8.0

Filmová recenzia

Petr Zelenka a jeho priatelia s obľubou mystifikujú. Príbeh, kde nič nie je pravdou, ale každá informácia sedí ponúka nezvyčajný priestor pre fantáziu. Keď sa k tomu pridá skvelá hudba nezostáva než si kúpiť lístok do kina.

Melódia, priateľ, strážny anjel. Alkohol, vášeň, droga. Sú veci, ktoré menia náš život. Raz k lepšiemu, raz k horšiemu. Jan Holman, vyliečený alkoholik odchádza do Čiech pozorovať ako sa bojuje s diablom v tele. Pri svojej púti trafil na toho najpravejšieho. Jarek Nohavica, človek bojujúci s mnohými diablami v sebe, hladí duše svojho publika jemnejšie než tá najlepšia slepačia polievka. O svoju dušu však zvádza márny boj. Strážny anjel Karol Plíhal stráca silu a Diabol vyhráva.

Fascinácia ľudským bojom, keď raz sme Markétkou, potom Diablom, raz zažiarime ako Kométa, inokedy žijeme ako Darmodej patrí k najsilnejším stránkam tohto filmu. Môžeme poznať ako je to s Kopcom v nás, prípadne prečo sa ľudia v našom okolí vyparujú priamo pred našimi očami.

Svet filmu pozná niekoľko spôsobov mystifikácie. Raz je to Jára Cimerman, druhýkrát to môže byť Peter Jackson a jeho priekopník novozealandskej kinematografie. Ani Peter Zelenka nie je na tomto poli žiadnym nováčikom. Jeho skvelý Mňága - Happy End patrí k príbehom, ktoré musíte mať radi. Sám autor sa viackrát vyjadril, že práve spomínaný mysty dokument o skupine Mňága a Žďorp je jedno z mala diel, na ktoré sa aj s odstupom času rád pozrie.

Prelínanie fikcie a skutočných udalostí, spájanie kultových postáv českej hudobnej scény (Nohavica, Plíhal, Čechomor) to všetko zarámované v príbehu o hľadaní (či skôr odhalovaní) Kopca v nás presviedča o kvalitnej, rutinne zvládnutej, scenáristickej práci. Oživenie Jazzom Colemanom, či Janom Holmanom dodáva príbehu príchuť exotickosti a hodnovernosti. Žiaľ, hlavná ingredencia filmu, hudba tak trochu pokuľháva. Tento film totiž nie je ani tak o kamere a strihu, ako skôr o nápade a o hudbe. Je to možno môj subjektívny pocit, ale zdá sa mi, že tentokrát Zelenka nevytiahol z Nohavicu tú energiu, ktorú ponúkal. Hudobný rozmer sa tak skôr sploštil na útržky známych songov, ktoré tak trochu z povinnosti pochodujú v šíku s dejovou líniou. Chýba to tesné prepojenie medzi dianím a tvorbou hudby. Nedozvieme sa "ako to naozaj bolo" keď vymýšľal, "že to s ním sekne".

Je možné, že moja kritika je ovplyvnená zážitkami z filmu Mňága - Happy End a že som voči Roku diabla nadmieru kritický. Na druhú stranu, ak vo mne Mňága aj po tých mnohých rokoch vyvoláva pocity, ktoré Diabol nedokáže, asi ten rozdiel v kvalite bude.

Napriek tomu treba povedať, že som veľmi rád, že som tento film videl a počul.

Rok ďábla (ČR, 2002, 88 min.)
Réžia: Petr Zelenka. Scenár: Petr Zelenka. Kamera: Miro Gábor, DV kamera Petr Zelenka. Hudba: Jarek Nohavica, Čechomor, Karel Holas. Hrajú: Jarek Nohavica, Karel Plíhal, František Černý, Karel Holas a skupina Čechomor, Jaz Coleman, jan Prent a Saša Gedeon, Jan Hřebejk, Jan P. Muchow, Otto a Bohumila Zelenkovci, Jan Tříska, Komorní orchestr Pražských symfoniku, Collegium českých filharmonikú.