PROFIL: TERRY GILLIAM

PROFIL: TERRY GILLIAM

Článok



Ubehlo len pár dní a Kinema vám prináša profil ďalšieho extravagantného filmára s veľkým f. Aj keď... práve jeho povestný svojský štýl je zodpovedný za to, že odporcovia „iných“ filmov, ho odsudzujú. Nakrúca na ich vkus príliš čudné diela. Nedajú sa pochopiť na prvé zhliadnutie. Sú to príbehy, nepotrebujúce k tomu, aby uviazli v pamäti, vysoké rozpočty. A predsa vyzerajú po vizuálnej stránke pôsobivo (už ako dieťa mal talent pre vizuálne cítenie). Aby sme to už konečne povedali otvorene – Terry Gilliam je blázon. Až taký, že by toto naše skonštatovanie pravdepodobne zobral ako poctu. Takže ešte raz. Terry Gilliam je blázon, s ktorým je filmový svet možno nie vždy veselší, ale zaujímavý a originálny určite.

 

VIZITKA

 

Celým menom: Terence Vance Gilliam

Dátum a miesto narodenia: 22. 11. 1940, Minneapolis, Minnesota, USA

Súkromný život: Od roku 1973 až dodnes je jeho šťastnou manželkou Maggie Westonová, matka ich troch detí (dve dcéry a syn), inak maskérka mnohých jeho filmov (spoznali sa v televízii, keď maskovala už aj ostatných Pythónov v ich TV show).

Poznávacie znamenie: Je najživotaschopnejším ex-pythónom. Najbližšie, čo sa úspechu týka, je mu fúzatý John Cleese, uchytiaci sa ako predstaviteľ vedľajších roličiek (vynálezca v nových bondovkách). Chapman zomrel, Idle sa preslávil ako nešťastný Angličan, ktorého takmer zmasakruje rodina Griswaldovcov v European Vacation, Jones sa kamsi vytratil a ak sa Palin v niečom objavil, bol z toho vystrihnutý (Láska cez internet).

 

Napriek tomu, že jeho filmy sa dajú pokladať za pomerne úspešné, čo sa týka komercie (aj preto, že rozpočty nie sú príliš vysoké), nie je dobrým príkladom komerčného tvorcu. Napriek tomu sa jeho meno skloňovalo s mnohými dnes už legendárnymi kúskami. Spomeňme Forresta Gumpa, fenomenálnu zemeckisovčinu Kto obvinil králika Rogera? a hlavne – bol osobným favoritom J.K. Rowlingovej osobne, na post režiséra Harryho Pottera a Kameňa mudrcov. To je ale bežné, že mená režisérov bývajú skloňované s konkrétnym titulom, ale situácia sa napokon zmení a sú z kola von. Už menej v poriadku je, ak do filmu vložíte energiu, talent a lásku – a napokon všetko krachne. Veľkou ranou pre Terryho bol vysnený projekt o zasnenom bojovníkov proti veterným mlynom, Donovi Quichotovi - „The Man Who Killed Don Quichote“. Nakrúcanie (v hlavných úlohách Jean Rochefort, netradičné filmy zbožňujúci Johnny Depp a jeho francúzska partnerka Vanessa Paradisová) sa rýchlo zmenilo na peklo. Rochefort mal také zdravotné problémy, až bolo otázne, či vôbec bude môcť hrať, nespomínajúc obrovské technické a prírodné problémy. Filmovanie netrvalo ani štrnásť dní. Film teda napokon nevznikol. Ale dostatok študijného materiálu máme aspoň vďaka (keď už nič iné) ojedinelému dokumentu Stratený v La Mancha (Lost in La Mancha, 2001, r. – Keith Fulton & Louis Pepe); mal premiéru aj v našich kinách. Pozrite si na vlastné oči, čo všetko predchádzalo definitívnemu vyhláseniu projektu za mŕtvy. Aj keď nikdy nehovor nikdy. Ďalším dodnes nezrealizovaným projektom (i keď nádej umiera posledná) je sfilmovanie komixu „Watchmen“. Scenár bol hotový, producent akčného mainstreamu Joel Silver (séria Smrtonosných zbraní) ale napokon nezohnal sľubované financie.

Profil: Terry Gilliam  Profil: Terry Gilliam  Profil: Terry Gilliam

O tom, že Gilliam sa nemieni v živote živiť rukami, potvrdil už v 60. rokoch. Vtedy sa už ako študent dostal do časopisu Fang. Po doštudovaní a odchode do Veľkého jablka sa registruje ako člen redakcie iného časopisu, Help, špecializujúcim sa na satiru ohľadom politiky (Gilliam študoval, okrem fyziky, aj politické vedy na Occidental College). Že má túlavé topánky, sa začínalo potvrdzovať čoraz častejšie. Po troch rokoch, strávených v Help, odchádza do Európy. Odtiaľto ho cesta zavedie zase do rodnej Ameriky, ale už po roku (vyplnenom prácou pre sféru reklamy – ešte aj dnes občas nakrúca reklamy; ako vraví, nemá ich rád, ale dobre platia) si uvedomuje, že pobyt v Amerike mu nerobí dobre a odchádza do Veľkej Británie. Koncom 60. rokov sa tu stretáva s piatimi Angličanmi (Cleese, Jones, Palin, Chapman a Idle). Následne už piati Angličania a jeden poangličtení Američan dali dokopy herecký spolok Monty Python´s Flying Circus. Televízia BBC poskytla tomuto „Lietajúcemu cirkusu“ šancu na vlastnú rovnomennú televíznu reláciu. Na tomto programe, kde Gilliam obsadil o.i. post ilustrátora slávnych animovaných „predelovačiek“, pracovali tri roky a výsledkom je cirka 40 dielov. 1974 ešte pribudlo ďalších šesť, ale už bez Cleesea. Zaujímavosťou je, že až po rokoch získali Pythóni kultový štatút. Dnes sú perlou britskej televíznej zábavy. Dôstojne sa im vyrovnal snáď už len Mr. Bean. Poznávacím znakom tohto „seriálu“ dodnes zvykne bývať, že neskúsený divák, náhodne sediaci v nesprávny čas pred TV obrazovku, iba zíza a spodná čeľusť mu každou minútou klesá nižšie a nižšie.

 

A práve jeho účinkovanie u Pythónov má za následok, že ak aj do kín uvedie nejaký svoj nový film (čo sa stáva tak raz za niekoľko rokov), málokedy sa nájde niekto (z divákov aj kritikov), schopný nespomenúť v jednej vete slová „Terry Gilliam“ a „Monty Python“. On sám dnes hovorí, že ho otázky na túto tému začínajú pomaly ale iste unavovať, na strane druhej priznáva, že nebyť Pythónov, zrejme by dnes nebol tam, kde je. Gilliam bol jediným Američanom v skupine a jedným z dvoch Terryov, pričom ako hovorí, „iba osoba s menom Terry mala právo režírovať“. Čo je pri spätnom pohľade skutočne pravda; nikto iný zo skupiny, okrem Terryov, nerežíroval. (Aj keď je nutné povedať, že šéfom nebol nikto.) Samotný Gilliam sa v tejto bande (povestnej nie iba tým, že len čo ju niektorá scéna prestala baviť, bez mihnutia oka ju v tej chvíli ukončili, ale aj tým, že každý hral hneď niekoľko postáv – napr. v Živote Briana si oni šiesti zahrali desiatky postáv) preslávil predovšetkým povestnými animáciami, ktorými boli popretkávané jednotlivé výstupy. Povestné aj tým, že mali buď stovky point alebo žiadnu; to závisí na každom divákovi osobe. Pythónovský fanúšikovia na spolu obdivujú zo všetkého najviac možno práve to, čo je veľkým umením – že skončili v najlepšom. S Gilliamom sa ale tieň Pythónov ťahá dodnes; aj keď sa jedná skôr už len o úsmevné, nostalgické spomienky. Aj samotní Pythóni sa však kvalitne postarali o to, aby bolo jednotlivých členov pomerne ťažké oddeliť od celku. Postupne prešli z televíznej obrazovky aj na plátna kín. Spustil to Something Completely Different, nasledovali Zlodeji času, Svätý grál (ten režírovali obaja Terryovia) alebo šialený ježišovský opus Život Briana (režíroval iba Jones). Tieň Pythónov za sebou vláčili aj detskejšie ladené filmy Jabberwocky (podľa básne Lewisa Carrola) a Žabiakove dobrodružstvá. Prívesok „montypythónčina“ získala aj Ryba zvaná Wanda a jej razantne voľné pokračovanie Fierce Creatures. Svedkom posledného „klasického Pythóna“ (t.j. objavili sa v ňom všetci šiesti) bol Zmysel života z prvej polovice 80. rokov, ocenený v Cannes zvláštnou cenou. Za pythónčinu býva pokladaný aj Gilliamov kraťas The Crimson Permanent Assurance z roku 1983, považovaný za akýsi prequel k nasledovnému Zmyslu života.

Profil: Terry Gilliam  Profil: Terry Gilliam  Profil: Terry Gilliam

Dlho trvalo, kým Gilliam vykročil z tohto tieňa. Terry nakrúca nečasto; jeho filmografia, majúca počiatky koncom 60. rokov, dodnes nečíta ani 15 kusov. naviac, treba ju deliť na dobu „pred“ a „po“ Monty Python. Definitívne sa mu to podarilo až vďaka totalitnej orwellovčine Brazil, čo je film, dráždiaci svojou nabitou fantáziou. Gilliamovým poznávacím znakom ako režiséra sa do budúcnosti stali práve takéto filmy - nabité nápadmi a víziami, zároveň ale ťažko oslovujúce bežného diváka, od úvodu neochotného pristúpiť na hru. Brazil potvrdil, že jeho režisér urobí veľa preto, aby hollywoodska herecké ikona bola v jeho filmoch na nepoznanie. Asi je to hanba, ale priznám sa vám, že až vďaka záverečným titulkom som zistil, KOHO hral De Niro. Gilliam si ohľadom tohto filmu ale vytrpel svoje. Nakrúcal ho totiž pre renomovanú spoločnosť Universal Pictures. Tá keď výsledný tovar uvidela, bola natoľko zhrozená, až ho zakázala odpremiérovať – a k zmene názoru bola prinútená až kvôli súdnemu procesu. A pritom mal film napokon u kritiky úspech – odmenila ho nomináciou na Oscara (najlepší scenár). Gilliam je nepredvídateľný. To potvrdil aj párikom filmov, nakrútených od polovice 80. rokov do ich konca. Boli to jednak Dobrodružstvá Baróna Prášila a – to hlavne – cenený Kráľ rybár. Áno, to je ten film, kde hral bezdomovca Parryho Robin William (odmenený Zlatým glóbusom a oscarovou nomináciou) a Jeff Bridges skrachovaného rozhlasového moderátora. Práve druhý menovaný film Gilliamovi vyniesol nomináciu na Zlatý glóbus ako najlepšiemu režisérovi.

 

Nasledovala provokatívna „časovka“ 12 Opíc. Gilliam nám predstavil klasického hollywoodskeho frajera Willisa v absolútne nezvykle (na jeho pomery) napísanej a odrežírovanej postavy: cestovateľa časom, vyslaným z roku 2035 na spásonosnú misiu, aby v minulosti zabránil vzniku vírusu, majúceho vyvraždiť väčšinu planéty Zem. Ale naozaj sci-fi? Čo ak je to celé iba hra, kde je hrdina celý čas v skutočnosti iba tuctovým bláznom? Snáď jedinou normálnou súčiastkou príbehu je psychiatrička Madeleine Stoweová. Gilliamovi ako zadok na šerbeľ sadol scenár manželov Peoplesovcov (autori aj Scottovho Blade Runnera sa inšpirovali filmom La Jette zo začiatku 60. rokov). Strhujúca snímka prekypovala prekvapeniami a dodnes zaplieta hlavu. To všetko prizdobené oscarovými nomináciami nie len za najlepšie kostýmy, ale aj za výkon Brada Pitta v nekomfortnej, nezabudnuteľnej úlohe Jeffreyho Gainesa, zodpovedného (?) za koniec sveta. A čo vy, už ste postrehli, ako oblek, v ktorom James Cole vychádza v úvode na kontaminovaný povrch, pripomína kondóm? A rozlúštili ste už záver na letisku? O tom, že Gilliam má svojský zmysel pre humor, potvrdila aj jeho odpoveď na triviálnu otázku, prečo obsadil Willisa s Pittom. „Lebo si s nimi dobre rozumiem v posteli.“ Najväčším paradoxom možno je, že film vznikal pod krídlami... Universalu.

Profil: Terry Gilliam  Profil: Terry Gilliam  Profil: Terry Gilliam

Za „klasického Gilliama“ sa dá pokladať road movie Strach a hnus v Las Vegas (1998), odohrávajúca sa v divokých 70. rokoch v USA. Gilliam sa nechal inšpirovať knihou novinára a spisovateľa Huntera Thompsona a do hlavných úloh obsadil Johnnyho Deppa, milovníka nezávislej scény a „čudných“ filmov, ďalej Benicia Del Tora do úlohy jehio kamaráta, právnika Gonzoa, či Christinu Ricciovú.  Jeho fanúšikovia sa potešili, keď vyhlásil, že sa posadí na stoličku režiséra ambiciózneho a svojsky vyzerajúceho projektu Kliatba bratov Grimmovcov. Vedeli ste napríklad, že títo známi nemeckí rozprávkári (Matt Damon & Heath Ledger) sa dlhú dobu živili tak, že sa hrali na „vyháňačov strašidiel“ tak dlho, až došiel na psa mráz a oni sa dostali k skutočným strašidlám? Film, nakrútený v českých lesoch a hájoch, bol krytý milovanými aj nenávidenými bratmi Weinsteinovcami. Má sa za to, že práve rozbroje medzi nimi a režisérom, sa podpísali nie len na výslednú kvalitu filmu (ohlasy sú pomerne rozporuplné) ale i to, že premiéra sa niekoľko krát odložila. Snímka urobila česť prvému slovu z distribučného názvu. Putovala z jednej strižne do inej, Weinsteinovci režisérovi vyhadzovali herečky aj kameramanov (dvorný Nicola Pecorini). Možno boli nervózni z blížiaceho sa odchodu z Miramaxu. Možno bola chyba v zaujímavom, ale nedopracovanom scenári svojského Ehrena Krugera (Vreskot 3, Kruh 1-2). A možno iba Gilliamovi rozpočet cez sto miliónov nerobí dobre; niektorí tvorcovia sú tým lepší, čím majú obmedzenejšie podmienky. Minimalizmus ohľadom rozpočtu ich núti byť všestrannejší, nabitejší fantáziou. Tak či onak, keby sme chceli byť škodoradostní, napísali by sme, že dostal čo mu patrilo – kým v rozhovoroch znechutene krútil hlavou nad veľkými hollywoodskymi filmami (vrátane čarodejníckeho učňa a Spielberga), on sám sa – na rozdiel od spomenutých filmov - utopil z rozpočte.

 

Zatiaľ to vyzerá tak, že prvým poriadnym „klasickým Gilliamom“ bude po dlhom čase až Tideland, adaptácia románu Mitcha Cullina (niečo ako „Nadrogovaná Alenka v Krajine zázrakov“). Nádeje vzbudzuje hlavne to, že rozpočet je minimálny, rovnako aj to, že najslávnejšou tvárou bude Jeff Bridges. Skutočnou hviezdou filmu ale bude malá Jodelle Ferlandová. Zdá sa, že Gilliam sa zase rozhodol spoľahnúť sa na svoju studňu nápadov, ktorú má aj vo veku dávno cez 60 – snáď – ešte stále nevyčerpateľnú. Dodajme, že Terry v roku 2004 zavítal na Letnú filmovú školu (LFŠ) do Uherského Hradišťa.

 

Režijná (celovečerná) filmografia

 

2005 Tideland

        Kliatba bratov Grimmovcov (The Brothers Grimm)

1998 Strach a hnus v Las Vegas (Fear and Loathing in Las Vegas)

1995 Dvanásť opíc (12 Monkeys)

1991 Kráľ rybár (The Fisher King)

1988 Dobrodružstvá Barona Prášila (The Adventures of Baron Munchausen)

1985 Brazil

1983 Monty Python: Zmysel života (Monty Python´s The Meaning of Life)

1981 Zlodeji času (Time Bandits)

1977 Jabberwocky

1975 Monty Python a Svätý Grál (Monty Python and the Holy Grail) – spolu réžia s Terry Jonesom



autor Ivan Kučera 10.11.2005
Páči sa mi!
Meno:
ODOSLAŤ
:)

Žáner: Dobrodružný/Komédia
Minutáž: 118 min
Krajina: USA ČR
Rok výroby: 2005
Homepage www

Premiéra SK:
Premiéra US:
0 z 10
0 z 10
FILMOVÉ PREMIÉRY
5.9 |
hodnotenie 7/10
5.9 |
hodnotenie 6/10
5.9 |
hodnotenie 8/10
12.9 |
12.9 |
12.9 |
26.9 |
hodnotenie 8/10
NAJČÍTANEJŠIE
|SLNOVRAT
2
hodnotenie 8/10
|LOLI PARADIČKA
1
hodnotenie 7/10
|LEVÍ KRÁĽ
1
hodnotenie 7/10
|VTEDY V HOLLYWOODE
4
hodnotenie 8/10
|SPIDER-MAN: ĎALEKO OD DOMOVA
5
hodnotenie 8/10
|X-MEN: DARK PHOENIX
1
hodnotenie 6/10
|TRHLINA
61
hodnotenie 5/10
|ANNABELLE 3: NÁVRAT
2
hodnotenie 7/10
FILMOVÉ NOVINKY
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 18788
02 |
návšt. 8651
03 |
návšt. 7253
04 |
návšt. 7059
05 |
návšt. 5952
06 |
návšt. 5481
07 |
návšt. 3881
08 |
návšt. 4145
09 |
návšt. 3294
10 |
návšt. 2304
REBRÍČEK US
01 |
$21,4 mil.
02 |
$11,6 mil.
03 |
$8,1 mil.
04 |
$8,1 mil.
05 |
$8,1 mil.
06 |
$8,0 mil.
07 |
$6,4 mil.
08 |
$5,9 mil.
09 |
$5,3 mil.
10 |
$5,0 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
vaše novinky zo sveta zábavy
sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk