AMATÉRSKY FILM NA SLOVENSKU II.

AMATÉRSKY FILM NA SLOVENSKU II.

Článok



III. AMATÉRI NA SLOVENSKU

V minulosti sa na Slovensku objavilo mnoho významných tvorivých osobností, ktoré svojou tvorbou a jednotlivými dielami, mnohokrát ocenenými aj na zahraničných súťažiach, tvorili dejiny amatérskeho filmu. Počiatky organizovaného amatérskeho hnutia boli prakticky už v rokoch 1942 - 1946, aj keď išlo o viac-menej súkromné združenie niekoľkých jednotlivcov (z tých najvýznamnejších sú to Jurkovič, Lizschuer, Kukumberg a iní). Nakoľko takáto činnosť nebola oficiálne povolená, schádzali sa v súkromných bytoch, kde voľne holdovali svojmu filmovému hobby. Popri rodinných filmoch, ktoré stáli a stoja na začiatku amatérskej tvorby a nielen jej, vznikol aj jeden z prvých hraných amatérskych filmov "Valachov sen", nekrútený na farebný materiál v exteriéroch na Horehroní. Tento film bol definitívne dokončený po vojne a zúčastnil sa vôbec ako prvý slovenský film na prvej celoštátnej prehliadke v Prahe. A práve vďaka tejto prehliadke, o ktorej neexistujú žiadne oficiálne doklady, nadviazali naši tvorcovia prvé dôležité a inšpirujúce kontakty s českými filmovými amatérmi. Toto bol vlastne aj zárodok Slovenského klubu kinoamatérov, ktorý vznikol na základe výzvy v bratislavskom rozhlase. (1)

Inštitucionálna podoba amatérskeho filmu sa datuje vznikom celoštátnej inštitúcie pre amatérsku tvorbu - Osvetového ústavu v roku 1953. Tejto v porovnaní s okolitými krajinami ojedinelej systematicky organizovanej celoplošnej štátnej starostlivosti predchádzala tvorba a činnosť jednotlivcov a filmových klubov, združujúcich amatérskych filmových tvorcov. Do roku 1989 podstatná časť amatérskej filmovej tvorby vznikala predovšetkým vo filmových kluboch pri domoch kultúry, ktorých zriaďovateľmi boli prosperujúce továrne a závody, poskytujúce priestorové, technické zázemie a mnohokrát aj finančné prostriedky. Niektoré filmové kluby vyvíjali činnosť pri jednotlivých regionálnych osvetových strediskách. Medzi najvýznamnejšie združenia využívajúce pohostinnosť tovární a závodov v bratislavskom kraji patrili už zmienený Slovenský klub kinoamatérov, Filmový krúžok pri Fakultnej nemocnici, Filmový krúžok ZK ROH Matador či AMA film ZK ROH CHZJD. Po roku 1989 nastalo isté "preskupenie" tvorcov nielen vzhľadom na politické, spoločenské a ekonomické zmeny, ale aj vzhľadom na technický vývoj. Problém neschopnosti aklimatizácie sa v priestoroch novej filmovej techniky, o ktorej sme si už hovorili v predchádzajúcej kapitole, si vyžiadal veľký úbytok aktívnych amatérskych tvorcov. Časť tvorcov sa vďaka vysokej technickej a umeleckej úrovni profesionalizovala a založila si vlastné videoštúdia či lokálne televízie.

Zánikom viacerých veľkých klubov, technickými a inými zmenami sa tvorba z pôvodnej kolektívnej a klubovej podoby tvorby čiastočne individualizovala. Dnes ju predstavuje činnosť niekoľkých pravidelne fungujúcich klubov (Amafilm Nicolaus v Liptovskom Mikuláši, Art Studio v Liptovskom Hrádku, FK Urtica v Žihľave, Gemerfilm v Rožňave, Orfiklub v Nižnej, FK pri Podpolianskom osvetovom stredisku vo Zvolene a Filmový klub v Pezinku) a do 200 aktívnych autorov, ktorých počet sa buď zvyšuje alebo znižuje podľa periodicity ich tvorby. Niektorí autori nakrúcajú každoročne, iní raz za dva - tri roky. Každý rok sa na celoštátnej súťaži prezentuje v priemere 60 filmov a ich dĺžka je od jednej minúty do 20 minút a jeden - dva filmy 50 až 60 minútové. Tento počet však nie je konečný, lebo do neho nie sú započítané filmy, ktoré nepostúpili z jednotlivých regionálnych a krajských kôl súťaže. Spolu by toto číslo narástlo na takmer 100 amatérskych filmov ročne. (2)

Amatérsky film na Slovensku II.

IV. SÚŤAŽE A PREHLIADKY

Vôbec prvou registrovanou celoslovenskou prehliadkou bola prehliadka amatérskych filmov v roku 1960 v Bratislave, aj keď to bola vlastne súťaž obidvoch bratislavských krúžkov (Slovenský klub kinoamatérov SKK Bratislava a Filmový krúžok pri Fakultnej nemocnici v Bratislave). Prihlásilo sa aj niekoľko filmov z vidieka, zväčša však iba začiatočníckych pokusov. Premietnutých bolo dovedna 15 filmov, z ktorých následne porota odporučila päť na celoštátnu súťaž. Za organizáciou prehliadky stál vtedajší Osvetový ústav, ktorý týmto po prvý raz oficiálne vstúpil do filmového amatérskeho hnutia.

Popri celoslovenskej prehliadke začali vznikať aj ďalšie súťaže a prehliadky. Najväčšie uznanie za rozvoj amatérskeho hnutia na Slovensku patrí rozhodne organizátorom súťaže Oravská osmička. Táto formátová súťaž sa stala mnohým 8-károm srdcovou záležitosťou. Ďalším prínosom pre tuzemské filmové amatérske hnutie bola určite aj Banskobystrická 16-ka, ktorá však existovala len štyri ročníky. Problém bol v tom, že táto súťaž vznikla v období, keď 16 mm formát bol na ústupe hlavne v amatérskej oblasti. V roku 1973 vznikla tematická súťaž Tatranský kamzík, ktorá videla slovenských autorov k tvorbe zachytávajúcej národné zvyklosti bez akéhokoľvek nacionalizmu. Organizátori umožnili prihlasovanie i českých filmov a tak sa Tatranský kamzík stal prvou súťažou na Slovensku, ktorú možno nazvať celoštátnou. (3)

Amatérsky film vo svojich rôznych podobách však nie je len tuzemskou špecialitou. Od roku 1937 existuje svetová mimovládna organizácia pre neprofesionálny film a video, ktorá je členom C.I.C.T. (Medzinárodné konzílium pre film a televíziu), spadajúceho pod UNESCO, a ktorej členom je aj Slovensko. Jej členmi môžu byť len štáty, respektíve ich celoštátne organizácie filmových amatérov. Od svojho vzniku UNICA každoročne usporadúva kongres a medzinárodnú súťaž amatérskych filmov. Súťažné kolekcie vyberajú a prihlasujú jednotlivé členské štáty. Na kongrese - generálnom zhromaždení členských štátov - sa prerokovávajú štatutárne a organizačné otázky a schvaľujú záväzné uznesenia.

UNICA má v názve definíciu, že ide o organizáciu pre neprofesionálny film a video. Vo svete však termín "neprofesionálny film" nepoužívajú všetci. Poliaci napríklad navrhovali, aby sa zmenil názov organizácie na "nezávislý film". U nás má však pojem "nezávislý film" úplne iný význam, ako napríklad pri americkom nezávislom filme. Viaceré krajiny majú preto pre svoju "neprofesionálnu tvorbu" iné pomenovanie - amatérsky, neprofesionálny, nezávislý. V každej krajine sa k tomu ktorému pomenovaniu, či termínu, viaže určitá lokálna, historicko-kultúrna skúsenosť a v inom kontexte nadobúda iný význam, iný odtieň. Špecifikom slovenského amatérskeho filmu je, že je podporovaný (aspoň zatiaľ) inštitucionálne od štátu, zo štátnych prostriedkov. V zahraničí nič podobné nefunguje a miestne organizácie si musia všetko hradiť a organizovať svojpomocne z vlastných alebo sponzorských zdrojov.

V súčasnosti sa slovenskému amatérskemu filmu kontinuálne venuje Národné osvetové centrum (NOC), ktoré je nástupcom Osvetového ústavu. Zabezpečuje činnosť vo všetkých rovinách - organizačnej, prezentačnej, vzdelávacej, edičnej, publikačnej, ako aj archívnej. Z najvýznamnejších celoštátnych podujatí amatérskeho filmu, na ktorých NOC participuje, alebo je ich garantom a hlavným usporiadateľom, možno spomenúť nasledovné - chronologicky zoradené - podujatia:

Rodinné video: už podľa názvu jasne orientovaná prehliadka, ktorá má za sebou už 8-ročník. Súťaž organizačne zabezpečuje Liptovské osvetové stredisko v Liptovskom Mikuláši a Art Štúdio z Liptovského Hrádku. Napriek tomu, že prehliadka je zameraná predovšetkým na tvorbu začínajúcich autorov k slovu sa dostanú aj pokročilí a skúsenejší tvorcovia.

Cineama: tento rok sa konal už 13. ročník celoštátnej súťaže amatérskej filmovej tvorby a videotvorby v Banskej Bystrici. Ide o postupovú súťaž, ktorá sa v tejto forme koná od roku 1993. Predtým mala iný názov aj štruktúru - po celoslovenskom kole nasledovalo spoločné celoštátne česko-slovenské kolo, ktoré striedavo organizovali raz Česká republika, raz Slovenská republika. Posledná spoločná súťaž bola v roku 1992 v Liptovskom Mikuláši. Pred dvoma rokmi organizátori na túto tradíciu opäť nadviazali. Po prestávke zorganizovali prvú spoločnú česko-slovenskú súťaž národných kolekcií. V súťaži Cineama sú autori rozdelení do štyroch skupín: amatéri, deti a mládež do 18 rokov, nezávislí (nekomerčná tvorba videoštúdií a lokálnych televízií) a študenti filmových škôl. Súťažné kategórie sú: reportáž, dokument, animovaný film, hraný film, experiment, videoklip. V programovej štruktúre podujatia sú okrem súťažných filmov aj nesúťažné.

Amatérsky film na Slovensku II.

HAH - Hraný amatérsky humor: v letných mesiacoch sa každoročne koná na kúpalisku v Dolnej Strehovej aj Festival hraného amatérskeho humoru vo filme. Prehliadku zabezpečuje regionálne osvetové stredisko vo Veľkom Krtíši a Filmový klub Urtica zo Žihľavy.

Oravská osmička: vôbec najstaršia celoštátna súťaž neprofesionálnych filmov a videoprogramov, ktorá sa tohto roku uskutoční už po 21. krát. Koná sa vždy v nepárnych rokoch, pravidelne v septembri v Nižnej na Orave. Hoci sa už nenakrúca na 8mm film, podľa ktorého bola súťaž pomenovaná, a všetky súťažné príspevky sú na videu, na CD alebo na DVD, názov podujatia zostal nezmenený. Na poslednom ročníku sa súťažné príspevky delili na hraný film, experiment, videoklip a animovaný film, a prehliadka sa rozšírila aj o tvorivú dielňu pre hraný film.

Tatranský kamzík: druhá najstaršia súťaž amatérskych tvorcov zameraná predovšetkým na dokumentárnu tvorbu z oblasti ekológie, etnografie, prírody, kultúry a súčasného spôsobu života ľudí v rôznych regiónoch a aglomeráciách. Podujatie má dvojročnú periodicitu a koná sa vždy v párnych rokoch. Posledné štyri ročníky boli aj s medzinárodnou účasťou a minuloročná súťaž bola v plnom zmysle slova medzinárodná. Po prvýkrát sa uskutočnila pod patronátom medzinárodnej mimovládnej organizácie pre amatérsky film UNICA.


V. CESTY VZNIKU AMATÉRSKEHO FILMU

Z filmovo-historického hľadiska je možné povedať, že dejiny filmu začali rodinným filmom, pretože prvé filmy bratov Lumierovcov boli rodinnými záznamami. Táto súvislosť bola taktiež explicitne reflektovaná v dobových novinových článkoch o kinematografe, podľa ktorých bol film vynájdený, aby transformoval fotografiu používanú v rodine už dlhšie, v niečo živšieho, príhodnejšieho pre rodinné potreby. Potom nastala zmena vzoru, rodinný film ustúpil do pozadia a dominantnú pozíciu získal film hraný. Vráťme sa však ešte k tzv. rodinnému filmu.

Využitie lacnej techniky sa okrem snahy o amatérske filmové pokusy začalo skôr uberať rodinným smerom - čiže k zachytávaniu života a výlučne radostných okamihov skupiny osôb. Rodinné filmy sú súkromnou produkciou a sú vytvorené pre potreby úzkej skupiny osôb - rodinných príslušníkov. V takto definovanom filme sa nachádzajú záznamy šťastných chvíľ bez náznaku snahy o prezentáciu problémov, myšlienok či vnútorných pochodov filmovaných. Tzv. rodinný film je akýmsi zástancom sociálnej úlohy (o ktorú sa delí s fotografiou) garanta inštitúcie rodiny. Neodhaľuje zvyčajne nič intímne a jeho sila tkvie v kolektívnych reakciách ktoré produkuje. Ale aj rodinný film prechádza v ére videokamier, televízie a videa k novým účelovým smerom. Vzťah medzi súkromným a verejným priestorom sa začína čoraz viac uplatňovať. (4)

Rozšírením televízie, sa čoraz viac súkromných amatérskych videonahrávok objavuje na obrazovkách prevažne v rôznych zábavných programoch. Až celospoločenským javom sa stal záznam tzv. Video gagu, kde majiteľ kamery (častokrát člen rodiny filmovaných) zachytí "náhodnú" komickú udalosť. Dieťa spadne z hojdačky, mačka naháňa psa a pod. Rodinný amatér ale už nepristupuje k záznamu ako k prezentácii svojich blízkych, ale za účelom televíznej propagácie a možnosti získať ponúkanú výhru (televízne stanice ponúkajú autorovi najviac komickej scénky možnosť zisku hodnotnej ceny), začína kalkulovať. Preto už pristupuje k filmovaniu s primárnym zámerom, zachytiť video gag, ktorý mu prinesie očakávanú výhru. Zachádza tak ďaleko, že si inak náhodnú situáciu dopredu pripraví - aby jednoducho to malé dieťa spadlo do misy s krémom aj keď nechce.

Amatérsky film na Slovensku II.

Okrem Video gagov sa dostáva silnému zastúpeniu videonahrávok v televíznych novinách, ktoré sú často používané ako dôkazový materiál. Jedným z najznámejších príkladov takto použitého materiálu je 8 mm film, na ktorom amatér Zapruder nafilmoval vraždu Kennedyho. Amatérom už v dnešnej dobe ale nestačí len náhoda meniaca rodinný film na dôkazový materiál. Sami vyhľadávajú udalosti a dochádza tak k transformácii rodinného filmára na spolupracovníka televíznej inštitúcie. Napríklad záznamy neidentifikovateľných lietajúcich objektov (UFO) pochádzajú výlučne len z amatérskych kruhov - náhoda bytia v správnom čase na správnom mieste, to žiadny televízny štáb nemôže dosiahnuť.

Veľmi osobitou produkciou rovnako realizovanou v rodinnom kruhu je individuálna výpoveď jedného člena rodiny. Takéto filmy sú presným opakom rodinnej "zábavy". Film jedného člena rodiny sa stáva pre ostatných neprípustný. Aby mohli rodinné filmy fungovať, musia byť jednoducho zle nakrútené. Žiadna naratívna línia, žiadna konštrukcia a už vôbec nie je prípustná montáž (členovia rodiny, by nepochopili, prečo je tá či oná scéna z dovolenky pri mori vystrihnutá). Keďže rodinný film je ako už som zmieňoval aj zástancom sociálnej úlohy zdedenej po fotografii, je dôležité aby filmované osoby boli pokope a pozerali sa na svet rovnako - na to slúži pozeranie do kamery: pozerať sa do kamery znamená pozerať sa spoločným smerom a dokazovať tak jednotu rodiny. Všetko je skvelé, sme svedkami štylizovaného rodinného ideálu.

Individualistický film však práve neváha odhaľovať to, čo sa rodinný film snaží odstrániť. Takáto produkcia - tvorená už so zámerom premietania na verejnosti - vydáva tie najsúkromnejšie oblasti. Stávame sa tak svedkami dôverných spovedí priamo na kameru (malá videokamera, ponúka na rozdiel od 8 mm kamery, nakrúcanie samého seba priamo z ruky), skúmania vlastného tela, použitia verejného priestoru na komunikáciu s členmi rodiny, a viac či menej pornografických sekvencii. Dá sa tak povedať, že videozáznam vedie svojou nedokonalosťou a autenticitou, k skúmaniu intimity väčšmi než film. Vďaka technickej prístupnosti, sa zvyšuje aj počet amatérskych pornoprodukcii, ktoré už nájdeme takmer v každej rodine.

Rodinný film považujem za základný stavebný a inšpiračný prvok k filmu amatérskemu - neprofesionálnemu. Väčšina filmových amatérov začínala u rodinného videa s ktorým sa však neuspokojila. A tu prichádza k porušeniu dvoch základných pravidiel rozdeľujúcich typický rodinný film od filmu amatérskeho. Prvé pravidlo: rodinný film najlepšie funguje čím horšie je nakrútený. Druhé pravidlo: montáž je zakázaná. Cieľom amatéra je sa vo svojej tvorbe práve týmto základným znakom rodinného filmu vyhnúť. Čiže jeho snahou je práca s naráciou, premysleným rámovaním obrazu a pod., kde dochádza k napodobňovaniu profesionálneho filmu. Je dokonca možné povedať, že dejiny amatérskeho filmu sú vzhľadom k dejinám mainstreamového filmu paralelné. Amatéri nemajú až na výnimky svoj vlastný štýl a musia ho tak importovať z vonka.

Cesty amatérov k filmovej tvorbe však boli a sú rôzne. Nemožno škatuľkovať tvorcov všeobecnou definíciou akejsi postupnosti filmovej tvorby (rodinný film - amatérsky film - profesionálny film). Niekoho k filmu priviedol záujem o techniku, hľadanie a skúmanie jej možností, iného zasa záujem zaznamenať najprv udalosti v rodine (rodinný film), neskôr aj zo širšieho okolia a pre niekoho je to snaha vysloviť svoj názor a postrehy práve filmom, pretože vyjadrovacie prostriedky iných druhov umenia mu na to nestačia, alebo mu jednoducho nevyhovujú. Preto amatéri, podobne ako profesionáli, tvoria v rôznych filmových žánroch.

Pokračovanie o týždeň ...

Citované zdroje
 
(1) Vladimír Pikalík: Z histórie amatérskeho filmu na Slovensku. NOC 1992., s. 9
(2) Zuzana Školudová: Amatérsky film na Slovensku. Film.sk 2004. č.5., s. 22-24.
(3) Vladimír Pikalík: Z histórie amatérskeho filmu na Slovensku. NOC 1992., s. 28
(4) Roger Odin: Rodinný film a video v ére videa a televízie. Kino Ikon 2003. č.1, s. 55-69.


autor Peter Konečný 19.9.2005
Meno:
ODOSLAŤ
:)
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 48001
02 |
návšt. 12613
03 |
návšt. 7843
04 |
návšt. 7546
05 |
návšt. 4252
06 |
návšt. 2804
07 |
návšt. 2294
08 |
návšt. 2059
09 |
návšt. 1670
10 |
návšt. 1785
REBRÍČEK US
01 |
$20,6 mil.
02 |
$14,3 mil.
03 |
$11,4 mil.
04 |
$10,2 mil.
05 |
$10,0 mil.
06 |
$8,6 mil.
07 |
$2,9 mil.
08 |
$2,1 mil.
09 |
$1,7 mil.
10 |
$1,5 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
vaše novinky zo sveta zábavy
sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk