi reklamnou exotikou a povrchnou xenofóbiou. Mnoho miest následne vyznieva neprirodzene a divák má veľmi malú šancu stotožniť sa s postavami.

Vrcholom bizarnosti je scéna, keď Isabel vyhadzuje z vrchu Eiffelovky revolver a aby nezranila niekoho na zemi, vloží ho do koženej kabelky (kabelku potom uchytí vietor a unáša ju ako suchý list ponad parížske strechy). Buď celý štáb prepadol z fyziky, alebo ide o náramne hlbokú alegóriu... niečoho.

Bezradný herecký prejav Kate Hudson v úlohe Isabel je len zákonitým vedľajším účinkom všeobecnej neusporiadanosti. Naomi Watts tiež akoby s nepochopiteľným konaním Roxy vnútorne nesúhlasila, čo sa prejavuje rutinérskym výkonom. Leslie Carol ako Roxyina svokra a Thierry Lhermitte ako jej brat, hrajú ploché postavy bez problémov.

Ak je Rozvod po francúzsky pokusom o konfrontáciu americkej a francúzskej povahy, je mimoriadne povrchný a nedotiahnutý. Rovnomenná knižná predloha by možno stála za hriech, ale v kine sa dá vidieť kopa lepších vecí, vrátane romantických komédií.

Le Divorce (USA/V. Británia, 2003, 115 min.)
Réžia: James Ivory. Námet: Diane Johnson - román Le divorce. Scenár: Ruth Prawer Jhabvala. Kamera: Pierre Lhomme. Hudba: Richard Robbins. Hrajú: Kate Hudson, Naomi Watts, Jean-Marc Barr, Leslie Caron, Stockard Channing, Glenn Close, Stephen Fry, Thierry Lhermitte.