KULT: APOCALYPSA

KULT: APOCALYPSA

Článok



"Máš právo zabiť, ale nie  súdiť."

Ešte keď bol francúzskou kolóniou, mali o Vietnam  záujem Japonci. V  roku 1940 mu vyhlásili vojnu. Vietnam obstál. Následne si od žabožrútov vybojoval nezávislosť. Ale čo to bolo platné, keď  hneď nato  sa rozdelil na Sever a Juh, pričom komunisti zo Severu sa snažili dobiť Juh?  Do situácie sa vložili Američania. V rozmedzí rokov 1961 - 1973 sa postavili na stranu "rákosníkov" z  Juhu.  Dva roky nato  - za prezidentovania Nixona - z krajiny odišiel posledný Američan (takže film Apokalypsa bol natočený o štyri roky nato). Juh sa ešte 345 dní snažil bojovať, ale následne bol Vietnam zjednotený komunistami.  Táto   vojna rozdelila  Američanov  na dva tábory. Neobišla ani Hollywood. Niektorí filmári utekali do sveta fantázie. Iní  sa "spovedali" prostredníctvom surových hororov (Craven, Carpenter, Hopper). Alebo  drsných akčňákov   (Votrelci - vyzbrojení mariňáci dostávajú na zadok od primitívneho nepriateľa). A zopár z nich sa k téme   vyjadrilo priamo a bez okolkov. Coppolov film je  dnes už legendárny kúsok (či skôr kapitálny úlovok), ale samotné natáčanie bolo nekonečné a - jemne povedané - katastrofálne.  

Príbeh Apokalypsy (Apocalypse Now, USA 1979) je notoricky známy a  vlastne oň paradoxne ani veľmi nejde. V  slušných rodinách sa to ale robí, tak poďme na to.  Kapitán Benjamin L. Willard (Martin Sheen nebol prvým kandidátom; v hre bol Jack Nicholson aj  Steve McQueen) sa prebúdza v saigonskom hoteli ako človek  nadobro poznačený Vietnamom. Nemá čo stratiť. V  Amerike ho nikto nečaká.  Trojica vysoko postavených mužov (Harrison Ford, G. D. Spradlin,  Jerry Ziesmer) ho poverí  delikátnou záležitosťou.  Plukovník Walter E. Kurtz (Marlona Branda kedysi otec poslal na vojenskú akadémiu, odkiaľ ho  ale už  čochvíľa nato vylúčili) býval špičkou v armáde. Žijúcou legendou a ikonou, na ktorú s obdivom pozerajú  tisíce mladých, čerstvo narukovaných regrútov,  aj mazákov. Potom ale prekročil kritický bod, aký v sebe máme všetci. Zošalel. Dezertoval do  džungle, na miesta, kam sa vojna nedostala. Tu si stvoril vlastné náboženstvo,  postavené na kulte jeho charizmatickej osobnosti. Zostavil armádu  dezertérov z oboch armád. Teraz svojim "deťom" prednáša literatúru a potom spoločne masakrujú vietnamských aj amerických vojakov. CIA je ním pobúrené a znechutené. Takýto človek, ak to vlastne ešte je človek,  musí byť urýchlene "zbavený velenia".  Keďže tieto húževnaté  typy nezvyknú precitnúť a prijať zodpovednosť za svoje skutky, bude potrebné urobiť tak s neľútostnou  razanciou. A práve to je rozkaz  pre  Willarda. Rozkaz, ktorý neexistuje, ani  nikdy neexistoval. Kapitán  sa musí dostať za most Do-Lung. Tam je už mysticky hmlistá Kambodža. Nad bezcharakternosťou rozkazu si neláme hlavu. Rozkaz je rozkaz. Spočiatku ho trápi snáď len to, že terčom je Američan a navyše s takou obdivuhodnou vojnovou minulosťou. Ale aj to ho  čoskoro prejde. Rozkaz nie je predsa o nič šialenejší, ako celá táto vojna.

Rozkaz znie: na hliadkovom  člne desiatky kilometrov proti prúdu rieky Nung, nájsť  Kurtza a postarať sa, aby už nikomu nerobil hanbu. Pomáhať Willardovi  má štvorčlenný výsadok, medzi nimi aj hyperaktívny   chlapec   Clean z Bronxu (vtedy 14-ročný Fishburne si pár rokov pridal, aby ho vôbec obsadili). Veliteľ  Phillips (Albert Hall) vie,  že je to Willardova akcia, ale ten si je zase  vedomý,  že kým sa nedostanú do cieľa, je na Phillipsovej palube len pasažierom. Tretím mužom na palube je  ľahkomyseľný kalifornský  surfista Lance B.  Johnson (Sam Bottoms) a tím uzatvára šéfkuchár Jay "Chef" Hicks  (Frederick Forrest). Prekonajú mnohé vojnové zverstvá (ale aj  svižnú prehliadku Playmates, mimochodom krásne natočené vystúpenie zajačikov z Playboya na pieseň "Suzie Q" od Flash Cadillac) a nie je isté, či sa stretnutia so šialeným Kurtzom  dožijú všetci. Lenže  kto je tu vlastne šialený? Možno Kurtz a možno  Bill Kilgore (v civile rázny syn admirála Robert Duvall), veliaci   9. vzdušnej kavalérii, ktorý  je  ochotný   zbombardovať dedinu Vin Drin Dop  len aby mali jeho muži pokoj počas surfovania (a následne helikoptérou prenasledovať  hrdinov, ktorí mu zo špásu ukradli jeho milovanú dosku na surfovanie). Práve pasáž s Wagnerovou "Die Walküre" a  "helikopterníkovou" bandou z divokých vajec, býva ohľadom tohto filmu  často citovanou  ("Milujem vôňu napalmu hneď z rána").  Napokon sa Willard predsa len dostane  (aj keď niektorí diváci  si myslia, že film sa mal skončiť pred týmto hypnotickým finále) do Kurtzovho hmlou zahaleného a odrezanými hlavami vyzdobeného apatického kráľovstva, kde   možno zistí, že jeho terč  nie je o nič šialenejší, ako hocikto iný v tejto vojne ...

Kult: Apocalypsa Kult: Apocalypsa Kult: Apocalypsa

Aké je finále  Apokalypsy?  To  dlho nevedel ani sám Francis Ford Coppola. Dúfal, že film si nejaký záver takpovediac "vynúti" sám od seba, že tak nejako vyplynie z predchádzajúcich udalostí. Napokon  ale do úvahy pripadali  tri verzie. Štúdio počítalo s tou, že Kurtzov tábor bude proste zbombardovaný. Túto takmer šesť minútovú fascinujúcu hru svetiel (resp. výbuchov) môžete vidieť ako bonus na DVD istej firmy v  "edícii pre každého" za ani nie 200 korún. Druhá verzia bola o tom, že Kurtz umrie a Willard "prevezme velenie".  V "oficiálnom" závere Kurtz umiera a Willard odchádza preč. To, že prežije, nie je žiadny spoiler; od samého začiatku nás sprevádza jeho monológ, spomínajúci na svoje desivé zážitky ohľadom Kurtzovej majestátnej osobnosti.  Čo sa stalo s Willardom po tom, ako odplával  z tábora, sa stráca v hmle... 

Apokalypsu môžete poznať pod viacerými názvami, napríklad "Nová apokalypsa" alebo "A teraz apokalypsa". Prvý krát sme ju  v kinách videli, ak sme zavítali v roku 1995 do Čiech, presnejšie povedané na pražský festival  Zlatý golem. Oficiálna  česká premiéra sa uskutočnila 15.2.1996.  Samotný príbeh, aby sme prešli k veci,    sa hlási ku knižnej predlohe obľúbenca Ridleyho Scotta,  Josepha Conrada - a jeho "Heart of Darkness". Na scenári okrem Coppolu   pracoval John Milius. Ten na projekte o Vietname robil  už od konca  60. rokov a jeho pôvodná verzia hovorila v prospech Ameriky. Milius je   dnes známy predovšetkým ako režisér Barbara Conana, svojho času  bol ale aj úspešným scenáristom  (Dirty Harry,  Čeľuste). Za Willardovým monológom (zakomponovaného do filmu neplánovane až na poslednú chvíľu) stojí vojnový žurnalista Michael Herr. Coppola ako producent (podporovaný vlastnou produkčnou firmou  American Zoetrope)  dokázal, že si za svojim vysnívaným projektom stojí, keď ho založil vlastným majestátnym majetkom. Na znak "podpisu"  sa  mihne   v 25. minúte ako bradatý  režisér vojnových dokumentov ("Nepozerajte sa do kamery!"). Hudbu mu pomáhal skladať jeho  otec Carmine, pričom hudobná zložka je doplnená mnohými dobovými hitmi, spomeňme  "The End" od The Doors alebo Rolling Stones a ich trhák "I Can´t Get No Satisfaction".

Nie je pravdou, ako sa zvykne hovoriť, že Apokalypsu mal pôvodne nakrútiť George Lucas. Je však pravdou, že chcel  nakrútiť  "niečo  o Vietname" (a to priamo vo Vietname). Ale  keď dospelo natáčanie do vrcholného katastrofického štádia, vyslovil Francis Ford  prianie, aby film v prípade jeho smrti (štúdio United Artists na jeho hlavu uzavrelo zmluvu, z ktorej by v prípade jeho smrti zinkasovalo 15 miliónov $) dokončil naozaj práve Lucas, inak jeho dobrý priateľ a v začiatkoch aj spolupracovník (perličkou je, že rolička  Harrisona Forda sa volá Lucas).

Coppola si za miesto natáčania vybral Filipíny. Mala to byť pohoda. Aj Harvey Keitel, obsadený do úlohy kpt. Willarda, sa tešil. A snáď aj cirka tristo členný štáb sa tešil. Až na to, že  sa malo  nakrúcať na mnohých miestach. V čom bol problém? "Len" v tom, že sa nikomu (napríklad šéfovi výroby Deanovi Tavoularisovi) neunúvalo zistiť, v akom stave sú cesty, ktoré na dotyčné miesta vedú (a či tam vôbec nejaké cesty sú). Naopak, pomerne včas bol Coppolu varovaný pred problémami s prírodou.  Pobavene sa rozosmial a napil sa vína. Keď prišli prvé tajfúny, ešte sa snažil tváriť, že to prežije. Následne prišli aj potopy a  tropické choroby. Naopak, Sheenovi šťastie prialo. Postupne sa začal obávať,  že na Filipínach umrie a napokon ho skolil iba infarkt myokardu (o ktorom radšej Coppola štúdiu nepovedal ani mäkké f).  Problémy robil aj miestny diktátor. Bol taký láskavý, že filmárom požičiaval svoje helikoptéry (americké vojsko sa od nich  dištancovalo), ale dopredu ich nevaroval, že veliteľom je tu on, a ak bude svoje malé vojsko potrebovať - napríklad na nejaké kamarátske potlačenie vzbury rotačnými guľometmi - , zavelí ústup a Coppolovi ostane prázdna obloha. 

Kult: Apocalypsa Kult: Apocalypsa Kult: Apocalypsa

Režisér (stíhal počas nakrúcania vyhadzovať  asistentov ako ponožky) zhruba vo chvíli, čo sa dozvie, že jeho spolupracovníci používajú v scénach s mŕtvolami ozajstné mŕtvoly,  kapituluje pred naivnou vierou, že na natáčanie bude spomínať rád. Začína nachádzať istotu aspoň v bezpečí drog. Vznik filmu   prirovnáva k samotnému Vietnamu. Dodáva, že nad réžiou  viac-menej prevzala kontrolu džungľa. Jeho úsmev začína nebezpečne pripomínať úškrn šialenca. To už dávno po tom, čo Keitel mávol rukou, zbalil kufre a bez slova sa vrátil do Ameriky, nahradený Sheenom. Ten sa  medzi tým  stihol oddávať  melancholickému alkoholu, dovoľujúcemu   mu zabudnúť, ako  ho  Coppola v rámci realistickosti nútil rozbiť zrkadlo holou rukou.  Hopper na okolitý chaos  kašle a  snahu odolať alkoholu (a to pomocou kokaínu) sa už nesnaží ani len symbolicky zakrývať. Naopak, snaží sa do svojej drogovej moci získať  mladého Fishburnea, jedného  z minima ľudí, majúcich teda   na natáčanie zábavné spomienky. Menším problémom bolo aj to, že pôvodne ani nie 15- miliónový kúsok sa zmenil v monštrum za vyše 30 miliónov.  Coppola  ku koncu nemal ďaleko k samovražde. Mal natočené DESIATKY hodín materiálu, ale do hotového filmu sa dostalo len niekoľko minút. Výsledný film strihal rok a pol. Celá výroba napokon trvala  štyri. O tom, aké to mal ťažké, hovorí aj  denník jeho manželky Eleanor.

Najväčšou hviezdou bol populárny     zástanca Stanislavského metódy a žiak kontroverzného Eliu Kazana,  Marlon Brando. Mal za sebou oscarové  nominácie (Električka do stanice Túžba,  Viva Zapata!, Posledné tango v Paríž), niekoľko pred sebou (Biele obdobie sucha),  niektoré  premenil na zlato (V prístave, sošku za Kmotra  odmietol a  na pódiu poslal Indiánku s dlhým  preslovom  o živote jej  ľudu). Na zahodenie nebola ani spolupráca s Charlesom  Chaplinom na A Countess From Hong Kong.  Čo sa týka Apokalypsy, nenamáhal  učiť sa scenár (čo by sa aj učil, veď dopredu dostal "len" jeden  milión dolárov). Pribral tak, že kamera ho musela haliť do tmy (naopak, Coppola počas natáčania zhodil 50 kg). Zato  keď ku koncu nastúpi na scénu (napriek tomu býva v titulkoch uvádzaný na prvom mieste - čo sa stalo už aj v Supermanovi), nespustíte z neho zrak ale ani sluch. Jeho slová  mrazia. "Hrôza a morálny teror musia byť našimi spojencami, inak...". Uff! Za  väčšinou týchto  masívnych preslovov stáli hercove  improvizačné schopnosti    na  Coppolovu žiadosť / prosbu. Martin Sheen  bol  obsadený takpovediac "omylom" (aj keď hral už v Hlave 22). Alebo vám by napadlo obsadiť herca, ktorý v civilnom živote robil demonštrácie proti nukleárnym zbraniam a čo-to si za ne aj osobne odsedel, do titulnej úlohy (proti)vojnového filmu? To Robert Duvall mal toho času za sebou ako civil dva roky v Kórei a ako herec operácie   v celovečernej altmanovčine   M.A.S.H.; ďalej hral napríklad v Lucasovom THX 1138  (ktorý Coppolova firma produkovala) a za prvého Kmotra mu neušla  nominácia na Oscara.

Propagovať Apokalypsu na základe Harrisona Forda je neférové a zavádzajúce, veď dotyčný  si tu nezahral snáď ani desať minút.  Naopak, výrazný part stvoril Dennis Hopper (nominácia na Oscara za Bezstarostnú jazdu) ako foto-žurnalista, zo dňa na deň prežívajúci v Kurtzovej vízii pozemského pekla. K  foteniu ako hobby ho v súkromí priviedol James Dean, s ktorým hral v Rebelovi bez príčiny a Gigantovi.   Má sa za to, že práve jeho   obcovanie s drogami  mohlo za to, že neobsadil rolu dezertéra Colbyho. Tá mala v pôvodných plánoch oveľa väčší priestor. Napokon sa ale razantne zmenšila a obsadili ju  vetrom už vtedy ošľahaným Scottom Glennom.  Z ďalších známych mien  ešte spomeňme  R. Lee Ermlyho (neskôr známy filmom Full Metal Jacket  či ako  bezzubý šerif v remakeu Texaského masakru motorovou pílou) v nepostrehnuteľnej roličke pilota. A  biele šteniatko, kvôli ktorému "hrdinovia"  zmasakrujú osadenstvo  domorodej  loďky.

Toto hypnotické inferno  malo premiéru 18. 5. 1979 na festivale v Cannes. Americká premiéra sa uskutočnila 15.8. toho istého roku. Názory naň boli rozporuplné, od nadšených až po znechutené. Ani tržba nebola nijako zvlášť úchvatná. Film však získal šesť oscarových nominácií + dve sošky. Na Oscara bol nominovaný Duvall ako  najlepší herec v  podpornej úlohe,  iba nomináciu si Apokalypsa  ďalej odniesla v kategóriách film, réžia, adaptovaný scenár,  výprava a strih (Lisa Fruchtmanová, Richard Marks, Gerald B. Greenberg, Walter Munch).   Sošky dostala  za  zvuk (Mark Berger, Richard Beggs, Nat Boxer) a Storarovu   úchvatnú kameru.  Z ďalších cien menujme napríklad cenu BAFTA pre Duvalla a Zlatú palmu v Cannes.

Kult: Apocalypsa Kult: Apocalypsa Kult: Apocalypsa

A ako ide čas?    Forda  sa stal archeológom, vesmírnym pilotom,  agentom CIA.  Glenn expertom na silné  podporné úlohy (Mlčanie jahniat,  Training Day). Z   Larryho sa stal seriózny Laurence  a ako herec hral v mnohých výrazných filmoch (Vražedné alibi, Matrix 1-3,  Tajomná rieka).  Martin Sheen nachádzal čoraz väčší pokoj v bezpečných vodách televízie a umelecký vrchol tu dosiahol úlohou amerického prezidenta v  seriáli o Západnom krídle (a predtým si ešte urobil zo seba srandu v Žeravých výstreloch 2  jeho syna Charlieho). Duvall sa stal uznávaným charakterovým hercom, ktorý to v roku   1982 dotiahol až na Oscara za Beresfordove Nežné milosti (Tender Mercies) a čím bol starší, tým bol lepší (Voľný pád,    Krajina  strelcov). Z Hoppera sa stal tuctový gauner v B-produkciách (s čestnou výnimkou Modrého zamatu, Red Rock West alebo Nebezpečnej rýchlosti). Brando neskrýval znechutenie nad kultom osobnosti, ktorý sa okolo neho ako filmovej hviezdy vytvoril  napriek tomu, že počas  svojho života hral l  až v zarážajúco nízkom počte filmov. Vždy  opakoval, že bez slávy by sa bol kľudne zaobišiel. Zomrel 1. 7. 2004 a jedným z jeho posledných filmov bol bohužiaľ Ostrov Dr. Moreaua. Stal sa však vzorom pre mnohých "učňov";  spomeňme Edwarda Nortona a Roberta De Nira (s ktorými hral v heist movie Kto z koho) či Johnnyho Deppa (s ním hral v Don Juan De Marco a v jeho režijnom počine Bojovník).

V roku  2001 Francis Ford Coppola (Dracula,  Vyvolávač dažďa) prišiel do Cannes predstaviť svoju pôvodnú  verziu Apokalypsy. Bola  dlhšiu  takmer o 50 minút doteraz nevidených scén. Takže má nejakých tých skromných 210 minút. Pohoda. Má    "zrekonštruovaný" zvuk aj obraz a podáva  "komplexnejší a hypnotickejší pohľad na vojnu vo Vietname".  Nesie názov Apocalypse Now Redux a Coppola na nej pracoval pol roka. Môžete sa  pokochať  kontroverzne dlhou a politicky zaťaženou  scénou z francúzskej plantáže (herec Christian Marquand ako Hubert de Marais & krásna Aurore Clémentová  ako zvodcovská Roxanne), prípadne sexom s očarujúcimi zajačikmi z Playboya (Cynthia Woodová, Colleen Campová, Linda Carpenterová).

Apokalypsu už dávno preveril čas. Stala sa pevným pilierom zlatého fondu svetovej kinematografie a s Lovcom jeleňov, Olovenou vestou alebo  slávnou "vietnamskou trilógiou"  Olivera Stonea (v Čate hral Charlie Sheen) jedným z najvýznamnejších filmov o Vietname. Niekedy,  kvôli desivej výprave, čudnej hudbe a krvavostiam, býva prirovnávaná dokonca k Deodatovým Kanibalom. Tak či tak to  nie je "ľahko stráviteľný"  film. Je to strhujúce, obnažené, surovo úprimné dielo, ktoré  nevezme vietor ani čas.


autor Ivan Kučera 17.8.2005
Meno:
ODOSLAŤ
:)
0 z 10
0 z 10
FILMOVÉ PREMIÉRY
12.9 |
hodnotenie 7/10
12.9 |
hodnotenie 6/10
12.9 |
hodnotenie 7/10
12.9 |
hodnotenie 7/10
12.9 |
hodnotenie 8/10
19.9 |
hodnotenie 8/10
26.9 |
hodnotenie 8/10
NAJČÍTANEJŠIE
|SLNOVRAT
2
hodnotenie 8/10
|LOLI PARADIČKA
1
hodnotenie 7/10
|LEVÍ KRÁĽ
1
hodnotenie 7/10
|VTEDY V HOLLYWOODE
4
hodnotenie 8/10
|SPIDER-MAN: ĎALEKO OD DOMOVA
5
hodnotenie 8/10
|X-MEN: DARK PHOENIX
1
hodnotenie 6/10
|NECH JE SVETLO
1
hodnotenie 8/10
|ANNABELLE 3: NÁVRAT
2
hodnotenie 7/10
FILMOVÉ NOVINKY
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 16587
02 |
návšt. 5873
03 |
návšt. 5063
04 |
návšt. 3224
05 |
návšt. 2433
06 |
návšt. 1791
07 |
návšt. 1887
08 |
návšt. 1730
09 |
návšt. 1507
10 |
návšt. 1201
REBRÍČEK US
01 |
$39,6 mil.
02 |
$33,2 mil.
03 |
$4,5 mil.
04 |
$4,2 mil.
05 |
$3,6 mil.
06 |
$2,8 mil.
07 |
$2,7 mil.
08 |
$2,7 mil.
09 |
$1,8 mil.
10 |
$1,8 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
vaše novinky zo sveta zábavy
sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk