Celý život sme na ceste. Tak ako hlavní hrdinovia tohto filmu. Letuška Luna a letový dispečer Amar. Prežívajú svoj život v povojnovej Bosne a Hercegovine. Obaja siroty. Snažia sa nájsť si svoju cestu a vybudovať svoj život ako mesto a krajina, v ktorej žijú.
Prežili si svoje strasti a útrapy vojny a snažia sa nájsť svoj vnútorný a životný pokoj. Darí sa im až do chvíle, kým Amara dočasne neprepustia za požívanie alkoholu na pracovisku. Amarov alkoholizmus a utápanie svojej frustrácie v poháriku môže byť dôsledkom dlhoročnej neúspešnej snahy o dieťa. Podstúpi test plodnosti a naskytá sa riešenie ich trápení umelým oplodnením. Amar nastúpi na protialkoholické liečenie. Hľadá svoju cestu, až kým nenarazí na Bahriju. Dávneho kamaráta, s ktorým prežil nástrahy vojny.
Vzťah Amara a Luny naberá novú dynamiku, keď na popud Bahriju prijme miesto učiteľa informatiky v detskom moslimskom tábore mimo Sarajeva. Luna ho navštívi a na vlastnej koži zažíva silu pravoverného islamu v komunite. Aj keď sú obaja s Amarom moslimovia, Luna nevydrží a z tábora odchádza po krátkej návšteve. Spočiatku novú situáciu trpezlivo znáša, lebo Amara miluje. Ten sa postupne mení s každým dňom stráveným v komunite, do ktorej ho priviedol Bahrija. Odcudzuje sa, avšak Luna stále prejavuje snahu nájsť cestu pochopenia.
Na ceste je emotívnou výpoveďou o osudoch dvoch mladých ľudí v krajine zmietanej vlastnou spoločenskou schizofréniou. V krajine, ktorá sa každý deň učí žiť sama so sebou. Tak ako jej obyvatelia, zmietaní dlhoročnou vojnou. Na ceste sa snaží poukázať na relativitu našej vlastnej cesty, kedy sa nám môže vzdialiť natoľko, až prídeme o to a tých, ktorí boli prvoradou príčinou putovania. Zamýšľa sa nad silou viery a ľudského presvedčenia o sebe samom na pozadí osobných tragédií a nenaplnených životných snov – nad silou viery, ktorá nastavuje zrkadlo ľudskému presvedčeniu a nad silou ľudského presvedčenia, ktoré nastavuje zrkadlo viere. Tak ako Amar Lune. A Luna Amarovi...
Na putu (Bosna a Hercegovina / Rakúsko / SRN / Chorvátsko, 2009, 100 min.)
Réžia: Jasmila Žbanić. Scenár: Jasmila Žbanić. Kamera: Christine A. Maier. Strih: Niki Mossböck. Hudba: Brano Jakubović. Hrajú: Zrinka Cvitešic, Leon Lučev, Ermin Bravo, Mirjana Karanović, Marija Kohn, Nina Violić, Sebastian Cavazza, Jasna Ornela Bery
