ROZLADENÁ MANDOLÍNA

Príbeh je celkom zaujímavý. Balkán, ktorý je zmietaný nepokojmi vlastnými i celosvetovými, si píše ďalšiu vojnovú kapitolu. Na Kefalose totiž zúri vojnová atmosféra, ale zatiaľ len v srdciach mladých odvážlivcov, ktorí o vojne počuli najviac v rádiu či z rozprávaní svojich otcov. Dvadsaťročnému vojnychtivému človeku nerozkážeš, a tak sa vydáva do vojny aj Madras (Christian Bale) a pred odchodou sa zasnubuje s Pelargiou (Penelope Cruz). Celý čas si píšu listy, až jedného dňa má Pelargia všetkého plné zuby a vo svojom dopise číslo sto sa rozhodne s "takou" láskou skoncovať. Lenže Madras sa vracia a neprichádza sám. V čase jeho návratu sa totiž síce podarilo frenetickým Grékom dať Talianom v Albánsku na frak, no fašistickí kamaráti Hitler a Mussolini držia spolu, a tak sa operetní Taliani radi vydajú po gréckej kapitulácii na jeden z malebných ostrovov vychutnať si krásu mora i života (keďže tie v Taliansku nie sú na najvyššej úrovni, či už pláže alebo ženy). A s nimi prichádza i Antonio Corelli (Nicolas Cage). Ten sa nasťahuje do Pelarginho domu za výmenu liekov pre jeho otca lekára (John Hurt). Medzi Antoniom a Pelargiou však prebleskne nejaká ta iskrička... Lenže to sa už znovu objaví na scéne Madras a chce využiť talianske zbrane, ktoré sa medzitým stávajú cenným artiklom, keďže v roku 1943 sa už Taliani vzdali spojencom a Nemci sú zrazu proti nim...

Tri línie dokázala Shawn Slovoová z bohatého románu vypreparovať a tie sa prevteľujú do podoby troch filmových tretín. V tej prvej sa zoznamuje s historickou situáciou, gréckym folklórom, Pelargiou, jej otcom a Madrasom. Film sa pomaly rozbieha, no po niekoľkých minútach už v našom okolí sála krása Kefalosu a tvorcovia nás majú na najlepšom mieste filmu. Pretože v tom momente začína druhá časť, romantická, resp. pokojná časť Antonia a Pelargie. Madras sa vyparí znovu z Kefalosu preč a osamotená Pelargia dokáže Corelliho prítomnosti odolávať len krátko. A samozrejme aj on jej. Svoje si zohrá aj mandolína, no napriek tomu, že romantická línia mohla byť spracovaná lepšie, tejto časti nechýba vtip a dobrá réžia, ktorá nám dáva spomenúť si na Zamilovaného Shakespeara Johna Maddena, ktorý sa na poslednú chvíľu k Mandolíne dostal. Záver sa však prehupuje, tak trochu, na škodu filmu do vojnovej roviny. Vidíme tu povrchne koordinované scény vojny a určité elementy patriotizmu, priateľstva a nemilosrdnej doby, ale táto časť pôsobí skôr rušivo a John Madden sa s ňou nevysporiadal najlepšie.

V čom je chyba? Prvá časť by potrebovala viac osobných scén, pretože Pelargia a Madras si veľmi nevystačia a hoci sa spočiatku ich chémia prezentuje sľubne, vyprchá už po dvadsiatich minútach spolu s posledným listom od Pelargie. Grécky folklór je síce fajn, ale filmu môže slúžiť iba ako prológ a nie ako samotná súčasť deja. A tam, kde už padá prvá dejová línia romantiky, tam len ťažko vybudujete tú druhú. Bola to neľahká úloha, ale keď dokázal Madden dať dokopy Shakespeara, Cage či Cruzová mu predsa nemusia robiť až taký problém. A veruže nie. Druhá tretina týkajúca sa viacerých dejových prvkov ako napr. priateľstva s Nemcom, scény opery, hranie na mandolínu či samotnej romantiky, je krásna a dosahuje asi 80% hodnotenie v rámci filmového posudzovania. No potom prichádza z môjho pohľadu nešťastný záver v podobe dlhej vojnovej scény na Kefalose. V čase, keď nám vojnové filmy v kinách rozhodne nechýbajú, si uvedomíme, že tomuto snímku chýba lepší dynamický strih a určitý cit pre ďalší posun v deji. Pretože až na niekoľko minoritných dejových zlomov a jedného podstatného sa v ňom príliš neudeje a film speje po ďalších skôr nepotrebných scénach k svojmu koncu. Ak by dalo spraviť niečo pre zlepšenie filmu, určite by to bolo prispôsobenie štýlu filmu ako napr. Zelená míľa. Hodinu si budoval Frank Darabont atmosféru a potom na nás rozbalil svoj pútavý dej. John Madden nás v Mandolíne pripravuje podobne, neskôr prichádza pekná gradácia, no záver zabíja prázdnejšími scénami, čo je škoda.

Niežeby bola na vine len réžia. Ten scenár mal byť napísaný odlišnejšie. Film mal byť aspoň o polhodinu dlhší, ak nie o hodinu. Veď tie akčné scény sú vo filme snáď len na krátenie rozpočtu a pridanie statickejších scén by bolo lepšie. S tým súvisí aj réžia, ktorá neuveriteľne varíruje. Najprv Madden bojuje so štýlom filmu, potom ho pochopí, dostane sa do formy, aby na konci ukončil niečo, čo by sám ani nechcel. Pritom herecké výkony sú celkom sľubné. Nicolas Cage a jeho taliansky prízvuk sú zapämataniahodné, Penelope Cruz je na Kefalose ako doma, jej otec John Hurt je v castingu najlepší a svojimi životnými múdrosťami film náramne obohacuje. Christian Bale ako Madras tiež potvrdzuje svoju charakternosť (krátko predtým ako išiel loviť drakov do roku 2020 vo Vláde ohňa). Romantická línia medzi Madrasom a Pelargiou však vybuchuje úplne a Pelargia a Antonio si už príliš nestačia užiť a ani ich súžitie sa nedá ľahko posúdiť, keď skončí takmer skôr ako sa začalo...

Mohla to byť famózna romanca v zaujímavom prostredí. No niekomu zišlo na um skrátiť film na dve hodiny, pridať do neho viac folklóru a vojny a jeho výsledný dojem tak, žiaľ, znížiť.

O DVD: Film prichádza v dobrej technickej kvalite. Obraz je v širokoúhlom formáte 1:2,35, majitelia 16:9 si užijú Kefalos znamenite. Zvuk v Dolby Digital 5.1 je väčšinou pokojný, ale vojnové scény mu dajú zabrať a navodiť patričnú atmosféru prítomného konfliktu. Na disku sa nachádza celkom zaujímavý celometrážny komentár Johna Maddena, dva výborné trailery (resp. teaser a trailer), videoklip Pelargia's Song a informácie o tvorcoch plus pár produkčných stránok. DVD je oproti iným kúskom chudobnejšie, nejaké filmy o filme či vystrihnuté scény nemuseli chýbať.

Druhý pohľad na film: Momentálne sa dá konštatovať, že s Nicolasom Cageom to nevyzerá najlepšie. Uvidíme ako sa ujme komédia režiséra menom Spike Jonze Adaption a zatiaľ neurčitá komédia Ridleyho Scotta Matchstick Men, ale posledné dva projekty synovca pána Coppolu nie sú komerčné trháky. Či už ide o Mandolínu alebo Kód Navajo. A pritom to nie sú zlé filmy. Mandolína odštartovala svoju púť začiatkom letnej sezóny v Británii a už prvý výsledok bol rozčarujúci. Neúspech sa však dal pripísať dovolenkujúcim ostrovanom mimo Veľkej Británie, no prvý víkend v Severnej Amerike vo výške $7,2M len potvrdil nižší komerčný úspech. Produkt, ktorý stál 57 miliónov dolárov zarobil v Británii len 13 miliónov (očakával sa aspoň dvojnásobok) a v Severnej Amerike sa dva týždne držal na deviatom resp. desiatom mieste, aby z rebríčka vypadol a spolu zarobil $62,6M, čo je len tak-tak na pokrytie nákladov a minimálny zisk...

Na Slovensku nemala Mandolína tiež na ružiach ustlané. Predpremiéry na bratislavskom filmovom festivale ešte neboli najhoršie navštevované, ale samotný film čelil 24. januára 2002 najhoršej možnej konkurencii - Pánovi prsteňov. Ťažko posúdiť, prečo sa film u nás neobjavil podobne ako v Čechách 8. novembra 2001 alebo v predvianočnom období, kedy sa romancám nedarí najhoršie a v kinách ich veľa nebolo. Nasadenie proti Nositeľovi prsteňa sa ukázala smrteľné, 1867 divákov za prvý týždeň bolo len dostatočné. Naďalej sa Corellimu príliš nedarilo a jeho vstup na DVD či video tiež nebol najlepší. Pritom Nicolas Cage je so svojím talianskym prízvukom pre niektorých divákov (teda skôr diváčky) neodolateľný a romanca je ľahko nadpriemerná.