RÍMSKE PRÁZDNINY

Distribučný názov je priam kacírskou narážkou na Prázdniny v Ríme, klasické to dielo z roku 1953, v ktorom sa zaskvela Audrey Hepburn a Gregory Peck. Naproti tomu príbeh mladej Lizzie je bezduchý priemyselný prefabrikát postavený na schéme rozprávky o Popoluške, s mierne pozmeneným koncom. Dej je jednoducho slabý, a to aj pri zohľadnení cieľového obecenstva (hmm... azda dievčatá vo veku 10 až 13 rokov?). Permanentná atmosféra "cukríkovej romantiky", ktorá snímku sprevádza, je navyše nenapraviteľne umelá. Striedanie jednotlivých klišé a stereotypov Talianska, je rýchlejšie než v reklame na cappuccino. Scenár okrem toho obsahuje nespočetne veľa miest, ktoré sú vyslovenou urážkou intelektu diváka (jeden príklad za všetky: Lizzie predstiera, že je slávna talianska pop-hviezdička, a pri skúšaní šiat sa ocitne medzi pravými Talianmi - pochopiteľne, všetci začnú bez mihnutia oka rozprávať po anglicky). Nič nedrží pokope, postavy podliehajú náhlym zmenám bez zjavnej príčiny. Vlastne, príčina je pomerne jasná - nedostatok tvorivosti na strane scenáristov Susan Estelle Jansenovej a Eda Dectera.

Obsadenie postáv je azda ešte viac šablónovité, než samotný príbeh. Všetci žiaci či študenti vyzerajú, akoby ich vystrihli z foto-príbehu v tínedžerskom magazíne. Lizzie a Paolo sú, samozrejme, vystrihnutí z titulnej stránky. Ich predstavitelia (Hillary Duffová a Yani Gellman) predvádzajú povrchné herectvo, ktorému azda uverí len niekto rovnako povrchný. Navyše Duffová vyzerá rozhodne o pár rokov staršia, než na tých 15 rokov, ktoré má mať. Postava učiteľky Ungermeyerovej bola zverená komičke Alex Borsteinovej, ktorá ju zvládla s otravnou rutinou, absolútne bez inšpirácie.

No, dosť bolo kydania, žiada sa pozrieť aj na nejaké pozitívne momenty. Pokiaľ ide o mňa, boli dva. Postava Lizzieinho obetavého kamaráta Gorda pripadla mladíkovi menom Adam Lamberg. Neviem, odkiaľ tohto človeka vytiahli, ale neskutočne, (naozaj neskutočne!) sa podobá na Doylea zo seriálu Profesionáli: kučeravá hriva, skysnutý výraz, ba ešte aj typické lenivé pohyby. Ak si predstavíte 15-ročného Doylea, bude vyzerať presne takto. Vždy, keď bol Gordo v zábere, som sa v duchu musel od srdca smiať.

Druhým pozitívom je zopár chutných exotických miniautíčiek, ktoré sa vo filme objavia (vrátane obligátneho Smartu). Ale inak nič. Ak máte dojem, že moje pozitívne dojmy sú trochu od veci, máte pravdu: samotný film je totiž úplne sterilný a nudný. Jediný, komu ho môžem odporúčiť, sú vášnivé čitateľky Brava a podobných publikácií  - hmm... koľko z nich je asi vášnivými čitateľkami Kinemy :-? A mimochodom, ak vás zaujíma, čo som si po odchode z kina kúpil v kníhkupectve, bol to Hyperion od Dana Simmonsa. Mňam!

The Lizzie McGuire Movie (USA, 2003, 93 min.) 
Réžia: Jim Fall. Scenár: Susan Estelle Jansen, Ed Decter, John J. Strauss. Kamera: Jerzy Zielinski. Hudba: Cliff Eidelman. Hrajú: Hilary Duff, Adam Lamberg, Robert Carradine, Hallie Todd, Jake Thomas, Ashlie Brillault, Yani Gellman, Alex Borstein.