V bližšie neurčenej africkej krajine začína občianska vojna. V ovzduší visí strach o život a krvavá nenávisť. Marie zdedila kávovú plantáž, kde žije spolu so svojim synom Manuelom. Napriek niekoľkonásobným odporúčaniam utiecť, zostáva a udržuje neľahké vzťahy s miestnymi.
Francúzska režisérka Claire Denis opäť využila symbiózu medzi pustými africkými lokalitami a životnými pocitmi svojich hrdinov. Vo filme Piatok večer sa zamerala na magickú očarenosť nočným Parížom, Afrika v jej ponímaní je naopak miestom beznádeje a opustenosti. Vyprahnutá, tichá, horúca. Trochu mi pripomenula dokument, ktorý sa premietal v rámci festivalu Jeden svet, Mugabe a biely Afričan, kde postavy tiež riskovali život za svoju dôstojnosť.
Sociálnu tému zastupuje rasizmus a xenofóbia: „Títo bieli, riskujeme pre nich život, oni si túto nádhernú krajinu nezaslúžia.“ Autentické zobrazenie chudobných a beznádejných spoločenských pomerov núti zamyslieť sa nad nedostatkami a zlyhaniami kolonializmu. Čo je zaujímavé, keďže Francúzsko, ktoré film financovalo, sa na ňom významne podieľalo.
Detskí vojaci s mačetami a samopalmi, nenávistné prejavy v lokálnom rádiu, rebeli okupujúci cestu, pričom od nebezpečenstva postavy chráni iba jeden úbohý, navyše deravý plot.
Z hercov prekvapí zošedivený Christopher Lambert s prekvapivo dôveryhodným výkonom v roli vydeseného exmanžela, alebo Nicholas Duvauchelle ako nepredvídateľný a znudený syn Manuel. Práve na ňom najviac vidno dôsledky sebeckého konania hlavnej postavy. Herečka Isabelle Huppert (Pianistka) v roli Marie je značne minimalistická, o to viac je však presvedčivá.
Pomalší spád a menšia dynamika v tomto prípade filmu neškodia, spolu s rozumne využitou hudbou dopĺňajú znepokojivosť a myšlienkovú hĺbku filmu. Občianska vojna určite nie je jednoduchou témou na sfilmovanie, režisérke sa to podarilo komornejším, neokázalým spôsobom.
Napríklad roztrasenou ručnou kamerou, zmenšeným priestorom rozprávania, väčšina deja sa odohráva iba na území jednej kávovej plantáže. Dlhé, statické zábery prírody umocňujú tajuplnosť, znepokojivosť a hlavne neznámosť afrického kontinentu.
Sama v Afrike určite nie je príjemným filmom na nedeľné popoludnie, ale ťaživou, depresívnou drámou o súčasnom svete. Tentoraz bez rozprávkových prikrášlení, akými sa na Afriku zvykne pozerať Hollywood. Ak vás zaujíma tematika občianskej vojny a krajín tretieho sveta, určite ju nezmeškajte.
White Material (Francúzsko, 200, 106 min.)
Réžia: Claire Denis. Scenár: Claire Denis, Marie N’Diaye. Kamera: Yves Cape. Strih: Guy Lecorne. Hudba: Tindersticks. Hrajú: Isabelle Huppert, Isaach De Bankolé, Christophe Lambert, Nicolas Duvauchelle, William Nadylam, Adèle Ado
