TAKING OFF - PROJEKT 100

Forman prichádza do Ameriky v ére hippies. V období hľadania nových ideálov, alternatívneho spôsobu života ako aj zmeny hodnôt. Je to čas, v ktorom rodičia a deti nezdieľajú ten istý pohľad na svet. A práve to bolo inšpiráciou  k nakrúteniu filmu o neporozumení medzi dvoma generáciami. Scenár vznikol na základe novinových článkov o neustálych útekoch detí z vlastných domovov. Rodina v tom čase prestávala nadobúdať tie hodnoty, ktoré mala predtým. Rodičia žijúci vo „svojom“ svete už nie sú schopní pochopiť myslenie a konanie vlastných detí.

Na prvej verzii scenára spolupracoval režisér so známym francúzskym scenáristom Jean – Claude Carrierom a režisérom Johnom Kleiom, pomáhajúcim mu s orientáciou v Americkej realite. Nakoniec musel scenár prejsť ešte niekoľkými zmenami, aby bol akceptovateľný americkou produkčnou spoločnosťou Universal. Tá umožnila nakrúcanie filmu po tom, čo Paramount ako držiteľ práv, sa toho zdal.

V Taking Off, ako už bolo povedané, je zobrazené nepochopenie a odcudzenie sa rodičov a detí. Režisér si dovolil „pichnúť“ do najcitlivejšieho miesta amerického systému. Ukázal to, čo v tom čase každý videl, alebo to dokonca sám zažíval, ale bál sa to priznať. Ako príklad si vyberá jednu „klasickú“, malomeštiacku rodinu, na ktorej ukazuje vtedajšiu realitu.

Celý film od začiatku až do konca je rámovaný speváckym konkurzom, niečo na štýl dnešnej superstar. Objavujú sa tu dievčatá s väčším či menším speváckym talentom. Piesne znejúce počas tohto konkurzu dopĺňajú dejovú líniu filmu. Jedným z dievčat, zúčastňujúcich sa na tejto prehliadke „talentov“, je aj hlavná hrdinka filmu Jeanie (Linne Heacock). Odchádza z domu, aby mohla spievať, aj keď sama tvrdí, že spievať dobre nevie. Ako jediná nevydá zo seba pred porotou ani hlásku. Svojim mlčaním demonštruje nezmyselnosť podobných podujatí. Zároveň je tu vidieť, že nielen rodičia, ale aj ich deti sú obyčajnými karikatúrami. Snažiac presadiť sa, či revoltovať proti systému, vyzerajú smiešne a infantilne, podobne ako ich „zhúlení“ rodičia.

Neohlásený odchod a neskorý návrat domov spôsobí u rodičov Jeanie paniku. Rozhodnú sa ju hľadať. Nevediac, kde začať, posiela jej matka Lynn (Lynn Tynová) svojho muža Larryho (Buck Henry) von, len aby niečo robil. Ten sa však namiesto toho, aby hľadal svoju dcéru, opije. Nevie, kde má hľadať, pretože nepozná miesta, ktoré navštevuje jeho dcéra. Aj tu je vidieť vzdialenosť jednotlivých svetov, založenej na nedostatku komunikácie. Rodičia sa neinformujú, čo robia ich deti až do chvíle, keď ich opustia.

Opitý Larry nájde dcéru doma a strelenou fackou sa pokúša hrať na otca. Manželka ho zastaví a namiesto hádky s dcérou sa poháda s manželom. Jeanie, ktorá zobrala nejakú drogu, sa odmieta rozprávať so svojimi rodičmi. Nasleduje ďalší útek. Lynn a Larry sa rozhodnú pridať do spoločenstva rodičov stratených detí. Tu zisťujeme katastrofálnu situáciu spoločnosti, produkujúcej veľké množstvo nesúdržných rodín. Deti nie sú ochotné znášať nechápavosť, obmedzenosť a stupiditu svojich rodičov a volia jednoduchšiu cestu. Tou je útek z domova. Očakávajú, že niekde inde nájdu pochopenie, ktoré sa im doma nedostáva. Chyba je na obidvoch stranách. Deti už nie sú ochotné komunikovať (príklad Jeanie) a rodičia sú tak zaslepení samými sebou, že nie sú schopní vnímať svoje najbližšie okolie. Ukájajú sa v organizovaní spoločenských podujatí, kde sa stretávajú s podobnými beznádejnými prípadmi. Tým ako by sa ich bolesť, či strata rozložila aj na ostatných a tým sa zároveň zmenšila.

Smiešne vyznieva aj pokus rodičov fajčiť marihuanu, s cieľom pochopiť konanie svojich detí. Namiesto zamyslenia sa nad svojimi chybami, hľadajú chybu v užívaní drog. Pri akte fajčenia marihuany sa zúčastňujú aj zástupcovia práva a medicíny. To všetko preto, aby sa ospravedlnila ilegálnosť samotného užívania drog. Nad všetkými zúčastnenými vládne neuvedomelosť, skôr ako účinky marihuany. Jej základ spočíva v tom, že ich deti sa nestratili, ale odišli dobrovoľne, neschopné podieľať sa na spoločnom živote.

Taking Off ukazuje to najlepšie, čo Forman nadobudol ešte počas svojho pôsobenia v Československu. Po vizuálnej stránke mu v tom dopomáha kameraman Miroslav Ondříček, známy už aj z predchádzajúceho pôsobenia pri výrobe autorových filmov pred emigráciou.

Neprijatie Taking off v Amerike vychádzalo predovšetkým zo satiry a pitoresknosti, akou si Forman dovolil zobraziť spoločnosť, ktorá ho prijala. Napriek neprijatiu môžeme konštatovať, že sa mu podarilo zachytiť každodenný život, videný cudzincom. Ukazuje pravdu o spoločnosti, do ktorej sa má zaradiť. Neprichádza s návodom, ako krízu rodiny vyriešiť. To ani nie je jeho cieľom. On iba kladie otázky a nečaká na odpoveď. Nastavuje  zrkadlo priemernému človeku. Ten sám má hľadať odpovede na položené otázky.

Je samozrejmé, že Američania museli byť frustrovaní po tom, čo sa o sebe dozvedeli viac, ako si sami želali. A možno práve to robí tento film zaujímavým pre dnešného diváka.

Po komerčnom neúspechu sa Miloš Forman začal venovať už len zaručeným receptom uspokojenia túžby amerického ale aj európskeho diváka. Zameral sa predovšetkým na rôzne adaptácie. Tie mu vyniesli nielen množstvo ocenení, ale aj slávu a nesmrteľnosť vo filmovom nebi.

Taking Off by si nemal nechať ujsť žiadny kinofil. Je zaujímavým príkladom toho, ako Hollywood dokáže ovplyvňovať prácu režisérov. Kto pozná aj ostatné Formanove filmy zistí, že autor sa už nikdy tak kriticky nevyjadril k zažívanej každodennej realite. Naďalej ukazoval pravdu, avšak už nikdy s takým pátosom na konci, ako tomu bolo v Taking Off. Používa zaručené metódy ospravedlňovania pravdy, ktorú prezentuje.

Taking Off (USA, 1971, 93.min.)
Réžia: Miloš Forman, Scenár: Miloš Forman, Jean – Claude Carriere, John Guare, John Klei. Kamera: Miroslav Ondříček. Hudba: Catherine Heriza. Hrajú: Lynn Carlinová, Buck Henry, Linne Heacock