FENOMÉN X-MEN

FENOMÉN X-MEN

Článok



„Dám ti nádej, starý kamarát. A žiadam za ňu jediné. Nepleť  sa mi do cesty.“

Evolúcia z nás urobila to, čím sme (v prípade, že veríte Darwinovi, nie Biblii).  Počas nej sa živočíšne druhy takpovediac vylepšujú - aby prežili v meniacich sa podmienkach. Niektorých druhov sa evolúcia nedotkne – a uhynú, stanú sa minulosťou. Mutanti sa fyzicky podobajú na ľudí, ale sú obdarovaní (prekliati?) schopnosťami, ktoré sa bežným smrteľníkom zdajú nereálne. 

1944, koncentračný tábor. Židovského chlapca Erica Magnusa Lehnsherra odtrhnú od rodičov. Tí umierajú v plynovej komore. V chlapcovi sa však prebudia paranormálne schopnosti: dokáže silou myšlienky pohybovať všetkým železným vo svojej blízkosti...

Súčasnosť. Americký senátor Bob Kelly (Bruce Davison – seriál Harry & Hendersonovci, otec Nadaného žiaka) sa snaží pretlačiť do platnosti zákon prikazujúci mutantom, aby boli  „značkovaní“  (kvôli zneužívaniu svojich super-schopností). Dávate mu za pravdu? Možno hej, veď ako by ste sa cítili, keby ste vedeli, že sa niekde vonku pohybuje dievča schopné prechádzať stenami? Čo by jej bránilo, aby sa vám nedostala do obývačky? Do trezoru? Do postele?

Vzniknuté napätie medzi verejnosťou rozdelenou na dva tábory, znepokojene pozoruje vážený (k invalidnému vozíčku pripútaný) profesor Charles Francis Xavier (Patrick Stewart v ďalšej z mentorských rolí, viď. kapitán Picard v  Star Trekoch) a jeho pravá ruka, atraktívna vedkyňa Jean Greyová (fanúšikom komiksu známa ako „Marvel Girl“ alebo „Phoenix“ – vo filme Holanďanka Famke Janssenová zo Zlatého oka). Xavier je riaditeľom súkromnej školy pre nadané deti a mládež. Čo už na verejnosť nepreniklo je, že sa jedná o zámienku pre supermoderne vybavené centrum. V ňom Xavier, v skutočnosti mocný telepat Profesor X, vyučuje dospievajúcich mutantov. Tí sa nachádzajú v najdôležitejšom veku - formujú sa ich názory na svet okolo nich.  Xavier pokladá za nutné novú generáciu (Iceman, Shadowcat, Colossus, Pyro…) vychovať  tak, aby pomáhala  ľuďom (alebo im aspoň  neubližovala). Pomáhajú mu s tým telekinetička (viď Carrie) Jean Greyová, jej žiarlivý snúbenec  Scott Summers alias Cyclops  (James Marsden), ktorý musí nosiť špeciálne okuliare, inak mu z očí šľahajú ničivé lasery, a Ororo Munro alias Storm (Halle Berryová) - schopná ovládať počasie.

Fenomén X-Men  Fenomén X-Men  Fenomén X-Men

Xavierovým dlhoročným dobrým kamarátom bol Magneto (Ian McKellen s  gandalfovským úspechom ešte pred sebou) pomáhajúci mu zostrojiť prístroj Cerebro. Magneto vidí, čo sa snažia dosiahnuť politici, ako Kelly. A je z toho vystrašený. Toto už predsa raz videl. Naivne veril, že sa to už nevráti. Ale ľudia sa vždy báli toho, čo bolo nad ich chápanie. Má strach, kam až môže vzniknutá situácia zájsť. Odtrhne sa od Xaviera a založí si Bratstvo zlých mutantov. Patria sem monštrá kalibru Victora Creeda alias Sabretootha (210 cm vysoký a 120 kg vážiaci  ex-wrestler Tyler Mane mal obuté topánky s vysokým podpätkom), modro šupinatá a na akéhokoľvek človeka zmeniteľná - Raven Darkholmeová alias Mystique (moderátorka MTV Rebecca Romijn-Stamosová) a akrobatický Mortimer Toynbee alias Toad (kaskadér Ray Park – Ospalá diera, Darth Maul z Epizódy I). Magneto je hlavou tímu rozhodnutého dať ľudstvu  príučku. Alebo ho vykynožiť? Xavier sa obáva vypuknutia vojny medzi ľudstvom, ktorého je viac, a mutantmi, ktorí sú obdarovaní neskutočnými schopnosťami (čítanie myšlienok, samovznietenie).

Ako na zavolanie Xavier verbuje  do svojich radov párik nových členov: krehkú  Rogue (oscarová Anna Paquinová - Piáno), ktorá ak sa vás dotkne „vypije“ vám životnú energiu, a amnéziou trpiaceho Logana alias Wolverinea (Hugh Jackman). Ten nezdieľa Xavierove trpezlivé názory na ľudstvo. Na druhej strane ho ale ani nemá záujem zničiť. Chce si žiť svoj vlastný život. Tento potulný Kanaďan a milovník cigár a bokombrád putuje pohraničnými mestami, býva v karavane, na živobytie si privyrába protizákonnými bitkami v pokútnych nočných pajzloch. Narodil sa so schopnosťou vyliečiť sa zo smrteľných zranení a starne oveľa pomalšie, ako bežný človek. Následne si ho ešte vzala do parády armáda a v rámci vojenského programu mu kostru potiahla adamantiom – nezničiteľným kovom. Keď nad sebou v návale negatívnych emócií stráca sebakontrolu, z hánok prstov „vystrkuje“ drápy schopné trhať kov. Vojna to ešte nie je, ale bitka už začína. Niekoľkým môžete veriť. Ostatných sa obávajte.

Americký komiks o X–Menoch (pôvodne sa mal volať „Mutants“) patrí k tým najpredávanejším. Preniesol sa aj cez stagnáciu (začiatkom deväťdesiatych rokov sa témy chopil Chris Claremont, vyhodil nudné postavy a vymyslel Wolverinea). Prvý príbeh vyšiel v roku 1963 v Marvel Comics. Za dielom  stojí marvelovský matador Stan Lee (vo filme sa mihne ako chlapík na pláži, postarší pánko s fúzmi) a Jack Kirby. Lee  bol otrávený z vymýšľania spôsobov, akými prídu jeho mutanti (Fantastic Four, Avangers) k schopnostiam, a tak mu padol X-svet vhod.

Vznik filmu nebol jednoduchý. Problémy boli už so scenárom. Na tom si vylámali zuby mnohí autori. Napríklad Josh „Buffy“ Whedon. Údajne vynikajúci scenár napísal autor fincherovky Se7en alebo Ospalej diery - Andrew Kevin Walker. Jeho scenár ale počítal s postavami (napr. monštruózny Juggernaut), kvôli ktorým by sa rozpočet vyšplhal na neúnosnú hranicu (nič-menej v X3 Juggernaut už je). Na projekt boli najatí aj ďalší scenáristi – Ed Salomon (Muži v čiernom), John Logan (Gladiátor), James Schamus (spolupracovník Anga Lee) a singerovec Christopher McQuarrie (Obvyklí podozriví). Konečný scenár má na zodpovednosti režisérov kamarát David Hayter. Tým sa ale problémy neskončili. 

Fenomén X-Men  Fenomén X-Men  Fenomén X-Men

Otázna bola aj účasť Singerovho obľúbenca, shakespearovského veterána Iana McKellena. Rola Magneta ako keby bola akýmsi Singerovým ospravedlnením sa za nacistu, ktorého mu sir Ian hral v kingovčine "Nadaný žiak". McKellen ale  nevedel, či by nemal radšej dať prednosť čarodejníkovi Gandalfovi v chystanej  epickej trilógii Petra Jacksona nakrúcanej na Novom Zélande. Nakoniec si našiel čas na oboje.

Na pokoji komiksovým fanúšikom nepridávalo nič. Pestrofarebné kostýmy zmizli. Rogue neovláda bojové umenia, je to ešte len dievča a z fotiek bolo jasné, že jej bude chýbať povestný šedý pás vlasov (aspoň po väčšinu minutáže). Z komickej figúrky menom Toad (Žabiak) sa vo filme stal akčný grázel. Prečo nie je aspoň naznačené, že Sabretooth je možno Wolvieho otcom? A prečo hrá Kanaďana Austrálčan?

Rozporuplná bola aj voľba režiséra Singera. Toho kritika milovala, ale nakrútil iba málo filmov a v ešte menšom počte v nich bolo niečo, čo sa dalo bez zveličenia nazvať akčnou scénou či špeciálnym efektom. Singerovi sa do projektu vlastne nechcelo. Potom ale našiel kľúč k odťažitej komiksovej téme - mutanti predsa môžu byť metaforou na židov za 2. Sv. vojny (alebo gayov, čomu Singer už rozumel lepšie). V tej chvíli sa do projektu zamiloval. Podceniť nechcel ale ani náročnú technickú stránku a zabehol na konzultáciu za Jamesom Cameronom a zaletel do Austrálie, kde George Lucas pracoval na Epizóde I. Už menej sa dá priučiť jednaniu s ľuďmi; je povestný problémami so sebaovládaním (viď. súdny proces s rodičmi detí zo sprchovej scény v Nadanom žiakovi). Od hercov žiada podriadenie sa svojej osobe. Slová herca Alana Cumminga po dokončení X2: „Je talentovaný a robí skvelé filmy, ale spolupráca s ním nepatrí medzi najlepšie“.

Ďalší problém spôsobil kanadský bitkár s čudným účesom a milovník cigár Wolverine, už tým, že patrí k najpopulárnejším členom Xavierovej jednotky a teda bolo dôležité nepokašľať voľbu hereckého predstaviteľa. Rola bola ponúknutá Gibsonovi (bol drahý), Croweovi (únava z Gladiátora) a  Edwardovi Nortonovi (zabával sa s Kňazom, rabínom a blondínou). Najbližšie k úlohe bol Dougray Scott (princ z Večného príbehu). Ten  ale v Austrálii práve nakrúcal M:I-2, počas ktorého sa zranil. To len nahrávalo do karát neznámemu Austrálčanovi Jackmanovi, rodinne založenému sympaťákovi majúcemu za sebou len úlohy vo filmoch, ktoré okrem klokanov nikto nevidel (Halierová romanca, Erskineville). Ukázal sa byť fantastickou voľbou. Bol nevrlý a nebezpečný, ale v srdci dobrák, ktorý až v poslednej chvíli, ale predsa, zaujme stanovisko – z ktorého už neustúpi a ide na doraz. City prejavuje nečasto, ale ak si niekoho obľúbi, v štichu ho nenechá. Jackman toto všetko do svojej úlohy dokázal implantovať (do nálady sa dostával jednoduchým receptom: „Vstávam skroro ráno, dávam si studenú sprchu a počas posilňovania počúvam tvrdú muziku“. Publikum bolo nadšené. Malo Wolvieho akého chcelo. Len málokto predtým (aj potom) dokázal tak hodnoverne stelesniť komiksové typy (Snipes, Perlman).

Problémy boli aj s kostýmami. Pôvodne na nich niekoľko mesiacov pracovala Louise Mingenbachová. Na poslednú chvíľu ju nahradil Bob Ringwood (Votrelec: Vzkriesenie). Ten sa v časovej tiesni rozhodol pre čiernu kožu, aby Xavierovi mutanti vyzerali ako bojový oddiel. Iná verzia hovorí, že pôvodné kostýmy sa vo filme neobjavia preto, lebo - slovami Bryana Singera - „V nich postavy vyzerali ako banda farebných šašov“ (rozhorčených fanúšikov sa obsadím kostýmov snažil dokonca upokojovať  aj za iných okolností neľútostný Harry Knowles z aint-it-cool-news). 

Fenomén X-Men  Fenomén X-Men  Fenomén X-Men

Na výslednom úspechu mal veľký, ak nie najväčší, podiel napokon nedôveru vzbudzujúci Singer. Dlho pred netrpezlivo očakávanou premiérou vyhlasoval: „Napriek 80 miliónovému rozpočtu, stovkám trikových záberov a choreografii Coreyho Yuna, nie som druhým Bayom“. A skutočne, hoci film obsahuje niekoľko akčných pasáži (lietajúce autá, Socha slobody), nefungovali by, keby sme si postavy neobľúbili. Singer je psychológ. V jeho pohľade na svet neexistuje Dobro, Zlo. „Zaujíma ma nenápadná, tenká,  šedá hranica, oddeľujúca tieto dve formy.“  hovorí. „Magneto nie je o nič horší, ako nie je Profesor X vyložene kladný. Ten prvý má strach zo straty slobody. Druhý si uvedomuje krehký vzťah medzi mutantmi a ľuďmi. Keď sa ho v závere Magneto počas šachovej partie pýta, či sa strháva uprostred noci s tým, že mu raz do školy vniknú ľudia, profesor s mrazivo odhodlaným hlasom odpovie, že ich už dopredu ľutuje.“

Kus roboty ale odviedol i maskér Gordon Smith. Kým dobrí mutanti vyzerajú ako bežní ľudia (až na účes Halle Berrryovej), zlí – s výnimkou Magneta – sú takými  už na prvý pohľad. Kvalitná robota ale nebýva hotová za okamih; aby vznikol Sabretooth, musel Mane sedieť  pred zrkadlom štyri hodiny denne. Čo je ešte malina v porovnaní s Romijn-Stamosovou (desať  hodín). Navyše sa na pľaci  pohybovala  viac-menej úplne nahá a po celý čas nakrúcania nepila alkohol; ten by spôsobil, že by z nej modrá farba odpadávala.

Votrelčie štúdio 20th Century Fox, ktoré potrebovalo komerčne životaschopnú ságu už ako soľ, bolo nadšené. Fámy o tom, že  brutálne zostrihalo film o 45 minút vyšumeli do prázdna. Foxovský risk do talentovaného, ale neakčného režiséra sa vyplatil. Možno na tom malo podiel aj to, že k úzkej spolupráci boli prizvaní marvelácki predátori Lee & Arad ako šéfovia výroby. Tržba išla len v USA a Kanade cez 150 miliónov $. Spokojní boli aj komiksoví fanúšikovia. S úprimným  nadšením uvítali Singerovo vyhlásenie, že nakrúti aj dvojku.

Tá len za prvý víkend zarobila takmer 90 miliónov. Začína atentátom na prezidenta USA. Novou tvárou sa o.i. stáva „modrý diabol“ Nightcrawler. Hoci bola aj táto časť prijatá s nadšením, pred trojkou Singer uprednostnil nového  Supermana. Režisérom X3 sa stal Brett Ratner. Fox vyhlásil, že trojkou séria zaklapne do trilógie s „poriadnym záverom“ a že ak aj bude svet X-Menov v budúcnosti pokračovať, stane sa tak skôr pomocou príbehov jednotlivých hrdinov (zatiaľ boli ponuky pre Wolverinea a Magneta, ale výstražným znamením sú prepadáky Elektra a Catwoman).

X-séria odštartovala vlnu filmových komiksov (Spider-Man, Hulk, Daredevil), ktoré mali ďaleko k prepadákom minulých rokov (Tank Girl, Sudca Dredd). Z Jackmana sa napriek pár omylom (Van Helsing) stala dobre platená hviezda, Berryová získala Oscara za Ples príšer (a následne hrala v Catwoman), McKellen podnikol púť naprieč Stredozemou, z Romijn-Stamosovej sa stala ukážka zmysluplnej ženy. Za úspechom  stojí aj silná produkčná záštita, medzi ktorou bol aj  pár manželsko-režijno-producentských harcovníkov Lauren Shullerová Donnerová & Richard Donner (režisér Omena, Supermana, Smrtonosných zbraní). Práve Lauren si trvala na Singerovi, aj keď štúdio navrhovalo, aby bol režisérom jej manžel.


autor Ivan Kučera 24.5.2006
Páči sa mi!
Meno:
ODOSLAŤ
:)

Žáner: Akcia/Fantasy
Minutáž: 0 min
Krajina: USA
Rok výroby: 2006
Homepage www

Premiéra SK: 25.5. 2006
Premiéra US: 26.5. 2006
0 z 10
0 z 10
FILMOVÉ PREMIÉRY
5.9 |
hodnotenie 7/10
5.9 |
hodnotenie 6/10
5.9 |
hodnotenie 8/10
12.9 |
12.9 |
12.9 |
26.9 |
hodnotenie 8/10
NAJČÍTANEJŠIE
|SLNOVRAT
2
hodnotenie 8/10
|LOLI PARADIČKA
1
hodnotenie 7/10
|LEVÍ KRÁĽ
1
hodnotenie 7/10
|VTEDY V HOLLYWOODE
4
hodnotenie 8/10
|SPIDER-MAN: ĎALEKO OD DOMOVA
5
hodnotenie 8/10
|X-MEN: DARK PHOENIX
1
hodnotenie 6/10
|TRHLINA
61
hodnotenie 5/10
|ANNABELLE 3: NÁVRAT
2
hodnotenie 7/10
FILMOVÉ NOVINKY
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 18788
02 |
návšt. 8651
03 |
návšt. 7253
04 |
návšt. 7059
05 |
návšt. 5952
06 |
návšt. 5481
07 |
návšt. 3881
08 |
návšt. 4145
09 |
návšt. 3294
10 |
návšt. 2304
REBRÍČEK US
01 |
$21,4 mil.
02 |
$11,6 mil.
03 |
$8,1 mil.
04 |
$8,1 mil.
05 |
$8,1 mil.
06 |
$8,0 mil.
07 |
$6,4 mil.
08 |
$5,9 mil.
09 |
$5,3 mil.
10 |
$5,0 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
vaše novinky zo sveta zábavy
sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk