6.0

Filmová recenzia

Sama nocou tmou stojí na výraznom štýle mladej iránskej scenáristky a režisérsky. Ana Lily Amirpour natočila dlhometrážny hraný debut podľa vlastného komixu. Film je zmesou rôznych chutí, prevažuje krv a kokaín, s ktorými zápasí “hrdinka bez minulosti”. Mladá upírka sa rozhodne vziať spravodlivosť v Skazenom meste do vlastných rúk. Zločin a násilie majú obyvatelia vrastené hlboko do kostí, nik nie je bez viny a je len otázkou času, kto bude jej ďalšou obeťou. Dievčaťu sa vymkne svet z rúk v momente, keď sa zamiluje.

Amirpour popiera očakávania, vyhýba sa sentimentu. Strieľa si z nás rovnako ako zo svojich hrdinov. Táto “krutosť” sa jej však vypomstí. Príbeh nemá dostatočne silný náboj na to, aby po čase nezačal nudiť. S “nedramatickosťou” treba vedieť správne narábať a vyvažovať ju výrazným prvkom, ktorý stimuluje záujem a vťahuje do deja. Sama nocou tmou nemá silný charakter, pracuje s pomerne banálnou východiskovou situáciou a nedarí sa mu zaujať ani humorom. Dialógy nahrádza atmosférické ticho. Amirpour to v debute nevyšlo tak, ako kedysi Jimovi Jarmuschovi, ktorý je pre režisérku vzorom, no talentovaná filmárka sa rozhodne má kam posúvať a bude veľmi zaujímavé sledovať jej ďalšie filmárske kroky. Tie vedú do ďalekého Hollywoodu…

Vychádzajúca iránska star má chytľavo rockerský “postoj”, ten je však stále skôr pózou ako názorom. Sama nocou tmou je odvážnym filmom, snaží sa konverzovať s divácky obľúbenými žánrami, no nepracuje s ich konvenciami obzvlášť zaujímavo, skôr ich komponuje do nudne zdĺhavého deja, v ktorom nedochádza k výraznejším výkyvom. Divák sa jednoducho nudí a po čase sa preje aj atmosférou. Náplasť na oku v podobe vizuálnych stimulov začne po nejakom čase škriabať, rovnako “hudobné” vsuvky sa stávajú opakujúcimi a potvrdzujú tak svoju samoúčelnosť.

Amirpour treba uznať veľkú dávku odvahy, no jej upírsky príbeh nemá iskru. Dej-nedej je “sprievodným podujatím” štylistických maniérov režisérky. Keď už musí dôjsť k porovnaniu s upírmi Jimma Jarmuscha (Len milenci prežijú), nech. Jarmuschov príbeh má intelektuálny presah a s divákom dokáže viesť zaujímavý, vtipný dialóg. Amirpour sa všemožne snaží zaujať pozornosť a dokázať nám, že jej svet je neznesiteľne sexi, rovnako cool ako ona sama… Je zaujímavé, ako jej vyprázdnený, no pôsobivý obal hltá Hollywood. Trafila do čierneho, čo ju vyhadzuje z klubu nezávislých amerických punkáčov Lynch, Jarmusch, ktorí sú jej ikonami. Stáva sa z nej exotická popstar a ja dúfam, že ďalším filmom dokáže, že sme jej krivdili.

Kameňom úrazu je neschopnosť chytiť myšlienku a pomenovať ju. Film je o ničom a snaží sa presvedčiť nás, že o “tom” vie a má to na háku. No v tomto prípade to jednoducho nefunguje, aj keď by sa divák akokoľvek snažil, postupne ho ubije. Zo všetkých očakávaní zostáva len pocit prázdnoty a zbytočnosti…

Sama nocou tmou je postmodernou skladačkou, vizuálne podmanivý čiernobiely obraz pripomína kultové komixovky Sin City, na ktoré priamo odkazuje i “Skazeným mestom”, v ktorom sa príbeh odohráva. Temnote tu podlieha každý, ani hlavná hrdinka, ktorá berie “spravodlivosť” do vlastných rúk nekoná v mene “vyšších hodnôt”, akoby len zabíjala samotu. Armipour produkuje atmosféru takmer z ničoho, no film postráda napätie, nie sme ochotní báť sa o jej hrdinov. Na druhej strane je zaujímavé ako pracuje s konvenciou hororového žánru, neparoduje ho, z jej výsmechu však nepríjemne mrazí.

Na to, aby nám, inak sympatické postavy prenikli pod kožu museli by konať. Oni skôr pózujú v dokonalých obrazových kompozíciách a presúvajú sa zo scény do scény. Invenčnosť spočíva vo výraze autorského rukopisu. Malá rada pre túto iránsku cinefilku by znela: podriaď svoje vášne kvalitnému scenáru a bude z toho nespochybniteľne skvelé kino.

A Girl Walks Home Alone at Night (USA, 2014, 99 min.)
Réžia: Ana Lily Amirpour. Scenár: Ana Lily Amirpour. Hrajú: Sheila Vand, Arash Marandi, Marshall Manesh, Mozhan Marnò, Dominic Rains, Rome Shadanloo