Rozhovor s animátorom Maxom Hattlerom, porotcom z Fest Anče

Max Hattler bude v tomto ročníku Fest Anče rozhodovať v hlavnej porote o tom, kto získa hlavnú cenu Anča Award ale aj Anča Student Award. Rozprávali sme sa s ním o vzťahu experimentánelho filmu k narácii ale i to tom, prečo má rád UFO.

Aký je váš vzťah k narativite? Vašou doménou je experimentálny film, ktorý nutne nevyžaduje príbeh. Každá zmena geometrického tvaru, farby alebo pohyb musí však byť reakciou na nejaký impulz. Akú metódu práce používate?

Hoci moje filmy nie sú rozprávaním v tradičnom zmysle slova, nie sú zároveň nikdy celkom nepríbehové. Podľa mňa rozprávajú príbeh takým spôsobom, ktorý si vyžaduje iný druh zapojenia diváka. To znamená, že si vyžadujú skôr aktívne publikum, nie reaktívne publikum tradičného filmu. Moja práca vyzýva diváka, aby ju skúmal a „čítal“, neservírujem mu ju na tanieri.  Dá sa čítať viacerými spôsobmi a aj to odporúčam, pretože funguje skôr ako otvorený priestor pre myšlienky, než by niesla nejaký uzatvorený význam. S tým súvisí aj skutočnosť, že moja práca nemôže byť označovaná, aspoň nie vždy,  za čisto neobjektívnu. Naopak, kolíše medzi neobjektívnou a rozoznateľnou sférou, funguje v rámci širšieho pojmu abstrakcie, estetiky, ktorá vychádza z myšlienok opakovania, zrkadlenia, tvarov a textúr, mohli by sme ju označiť pojmom „abstrahovaná“, a nie čisto abstraktná. Použitím šablón alebo zrkadlenia, ako v mojich prácach Sync, RE: AX alebo Heaven and Hell, preskupením objektov ako v Shift, Model Starship alebo Unclear Proof alebo zoomovaním do skutočných záberov ako v All Rot alebo Nidden Partikel, sa zvýraznia formálne aspekty a umožnia vytvoriť efekt vzďaľujúci  od každodennosti, čo môže vyznieť ako istý spôsob spochybnenia, podkopania či spätný komentár voči realite.

Diváci dávajú často prednosť filmom, ktorým rozumejú a ktoré si dokážu dobre zapamätať. Názvy vašich filmov ako 1923 aka Heaven alebo politické odkazy v Collision pomáhajú divákom porozumieť im. Máte v obľube nejaké konkrétne témy?

Názvy sú dôležité, pretože môžu byť návodom pri čítaní filmu, a to najmä v prípade, že ide o viac či menej abstraktný film. V mojej práci sa objavujú rôzne opakujúce sa témy, ktorá sa často prekrývajú. Mám istý formálny spôsob kladenia otázok, ktoré sa zaoberajú vizuálno-časovými vzťahmi, niečím, čo Hans Richter nazval „orchestráciou pohybu a času", ktorá tiež úzko súvisí s myšlienkami blízkymi vizuálnej hudbe, štruktúrovaniu pohyblivých obrazov pomocou hudbe vlastných princípov. Potom sú tu „meta/fyzické" aspekty, ktoré súvisia s fyzikou a vedou, ale aj s duchovným rozmerom. A napokon je tu ešte opakujúca sa téma vojny a konfliktu.

Vaše diela sa premietajú na filmových festivaloch, ale aj v galériách a múzeách. Sú to animácie, pohyblivé obrazy, ale je v nich aj výrazný zmysel pre kompozíciu a farby. Považujete sa viac za filmára alebo výtvarníka?

Ja by som sám seba označil za umelca, ktorý pracuje s animáciou.

Vzhľadom na to, že často používate motívy, ako sú technológie, rôzne mechanizmy, pohyb alebo objekty vyrobené z kovu, predpokladám, že ste fanúšik sci-fi. Aký je váš vzťah k tomuto žánru? Dávate prednosť nejakému konkrétnemu filmovému žánru?

Máte pravdu, téma sci-fi sa vinie celou mojou tvorbou. Niekedy je utlmená, ako v Heaven and Hell, inokedy je viac zjavná, ako v Model Starship, Unclear Proof, Shift, X a Constant Sky. Záujem o sci-fi v mojej práci má dva dôvody. Žáner sci-fi predstavuje na jednej strane inú verziu sveta, alternatívnu utopickú alebo dystopickú víziu, z ktorej môžeme spätne reflektovať na reálne životné skúsenosti. Ako taký mi ponúka odstup od reality, ktorý môžem kombinovať so vzďaľujúcim účinkom abstrakcie, ktorý vo svojej práci skúmam. Na druhej strane sa dá tiež vnímať ako most medzi vedou a duchovnom, alebo ako racionalizácia metafyziky, v ktorej sa anjeli a démoni stávajú mimozemšťanmi a UFO, a nebo a peklo sa stávajú architektúrou pripomínajúcou stroje. Môj záujem o UFO podnietili niektoré metafyzické aspekty mojej výchovy, keď som bol tínedžer. Prvky sci-fi sa vkrádajú do mojej práce v umeleckom pokuse o racionalizáciu metafyziky cez jej mechanizáciu.

Máte rád optické ilúzie ?

Áno! Premýšľal som nad začlenením efektov optických ilúzií do svojich filmov. Ale mnohé z nich fungujú iba ako statické obrazy, a nie je ľahké ich prispôsobiť formátu pohyblivého obrazu. Op Art a optické efekty som veľmi skúmal, keď som robil Sync.

Ste členom hlavnej poroty na našom festivale. Aké budú vaše kritériá pri výbere víťaza?

Bez komentára. Recept je tajný!

Na festivale prebehne špeciálna projekcia vašich filmov. Ako bude na ne podľa vás reagovať slovenské publikum?

Jednou z praktických čŕt mojich diel je to, že v nich nie sú žiadne dialógy. Takže očakávam, že slovenské publikum z nich pochopí (alebo nepochopí!) toľko, ako akékoľvek iné publikum.