6.0

Filmová recenzia

Tento týždeň nám prišli do kín veľké veci z festivalu v Toronte. Popri výbornej dráme V kráľových záhradách dorazila aj nová dráma Michaela Winterbottoma o neuzavretom prípade vraždy, ktorý sa vydá preskúmať režisér a novinárka, no popritom odhaľujú viaceré iné tajomstvá či motívy.

Režisér Thomas Lang cíti veľkú šancu natočiť film podľa horúcej témy. Spracovala ju ambiciózna novinárka Simone Ford a ponorila sa do prípadu súdneho procesu, kde je študentka obvinená z vraždy spolubývajúcej. Thomas i Simone sa vydajú do Talianska, aby navštívili miesto činu, objavili čo najviac spojitostí a posunuli sa ďalej vo svojich dielach. V skutočnosti však objavia odlišné informácie a sami sa začnú dostávať k iným myšlienkam – vplyvom okolia, ale aj vlastným pričinením.

Michael Winterbottom je zaujímavý tvorca, ktorý točí jeden film za druhým, no s viacerými počinmi od čias Sily srdca s Angelinou Jolie mám viacero problémov a akoby jeho spracovania neladili s tým, čo ponúka scenár, resp. je realizácia ťažkopádna a chýba tam lepšie tempo, ak chce byť Winterbottom vážny. Pokiaľ je ochotný prejsť do ľahšej roviny, vznikajú svieže filmy ako dva Výlety so Steveom Cooganom. Ale S tvárou anjela je azda po rokoch prvý film, ktorý kombinuje oba štýly v jednom.

Zobrať si do filmu tému neobjasnenej vraždy Amandy Knox je umenie samé o sebe, ak si chcete niečo naštudovať o tomto prípade, stratíte sa pomerne rýchlo. A od tohto filmu nečakajte eventuálne riešenie – Winterbottom nechá hrdinov tápať a neraz od pátrania odbočí úplne inam. Winterbottom nechce ani riešiť celú vraždu, no veľmi rád sa zapojí do slepých cestičiek a otázok viny i nevinnosti, z ktorých dokáže vytĺcť zaujímavé momenty na viacerých frontoch. Či ide o proces samotného vyšetrovania alebo postoja médií, ktoré si zgustnú na téme a svojsky ovplyvňujú verejnú mienku. Je to šikovne postavená výpoveď o stave dnešnej spoločnosti a spracovaniu vážneho prípadu svorkou médií.

V tomto smere je krásne vidieť dvoch hrdinov v náročných povolaniach, ktoré zo svojej povahy, ale aj možného spracovania môžu prípadu vtisnúť novú (pa)chuť. V ich podaní nás čaká séria scén i návštev miesta činu a mestečka, kde sa udalosti mohli stať, ale pri fiktívnom štýle ani nemuseli. Zápletka slúži ako podklad pre vlastné postavy, ich riešenie problémov či obohatenie o nové postavy, ktoré vhodne mútia vodu. O tom svedčí napríklad Melanie v podaní zaujímavého výkonu Cary Delevingne (ktorá ma čoraz viac nabáda k tomu, že o tri mesiace budú Papierové mestá snáď najväčšie prekvapenie leta).

A čo vlastne rieši Thomas či Simone? Daniel Bruhl získal úlohu, kde môže vyniknúť pri postupnom prepadaní sa halucináciám, alkoholu, drogám či vlastnej motivácii napísať čo najlepší scenár. Kate Beckinsale oproti nemu verí racionálnemu smeru a nechce podľahnúť, ide po faktoch a podozrivých, no naráža na odlišné prekážky. Beckinsale podáva jeden z najsústredenejších výkonov kariéry.

Trvá dobrú hodinu, kým sa začne drať na povrch myšlienka, že azda pravdu možno vyrozprávať iba cez vykonštruovanú fikciu a potom začneme balansovať na tenkej hrane medzi nimi. To už je Thomas oveľa ďalej a Melanie mu ani nestačí pomáhať na jeho scenáristickej odysei.

Niektorí kritici povedia, že S tvárou anjela chýba dobré filmové jadro. Že k niečomu smeruje, veľa naznačí, ale aj tak tam nepríde. Alebo že sa točí iba v kruhu, nechá postavy blúdiť a aj tak nedorazia nikam. Vynárajú sa tu paralely, že tak ako nemusí mať jednoznačný rozsudok prípad Amandy Knox, rovnako ani Thomas so Simone nemusia nájsť ten svoj. V mätúcej, omamnej atmosfére Sieny sa asi prípady vyriešiť nedajú, či ich preberá polícia, média, režisér fiktívny alebo Winterbottom skutočný.

The Face of an Angel (UK/Taliansko/Španielsko, 2014, 101 min.)
Réžia: Michael Winterbottom. Scenár: Barbie Latza Nadeau, Paul Viragh. Hrajú: Cara Delevingne, Kate Beckinsale, Daniel Brühl

autor Michal Korec 27.4.2015

Kinema

6.0

Metascore

4.3

Diváci

Ohodnotiť