Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
Kino recenzia > Agáva
Papicha
Knives Out
Mid90s
Der goldene Handschuh

AGÁVA

Oproti mladšej domácej filmárske generácii, ktorej diela sa pohybujú väčšinou v žhavej súčasnosti, sa staršia generácia tvorcov vracia skôr k minulosti, či už kedysi zažitej alebo ...
Oproti mladšej domácej filmárske generácii, ktorej diela sa pohybujú väčšinou v žhavej súčasnosti, sa staršia generácia tvorcov vracia skôr k minulosti, či už kedysi zažitej alebo ...

Oproti mladšej domácej filmárske generácii, ktorej diela sa pohybujú väčšinou v žhavej súčasnosti, sa staršia generácia tvorcov vracia skôr k minulosti, či už kedysi zažitej alebo pomerne blízkej ich mladosti. Potreba priniesť svoj náhľad na čas, ktorý pomaly a nenávratne odchádza spolu s jeho zástupcami, je cenná, v realizačných výsledkoch už diskutabilnejšia a v prípade Agávy nedostatočná.

Motivovanie sa tvorcu filmu, Ondreja Šulaja, Ballekovou prózou (rovnomennou časťou z jeho románu Agáty) môže poukazovať na autorskú blízkosť, ktorej vizuálnu podobu chcel v Agáve zachytiť. Priestor pomaly už „bájneho“ povojnového a predprevratového južného Slovenska predstavuje miesto kríženia etník a mentalít a predovšetkým časov: dávnejšie minulého monarchistického („som človek 19. storočia“, povie o sebe postava lekára), dávnejšieho predvojnového „kapitalistického“ (postava staviteľa Hampla a jeho kaviarenská partia podnikateľov), nedávneho vojnového (cez odbojovú, netradične západnú skúsenosť postavy zamilovaného Daniela) a prítomného roku 1947 (v postave mladej Nadi, lekárovho vnuka a skupinky „letných hostí“, inak nástupu povojnovej inteligencie ako nositeľov modernizmu).

Do tohto generačno-etnického rámca prichádza ešte blízka predzvesť novej doby, prízrak komunizmu a triedneho zúčtovania (v postave premietača Cyra). V opozícii voči línii ľudovej, triednej a povstaleckej praxe slovenského filmu Agáva cenne profiluje znamenia nastávajúcej doby v predobraze smutného rozkladu a zániku doby, ktorú zrušila.

Obzretie sa za časom, ktorý postavy a ich životný priestor obral o budúcnosť, nemá výrazný politický rozmer, a to napriek aranžovaniu historických dokumentárnych vsuviek aj s vektorom určujúcej geopolitickej vôle Východu (prostredníctvom vloženého úryvku zo sovietskeho filmu Čapajev). Filmu dominuje rehabilitácia zabudnutého času a pátos nostalgie. Predzvesť zániku predstavuje v podobe zhubnej vášne. Táto vyvrie z útrob mladých tiel ako živočíšna odpoveď človeka na jeho „prirodzenosť“ potláčanú v úvahe filmu náboženstvom, monogamiou.

Oddanie sa zmyslovému sa tu prepája s chodom a živlami prírody, vrátane symbolickej agávy, rastliny, ktorej zakvitnutie je spojené s jej uhynutím. Podobne sa dusné leto 1947 stalo pahrebiskom zašlej dobovej elegancie, ktorú snímka s nasadením kriesi. Zánik netotalitného politicko-ekonomického režimu prepojil odviazanú pohlavnú túžbu s ničivým požiarom srdca ako obraz doby, ktorá sa nemohla zvládnuť.

Tieto úmysly, ktoré Agáva predostrela a dali sa v nej prečítať, však nedostali dostatočné filmové zaopatrenie, podmanivú vizualizáciu. Všetky spomenuté a mnohé ďalšie narážky, súvislosti, poukazy centralizuje v snímke minimálna zápletka a jednoduchá dejová osnova, takže rozprávačstvo sa sústreďuje predovšetkým na dramatickú výbavu postáv, ktorá nepovýšila na náležitý psychologický obraz ich vnútra. Ani koncept prírodnej a zmyslovej zovretosti či lyrických opisov sa neroztopil v magickej poetike, na akú nás doma privykol J. Jakubisko, prípadne S. Párnický.

Naopak, väčšinu scén a záberov utopila toporná (miestami až nešikovná) štylizácia, plochá, bez mizanscén či využívania hĺbky záberu a v tomto prípade nenáročnejšia schodnosť divadelného inscenovania situácií s nie príjemne deklamovaným herectvom, ničím nekompenzovaným. Mnohé scény a zábery sú nevzrušivé pre svoju predvídateľnú ošúchanosť, pripomínajú totiž okamžite mnohé iné z nekonečného radu filmového klišé a konvencie. Priestor vo filme sa oprel o niekoľko exteriérových a interiérových náhľadov tak, že nevytvoril dostatočný kolorit mesta ako plnohodnotného protipólu prírody.

Monotónnosť silnej farebnosti podporená významovým svetlom historického leta akoby splošťovala osobitosť jednotlivých situácií. Starostlivú prácu s dobovými kostýmami strednej triedy znehodnotila miestami absurdná dokonalosť ich čistoty a vyžehlenosti, čo paradoxne znecitlivelo ich vnímanie.

Takéto odkrajovania z finálnej vizualizácie diela, masív jeho tvorivých zámerov pochopiteľne poznačili. Takže zo zamýšľaného obrazu „atraktívnej“ doby sa stalo skôr torzo zamýšľaných ambícií a úvahovej skladby.


Agáva (SR, 2016, 91 min.)
Réžia, scenár: Ondrej Šulaj. Hrajú: Milan Kňažko, Katarína Šafaříková, Marek Geišberg, Milan Lasica, Diana Mórová, Attila Mokos, Pavol Šimun, Éva Bandor

2016-04-011.4.2016 | Eva Vženteková




login facebok
Fotogaléria k článku
Dráma
91 min
SR
2016
31.3. 2016
31.3. 2016
4 z 10
Mám v zbierke
0 z 10
3 z 10


Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Práve v kinách
Práve v kinách
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
Tak ci povim dobre bulo no hej mejscami kus bulo vidno ze Kamile to barz neprirodzene no ale co. Konecne komedia zos vyc... >
Anastasija | Láska z Khon Kaen
Magicky film,vela dlhych zaberov a krasna kamera. >
Niki | Trhlina
Ach jaj, pol hodiny som nadávala, čo to za blbosť natočili... Knihu som nečítala, ale bude to tiež isto blbosť... Ľudia ... >
pre nás (1+1) to bol zúfalý film: slabučký humor a k tomu neprimerané surové scény; prázdne pasáže, kde tvorcovia asi ne... >