Na rozdiel od inej filmovej premiéry prvého týždňa 2012 (Kazateľ Kalašnikov s dvojakým zámerom i žánrom) máte v prípade Jack a Jill absolútne jasnú predstavu, čo vás čaká v kinosále. Zúfalý moment kariéry Adama Sandlera, keď sa rozhodol pre komédiu, kde musí okrem seba zahrať aj ženskú rolu, čo znamená zaradiť sa po boku Eddie Murphyho, Martina Lawrenca a x iných hercov do trápnej pozície chlapa v šatách a nie s veľmi kvalitnými humornými scénkami.
Jack a Jill majú veľmi jednoduchú dejovú schému – Jack je úspešný chlapík žijúci v LA s rodinou, ale aj jedným zásadným problémom. Každý rok sa mu na Deň vďakyvzdania dovalí rodinná katastrofa, sestra Jill. Na tom by nič nebolo, ale tento raz sa rysuje možnosť, že otrasná dvojička tu neostane iba na víkend, ale na mesiac či ešte dlhší čas a to v záujme duševného zdravia nemôže Jack vydržať, tak sa ju rozhodne vydúriť ďaleko od domova.
Z premisy „Sandler hrá obe dvojičky a miestami až krutým spôsobom chce vystrnadiť Jill z príbytku“ sa dostávame až na atypicky nízke sandlerovské méty. Posledných päť rokov u komédií Sandlera platí, že kvalita komédie úmerne závisí od sparing-partnerky, ktorá hrá ženskú rolu a často jeho partnerku. Keď to bola Jennifer Aniston, Skús ma rozosmiať bola už nadpriemerná komédia s dvomi komikmi. Keď zverboval Kate Beckinsale do Clicku, našli dôvody pochopiť jeho motívy. Pri Dospelákoch mu občas nahrávala Salma Hayek (a častejšie partia kamošov). No ak sa dostal do bodu, že hlavnú ženskú rolu bude hrať on, je to fatálna prehra.
Pretože ak pominieme príliš jednoduchú premisu, ostáva nám iba miesto na improvizáciu. Z dvojičiek je úplne jasné, kto musí dostať väčší priestor – a nebude to slušne vyzerajúci chlapík Jack. Jill má byť zrejme pokusom o komediálny uragán, no drží sa maximálne na úrovni starej mamy zo Zamilovaného profesora 2 a Sandler s iným hlasom v ženských šatách ako zdroj humoru na hodinu a pol neobstojí. Je tu kopa pokus o typický ľahko neprístupný humor – grgáme, prdíme, vyžierame pri stole moriačika či iné sviatočné menu. Do toho politicky nekorektné hlášky a o hlavný stupeň zábavy je postarané. Ešte k tomu pripočítajte variáciu na „Vyhoď rodinného príslušníka z domu“ a to je všetko. Pani Mária vám z Uragánu v TV urobí rovnakú, ak nie väčšiu radosť.
Sandler prepískol čo mohol – má iba jeden základný typ humoru (pitvorenie sa ako Jill), poriadny dej tu chýba (je to de facto séria scénok okolo určitého obdobia a po ňom) a čo je horšie, aj sympatický Jack sa po čase dostane do horšej úlohy. Z vedľajších rolí tu nemá kto zachraňovať humor s výnimkou Al Pacina vo výbornej roličke, ale pôjdete do kina na komédiu pre pár dobrých scén? A keď vám ešte načrtnem, že jeho kvázivíťazstvo spočíva v romantickej zápletke a zahľadení sa práve do Jill, ostanete mierne paf. Akurát Katie Holmes sa tu ukáže a získava bod navyše v roli manželky.
Tupé vyznenie príliš nevylepšuje ani réžia inak obstojného remeselníka Dennisa Dugana, ktorý tiež pochopil, že tu niet čo riešiť, len nechať Sandlera vyvádzať v jednotlivých scénach a na konci sa snáď dobre výsledok zostrihá. Lenže zatiaľ čo v minulých komédiách bol vždy aspoň jeden dobrý nápad či prostredie (exotické, tradičné či práca s časom či udalosťou), teraz je tu blbá rodina a Vďakyvzdanie, čo sme videli veľa ráz. A Sandler z toho nevyťažil absolútne nič nové, talent sa minul účinku.
Takže začíname zostra – najhoršou komédiou komika od čias štartu jeho veľkých filmových rolí.
Jack and Jill (USA, 2011, 91 min.)
Réžia: Dennis Dugan. Námet: Ben Zook. Scenár: Steve Koren, Adam Sandler. Kamera: Dean Cundey. Strih: Tom Costain. Hudba: Rupert Gregson-Williams. Hrajú: Adam Sandler, Katie Holmes, Al Pacino, Dana Carvey, Allen Covert, Shaquille O’Neal
