DOKONALÉ DNI

O pár minút v Tokiu začne vychádzať slnko. Stará pani vonku zametá ulicu v šere. Hirayama sa budí do nového rána. Oblečie sa, zaleje kvetinky. Vylezie z bytu, kúpi plechovku Bossa z automatu (ľadová káva). Sadá do auta, pustí obľúbenú muziku na kazete, vyrazí na šichtu. Povolanie: upratovať verejné toalety na rôznych miestach. Deň ubieha rýchlo, najmä dopoludnie. Na obed sendvič v parku, cvaknúť si strom. Poobede ho iné miesta i strety s povedomými osobami. Večer návšteva lokálneho vyžieraku, snáď nebude pršať cestou naspäť. Pár strán z knižky pred spaním, zhasnúť svetlo. Čiernobiely sen.

Nedeľa odlišná, na programe pranie a výber fotiek. Hirayama navštívi podnik s príjemnou majiteľkou. Príde pondelok. Metla susedky. Polievanie kvetov. Boss z automatu. Ďalšie ráno.

Dokonalé dni sú jeden z najlepších filmov roka 2023 a právom patrí do oscarovej nominovanej pätky v kategórii Najlepší medzinárodný film. Asi je veľkým paradoxom, že malé krásy japonského chlapíka režíruje nemecký maestro Wim Wenders. Ale japonskej kultúre, krajine i hrdinovi dokázal vystrúhať obrovskú poctu, vykresliť aj tie malinké nuansy a postupne aj rozvinúť nie tradičný dej.

Prvá časť filmu je dlhá sekvencia vykresľujúca jeden Hirayamov deň. Ďalšie sú kratšie, ale držia jeho rutinu. Wenders ju postupne začína skracovať a odhalí nové línie. Niektoré postavy berie jednorazovo ako prídu do Hirayamovho života. Chlapec s mamou v parku sú príklad epizódy, znova ich neuvidíme.

Aby film vykročil z možného dokumentárneho tieňa, prídu osoby, ktoré v deji ostanú dlhšie. Či parťák z práce alebo neter, ktorá vyvráti teóriu, že Hirayama nikoho nemá. Ale má, akurát Wenders vytvára dlhší čas ilúziu, že je hrdina buď samotár alebo natoľko starý, že teoreticky o manželku prišiel a deti má preč. V tom je čaro filmu: nenamýšľa si viac ako potrebuje a časť vecí nevysvetľuje – aj niektoré momenty okolo otca, sestry či možného konfliktu z minulosti. Je možné, že Hiroyama nečistí WC celý život, ale... ako to ignoruje hlavná postava, nerieši to ani režisér. A pritom mu dej plynie ladne ďalej...

Dokonalé dni majú dve fázy: prvá zameraná viac na každodennú rutinu preliatu do harmónie života chlapíka. Z minifragmentov a každodenných rituálov je skvelý atmosférický kus, kde ukáže Wenders kontrast smutného rutinného života (Hirayama je prostý človek) so skvelými trblietavými momentami krásy a šťastia ukrytý v detailoch... a aj citlivých odkazoch.

Druhá polka s pridávaním nových línií na jednej strane podčiarkne smútok hrdinu, zároveň netradičné prvky i chvíle rozbíjajú bežné vzorce. Wenders nemení kompletne štýl. Ponechá perfektnú atmosféru a náboj Japonska v každej scéne (aj pri pivku na brehu rieky) – viac dramatické momenty prinášajú konečne širšiu škálu emócií i viac slov hrdinu. Niektoré smutné, iné veselé, ostatné azda nádejné. Po 120 minútach až netrpezlivo očakávate, akú scénu si vyberie Wenders za svoju poslednú a čím chce film ukončiť... Napätie pomaly ako v dobrom trileri!

Letargiu japonskej rutiny a všedných dní dokáže režisér parádne narušiť cez západné hudobné fláky púšťané na audiokazetách. Zaznejú The Rolling Stones, Lou Reed, Otis Redding, The Kinks i Van Morrison. Do toho šup možno aj 10-minútová scéna bez dialógov, iba s ruchom veľkomesta či vlnami ticha. Zvuk je mimoriadne dôležitý a aj preto Dokonalé dni dokonale vyznejú iba v kine.

A samozrejme máme v hlavnej roli dva aspekty. Koji Yakusho povie za celý film zhruba 250-300 slov a odovzdáva neuveriteľný herecký výkon. Hrá mimikou, jemnými gestami alebo pohľadmi do tieňov stromov i svojho okolia. Pritom nie je rovnaký, postupne svoj výkon graduje do finále. Je to zaslúžená herecká cena z Cannes a veľká škoda, že nezískal aj oscarovú nomináciu. Druhú hlavnú rolu preberá samotná japonská metropola.

Tokio je atmosférické, skvelo natočené so všetkými detailmi i symbolmi – my znalci sa budeme rochniť v každom detaile vrátane zvukových kulís ranných vtáčkov, ruchu ulíc, horúceho onsenu i bubnujúceho dažďa počas čakania na misku s ramenom. Našinci môžu obdivovať všetky možné futuristické i klasické dizajny toaliet – čaká vás neuveriteľná prehliadka WC destinácií.

Dokonalé dni majú myšlienku o množstve svetov, pričom každý žije vo svojom. Občas sa nám pretnú, inokedy nám prídu nečakaní návštevníci. Toto je poetický film, ktorý začína takmer ako dokument, no do konca prinesie širokú škálu emócií. Je o krásach všedných dní, maličkostiach, rituáloch i zdanlivo prehliadanej práci, ktorá môže niekoho napĺňať. Žije Hiroyama najlepší život na svete? Možno. Žijete vy ten lepší? Pozrite si film a porozmýšľajte. Po 20 rokoch od Lost in Translation skvelá Tokio sonda.

Kore wa omoshiroi eiga desu. Ima wa ima, kondo wa kondo.

Perfect days (Japonsko/Nemecko, 2023, 123 min.)
Réžia: Wim Wenders. Scenár: Wim Wenders. Hrajú: Kódži Jakušo, Min Tanaka, Tokio Emoto, Tomokazu Miura, Jumi Asó, Aoi Jamada, Sajuri Išikawa