V kinoverzii o 20 minút naviac o živote Milana Čorbu

Po predpremiére na MFF Febiofest sa dokument o legende slovenského kostýmového výtvarníctva a scénografie dostáva aj do oficiálnej kinodistribúcie.  Na rozdiel od 52 minútovej televíznej verzie, má tá v kinách až 72 minút. Je bohatá na dokumentačný materiál, osobnosť a dielo Milana Čorbu zasadzuje do širších spoločenských súvislostí, plastickejšie zachytáva jeho súkromný život.

S nápadom nakrútiť dokument prišli výtvarníkov brat Jaroslav a synovec Dávid Čorbovci zo spoločnosti LEON Productions. Zrealizoval ho Martin Šulík: „Profesor Milan Čorba bol môj učiteľ. Začiatkom osemdesiatych rokov nám na VŠMU jeden semester prednášal filmový kostým. Vlastne to bolo len pár prednášok, ale s odstupom času si uvedomujem, že svojimi názormi ma v mnohých oblastiach zásadne ovplyvnil. Upozorňoval nás na široké kontexty tvorby, snažil sa nám vštepiť zásady poctivého prístupu k práci, nutnosť hlbokého poznania problematiky, náročnosť k sebe samému, ale i potrebu hravej uvoľnenosti pri vzniku filmu. Nementoroval, nepodceňoval nás, bral nás ako rovnocenných partnerov. Mal som rád jeho zmysel pre humor - nebol cynický. V presných paradoxoch odhaľoval skrytú tvár skutočnosti. Neskôr sme sa stretli pri spoločnej spolupráci na filme Orbis pictus,  a tam som mal možnosť zblízka sledovať jeho spôsob myslenia, zmysel pre detail i šírku jeho vzdelania. Hovoril: Neťahaj diváka za rukáv, nechaj ho, aby si sám spravil názor.”

Prostredníctvom dokumentárneho portrétu sa nám postupne vynára obraz Milana Čorbu, nielen ako kostýmového výtvarníka, ale aj ako zaujímavého človeka, ktorý významne zasiahol do rôznych oblastí slovenskej kultúry i umeleckého školstva.  Vo filme sa objavia amatérske zábery z jeho detstva, výtvarné návrhy, ukážky z diel, na ktorých spolupracoval, ale aj spomienky jeho priateľov, spolupracovníkov i manželky Emílie Vášáryovej. 

Milana Čorbu formovali - tak ako jeho rovesníkov - dejinné udalosti dvadsiateho storočia: vojna, komunistický prevrat, uvoľnená spoločenská atmosféra 60-tych rokov, okupácia sovietskymi vojskami v roku, normalizácia. Zlomové okamihy vo vývoji našej spoločnosti sa odtlačili v jeho osobnom i pracovnom živote. Patril ku generácii, ktorá položila základy modernej slovenskej kultúry, a ktorá sa snažila o udržanie kontinuity s humanistickými tendenciami predvojnových umeleckých hnutí. Pokúšala sa  svojou tvorbou vyrovnať s aktuálnymi európskymi trendmi, musela dobudovať inštitúcie, ktoré už inde stáli a klásť základy aj tam, kde inde vo svete už prehlbovali tradíciu. Bola to generácia, ktorá prekonávala provincionalitu a upozorňovala na potrebu komunikácie so svetom.      Milan Čorba spolupracoval na dielach, ktoré formovali podobu slovenskej televízie (Tri gaštanové kone, Balada o siedmich obesených, Buddenbrookovci, Triptych o láske, Eugen Onegin), podieľal sa na filmoch, ktoré určovali smerovanie slovenskej a českej kinematografie (Ružové sny, Ja milujem, ty miluješ, Víťaz, Južná pošta, Tisícročná včela, Obsluhoval som anglického kráľa), pracoval na významných dielach v zahraničí ( Pod kolesami osudu, Utrpenie svätého Sebastiána, Olovená noc).  Výrazne ovplyvnil aj podobu slovenského a českého divadla. Pôsobil v Divadle na Korze, na Novej scéne, v Slovenskom národnom divadle i Národnom divadle v Prahe. Dlhé roky tiež pôsobil ako pedagóg, dekan a rektor Vysokej školy múzických umení.

Režisér Martin Šulík o ňom hovorí: „ Milan Čorba bol výnimočne pracovitý. Veril, že umenie by si malo klásť otázky o ľudskom údele, ale malo by človeka aj uvoľniť a dať mu nádej.  Vedel, že pojem umenie musí zostať slobodný a otvorený. Herec, výtvarník, dramaturg či režisér v jeho ponímaní nemali byť fachidioti s klapkami na očiach, ale široko rozhľadení ľudia s vedomím historických súvislostí, schopní premýšľať o smerovaní spoločnosti.  Mali byť nezávislí, no zároveň by si mali uvedomovať, že ich práca ovplyvňuje spoločnosť, že sloboda je zaťažená zodpovednosťou. Milan Čorba mal svojich študentov rád a oni mali radi jeho. Myslím, že vďaka intenzívnemu kontaktu s mladými ľuďmi prekročil hranicu času a nazrel do budúcnosti.“

Film sa dostáva do kín 30. apríla a pozrieť by si ho mala ísť nielen generácia budúcich kostýmových výtvarníkov, ale všetci tí, ktorým slovenská kultúra nie je ľahostajná.