KULT: APOCALYPSA

Aké je finále  Apokalypsy?  To  dlho nevedel ani sám Francis Ford Coppola. Dúfal, že film si nejaký záver takpovediac "vynúti" sám od seba, že tak nejako vyplynie z predchádzajúcich udalostí. Napokon  ale do úvahy pripadali  tri verzie. Štúdio počítalo s tou, že Kurtzov tábor bude proste zbombardovaný. Túto takmer šesť minútovú fascinujúcu hru svetiel (resp. výbuchov) môžete vidieť ako bonus na DVD istej firmy v  "edícii pre každého" za ani nie 200 korún. Druhá verzia bola o tom, že Kurtz umrie a Willard "prevezme velenie".  V "oficiálnom" závere Kurtz umiera a Willard odchádza preč. To, že prežije, nie je žiadny spoiler; od samého začiatku nás sprevádza jeho monológ, spomínajúci na svoje desivé zážitky ohľadom Kurtzovej majestátnej osobnosti.  Čo sa stalo s Willardom po tom, ako odplával  z tábora, sa stráca v hmle... 

Apokalypsu môžete poznať pod viacerými názvami, napríklad "Nová apokalypsa" alebo "A teraz apokalypsa". Prvý krát sme ju  v kinách videli, ak sme zavítali v roku 1995 do Čiech, presnejšie povedané na pražský festival  Zlatý golem. Oficiálna  česká premiéra sa uskutočnila 15.2.1996.  Samotný príbeh, aby sme prešli k veci,    sa hlási ku knižnej predlohe obľúbenca Ridleyho Scotta,  Josepha Conrada - a jeho "Heart of Darkness". Na scenári okrem Coppolu   pracoval John Milius. Ten na projekte o Vietname robil  už od konca  60. rokov a jeho pôvodná verzia hovorila v prospech Ameriky. Milius je   dnes známy predovšetkým ako režisér Barbara Conana, svojho času  bol ale aj úspešným scenáristom  (Dirty Harry,  Čeľuste). Za Willardovým monológom (zakomponovaného do filmu neplánovane až na poslednú chvíľu) stojí vojnový žurnalista Michael Herr. Coppola ako producent (podporovaný vlastnou produkčnou firmou  American Zoetrope)  dokázal, že si za svojim vysnívaným projektom stojí, keď ho založil vlastným majestátnym majetkom. Na znak "podpisu"  sa  mihne   v 25. minúte ako bradatý  režisér vojnových dokumentov ("Nepozerajte sa do kamery!"). Hudbu mu pomáhal skladať jeho  otec Carmine, pričom hudobná zložka je doplnená mnohými dobovými hitmi, spomeňme  "The End" od The Doors alebo Rolling Stones a ich trhák "I Can´t Get No Satisfaction".

Nie je pravdou, ako sa zvykne hovoriť, že Apokalypsu mal pôvodne nakrútiť George Lucas. Je však pravdou, že chcel  nakrútiť  "niečo  o Vietname" (a to priamo vo Vietname). Ale  keď dospelo natáčanie do vrcholného katastrofického štádia, vyslovil Francis Ford  prianie, aby film v prípade jeho smrti (štúdio United Artists na jeho hlavu uzavrelo zmluvu, z ktorej by v prípade jeho smrti zinkasovalo 15 miliónov $) dokončil naozaj práve Lucas, inak jeho dobrý priateľ a v začiatkoch aj spolupracovník (perličkou je, že rolička  Harrisona Forda sa volá Lucas).

Coppola si za miesto natáčania vybral Filipíny. Mala to byť pohoda. Aj Harvey Keitel, obsadený do úlohy kpt. Willarda, sa tešil. A snáď aj cirka tristo členný štáb sa tešil. Až na to, že  sa malo  nakrúcať na mnohých miestach. V čom bol problém? "Len" v tom, že sa nikomu (napríklad šéfovi výroby Deanovi Tavoularisovi) neunúvalo zistiť, v akom stave sú cesty, ktoré na dotyčné miesta vedú (a či tam vôbec nejaké cesty sú). Naopak, pomerne včas bol Coppolu varovaný pred problémami s prírodou.  Pobavene sa rozosmial a napil sa vína. Keď prišli prvé tajfúny, ešte sa snažil tváriť, že to prežije. Následne prišli aj potopy a  tropické choroby. Naopak, Sheenovi šťastie prialo. Postupne sa začal obávať,  že na Filipínach umrie a napokon ho skolil iba infarkt myokardu (o ktorom radšej Coppola štúdiu nepovedal ani mäkké f).  Problémy robil aj miestny diktátor. Bol taký láskavý, že filmárom požičiaval svoje helikoptéry (americké vojsko sa od nich  dištancovalo), ale dopredu ich nevaroval, že veliteľom je tu on, a ak bude svoje malé vojsko potrebovať - napríklad na nejaké kamarátske potlačenie vzbury rotačnými guľometmi - , zavelí ústup a Coppolovi ostane prázdna obloha. 

Režisér (stíhal počas nakrúcania vyhadzovať  asistentov ako ponožky) zhruba vo chvíli, čo sa dozvie, že jeho spolupracovníci používajú v scénach s mŕtvolami ozajstné mŕtvoly,  kapituluje pred naivnou vierou, že na natáčanie bude spomínať rád. Začína nachádzať istotu aspoň v bezpečí drog. Vznik filmu   prirovnáva k samotnému Vietnamu. Dodáva, že nad réžiou  viac-menej prevzala kontrolu džungľa. Jeho úsmev začína nebezpečne pripomínať úškrn šialenca. To už dávno po tom, čo Keitel mávol rukou, zbalil kufre a bez slova sa vrátil do Ameriky, nahradený Sheenom. Ten sa  medzi tým  stihol oddávať  melancholickému alkoholu, dovoľujúcemu   mu zabudnúť, ako  ho  Coppola v rámci realistickosti nútil rozbiť zrkadlo holou rukou.  Hopper na okolitý chaos  kašle a  snahu odolať alkoholu (a to pomocou kokaínu) sa už nesnaží ani len symbolicky zakrývať. Naopak, snaží sa do svojej drogovej moci získať  mladého Fishburnea, jedného  z minima ľudí, majúcich teda   na natáčanie zábavné spomienky. Menším problémom bolo aj to, že pôvodne ani nie 15- miliónový kúsok sa zmenil v monštrum za vyše 30 miliónov.  Coppola  ku koncu nemal ďaleko k samovražde. Mal natočené DESIATKY hodín materiálu, ale do hotového filmu sa dostalo len niekoľko minút. Výsledný film strihal rok a pol. Celá výroba napokon trvala  štyri. O tom, aké to mal ťažké, hovorí aj  denník jeho manželky Eleanor.

Najväčšou hviezdou bol populárny     zástanca Stanislavského metódy a žiak kontroverzného Eliu Kazana,  Marlon Brando. Mal za sebou oscarové  nominácie (Električka do stanice Túžba,  Viva Zapata!, Posledné tango v Paríž), niekoľko pred sebou (Biele obdobie sucha),  niektoré  premenil na zlato (V prístave, sošku za Kmotra  odmietol a  na pódiu poslal Indiánku s dlhým  preslovom  o živote jej  ľudu). Na zahodenie nebola ani spolupráca s Charlesom  Chaplinom na A Countess From Hong Kong.  Čo sa týka Apokalypsy, nenamáhal  učiť sa scenár (čo by sa aj učil, veď dopredu dostal "len" jeden  milión dolárov). Pribral tak, že kamera ho musela haliť do tmy (naopak, Coppola počas natáčania zhodil 50 kg). Zato  keď ku koncu nastúpi na scénu (napriek tomu býva v titulkoch uvádzaný na prvom mieste - čo sa stalo už aj v Supermanovi), nespustíte z neho zrak ale ani sluch. Jeho slová  mrazia. "Hrôza a morálny teror musia byť našimi spojencami, inak...". Uff! Za  väčšinou týchto  masívnych preslovov stáli hercove  improvizačné schopnosti    na  Coppolovu žiadosť / prosbu. Martin Sheen  bol  obsadený takpovediac "omylom" (aj keď hral už v Hlave 22). Alebo vám by napadlo obsadiť herca, ktorý v civilnom živote robil demonštrácie proti nukleárnym zbraniam a čo-to si za ne aj osobne odsedel, do titulnej úlohy (proti)vojnového filmu? To Robert Duvall mal toho času za sebou ako civil dva roky v Kórei a ako herec operácie   v celovečernej altmanovčine   M.A.S.H.; ďalej hral napríklad v Lucasovom THX 1138  (ktorý Coppolova firma produkovala) a za prvého Kmotra mu neušla  nominácia na Oscara.

Propagovať Apokalypsu na základe Harrisona Forda je neférové a zavádzajúce, veď dotyčný  si tu nezahral snáď ani desať minút.  Naopak, výrazný part stvoril Dennis Hopper (nominácia na Oscara za Bezstarostnú jazdu) ako foto-žurnalista, zo dňa na deň prežívajúci v Kurtzovej vízii pozemského pekla. K  foteniu ako hobby ho v súkromí priviedol James Dean, s ktorým hral v Rebelovi bez príčiny a Gigantovi.   Má sa za to, že práve jeho   obcovanie s drogami  mohlo za to, že neobsadil rolu dezertéra Colbyho. Tá mala v pôvodných plánoch oveľa väčší priestor. Napokon sa ale razantne zmenšila a obsadili ju  vetrom už vtedy ošľahaným Scottom Glennom.  Z ďalších známych mien  ešte spomeňme  R. Lee Ermlyho (neskôr známy filmom Full Metal Jacket  či ako  bezzubý šerif v remakeu Texaského masakru motorovou pílou) v nepostrehnuteľnej roličke pilota. A  biele šteniatko, kvôli ktorému "hrdinovia"  zmasakrujú osadenstvo  domorodej  loďky.

Toto hypnotické inferno  malo premiéru 18. 5. 1979 na festivale v Cannes. Americká premiéra sa uskutočnila 15.8. toho istého roku. Názory naň boli rozporuplné, od nadšených až po znechutené. Ani tržba nebola nijako zvlášť úchvatná. Film však získal šesť oscarových nominácií + dve sošky. Na Oscara bol nominovaný Duvall ako  najlepší herec v  podpornej úlohe,  iba nomináciu si Apokalypsa  ďalej odniesla v kategóriách film, réžia, adaptovaný scenár,  výprava a strih (Lisa Fruchtmanová, Richard Marks, Gerald B. Greenberg, Walter Munch).   Sošky dostala  za  zvuk (Mark Berger, Richard Beggs, Nat Boxer) a Storarovu   úchvatnú kameru.  Z ďalších cien menujme napríklad cenu BAFTA pre Duvalla a Zlatú palmu v Cannes.