SAMSARA

Navyše sú to filmy, ktoré v sebe obsahujú tak dôležité a zároveň tak ignorované posolstvo (trápiace mnohých umelcov už stovky rokov), že je naozaj nevyhnutné si ho pripomínať. Je to síce snaha možno smiešna a márna, lenže vďaka podobným Reggiom, Frickeom, Magdisonom, ktorí konštantne ukazujú na problém prstom, ostáva problém ako tak živý aj v našich mysliach a nestupňuje sa takým tempom, respektíve si ho aspoň uvedomujeme. Na druhej strane treba podotknúť, že forma Frickeho filmov nie je a nebude vyčerpaná minimálne z technického hľadiska. A pretože technika sa každým dňom neúprosne vyvíja, a Samsara je kameramanský film (kamera=technika), tak každý novší počin tohto (už) žánru bude zaručene o niečo grandióznejší a divák bude opäť pociťovať pri niektorých záberoch zimnicu, či v občas až (zámerné) znechutenie. Jednoducho novšie zábery budú vždy technicky dokonalejšie a spektakulárnejšie. A to môžem skutočne potvrdiť. Naprieč snímok Koyaanisqatsi; Baraka a Samsara jasne badať tento pokrok (len tak mimochodom vývoj technológie ako jeden z prvkov zachraňujúci Samsaru pôsobí vskutku ironicky a pokrytecky v kontexte jeho myšlienky).

Pri dokumentoch tohto typu teda nie je dôležité ako sú nakrútené, ale čo zobrazujú. Nenapredujú vo forme, ale v objavovaní exotiky - scenérií, unikátnych záberov, ktoré dávajú na obdiv divákovi. Tj. v stálom hľadaní jedinečnosti, ktoré vyžadujú roky rekognoskácie a putovania. A práve v tomto tkvie úspech a kúzlo Frickeho štýlu. Veď priznajme si koho by bavilo sledovať skoro dve hodiny bezslovné zábery prírody a mesta. Samsara a jej podobní dokazujú, že sa to dá, dokonca, že vás to môže baviť, nadchnúť a podnietiť k myšlienkam. Sledujete niečo čo pripomína zábery National Geografic, ale k obrazu si domýšľate vlastné súvislosti, vlastné príbehy. Len podstatne slobodnejšie.

Odrazu pri záberoch domov po veternej smršti, či povodni, začnete pociťovať strach a uvedomovať si, že to my sme v skutočnosti otroci Zeme a nie že je to naopak, ako si to mnohí myslia. A pri záberoch z kuracej farmy, že človek vie byť naozaj krutejší ako zviera, ktoré bez síce zábran vraždí no nerobí to pre peniaze...atp.

Skĺzavam k moralizovaniu. Rovnako priamo ako film. Ale ako inak upozorniť na problém masy ľudí prostredníctvom média ak nie priamo. Veď predsa žijeme v zrýchlenej dobe, kde nie je čas na podobenstvá, metafory a symboly, dobe kde sa ľudia míňajú jeden s druhým, bez slova idúc za svojim cieľom, nevšímajúc/nevnímajúc si okolie. Samsara si ho všíma, bohužiaľ do kina na ňu zavíta len človek, ktorý si ho všíma tiež, a ten čo tak nerobí zostane so svojou gumenou Ančou pri počítači s hamburgerom - pretože k tomu smeruje najpesimistickejšia vízia tohto sveta, načrtnutá Samsarou.


Samsara (USA,2011, 102 min.)
Réžia: Ron Fricke. Kamera: Ron Fricke. Hudba: Marcello De Francisci, Lisa Gerrard, Michael Stearns