FREMONT

„Ak by si vyhrala vo vedomostnej súťaži, čo by si s peniazmi urobila? Aj ty by si sa mala do takej súťaže prihlásiť, veď si chodila na dobrú školu,“ podpichujú mladú Duniu jej kolegyne v práci. Mladá žena je v krajine cudzinkou. Ušla z Afganistanu. Počas vojny slúžila ako prekladateľka pre armádu Spojených štátov. V súčasnosti žije v kalifornskom Fremonte, v meste s najväčšou afganskou komunitou v USA. Pracuje tam pre čínsku spoločnosť na výrobu koláčikov šťastia.

Tempo observačnej snímky Fremont už od prvých minút plynie na pozadí inštrumentálnej hudby a ticha pomaly. Vďaka svojmu čiernobielemu vizuálu pripomína staršie talianske a francúzske filmy šesťdesiatych rokov. Nesie v sebe humor a veľmi dobre zvládnuté autentické prežívanie hlavnej hrdinky ako aj jej priateľov.

Dunia býva v bezútešnom dome spolu s ďalšími emigrantmi, kde žije svoj obyčajný život. Trápi ju nespavosť a pocit viny. Premýšľa, ako aj jej životné rozhodnutia ohrozili jej vlastnú rodinu. Avšak keď ju v práci povýšia a za úlohu dostáva písať a vkladať do koláčikov odkazy, začne svitať na lepšie časy. Do jedného z koláčikov trúfalo pripíše svoje súkromné číslo...

Dunia prežíva bezpodnetné dni, rutinne chodí z práce a do práce, a večer nevie zaspať. Ležiac na manželskej posteli dokáže maximálne tak pozerať na plafón nad sebou. Nevie sa zmieriť s nespravodlivosťou, že oproti Afgancom žije pomerne šťastný život. Mala vôbec právo začať nový život? Ako sa cíti jej rodina, ktorá v Afganistane ostala? Vie im pomôcť? Za príležitosť, ktorú dostala, sa cíti previnilo. Túži po láske, spojeniu s rodinou a spokojnosti, trpí však pocitom vytesnenia.

V hlavnej úlohe Dunie sa predstavuje sympatická Anaita Wali Zadu, bývalá moderátorka televíznych správ v Afganistane. Anaita dokonale vystihla vyčerpanosť, stoicizmus, ako aj sarkazmus hlavnej hrdinky, s ktorou zdieľa rovnaký osud utečenky. Len pár mesiacov pred tým, než súhlasila so svojou prvou filmovou rolou, ušla z rodnej krajiny, ktorú si po rokoch opäť podmanil Taliban. Postava nebola písaná priamo pre ňu. Zhostila sa jej však dokonale. Sklopené viečka, pomalé žmurkania, jemný úsmev... Sledujeme detailné zobrazenie ženy plné nehy, za čo treba oceniť aj kameramanku Lauru Valladao.

Pre americko-iránskeho režiséra Babaka Jalaliho ide v prípade filmu Fremont o štvrtý dlhometrážny počin. Film mal svoju svetovú premiéru na festivale v Sundance. Jalali opätovne preukázal, kde je najsilnejší – v úprimnosti a jednoduchosti samotného príbehu. Taktiež potvrdzuje, že stávka na neznáme tváre jeho filmom pomáha, ako aj divákom, ktorí sa dokážu hlbšie vcítiť do konkrétnych osudov. Z MFF v Karlových varoch si odniesol cenu za najlepšiu réžiu. V roku 2023 bol tiež nominovaný na British Independent Film Award (BIFA).

„Často sa stáva, že ak v médiách vystupujú afganské ženy, sústreďuje sa pozornosť na ich mizériu. Nemajú žiadnu agendu a sú jednoducho potláčané. Samozrejme je dôležité poukazovať na skutočnosti, že nemajú prístup ku vzdelaniu a že nemôžu podnikať. Prvých osem rokov môjho života som žil v Iráne. Poznal som mnohé afganské ženy, ktoré sú silné a odhodlané. Takéto ženy vo filmových príbehoch vidíme málokedy.“ Povedal Babak Jalali.

Jalaliho nový film sa v niečom podobá na romantickú drámu Minulé životy, v ktorej hlavní hrdinovia nevedia zapustiť korene. Pocit vykorenenosti u divákov rezonuje. Fremont pripomína aj tvorbu Jima Jarmuscha, ktorého filmové postavy akoby len tak „sú“ alebo sa presúvajú po bližšie nešpecifikovaných miestach. O svojej novinke sa režisér vyjadril, že ho najviac zaujímajú maličké a zdanlivo bezvýznamné momenty, ktoré na seba na prvý pohľad vôbec nenadväzujú. Ale keď sa na ne divák pozrie bližšie, prostredníctvom nich uvidí nové rozmery. V snímke to dokonale funguje.

Režisér Jalali sa už vo svojej predošlej umeleckej tvorbe venoval príbehom bežného života. Vo svojom debute Frontier Blues (2009) priniesol mozaikový príbeh odohrávajúci sa na hranici Iránu s Turkmenistanom, kde žije populácia zmiešaná z Peržanov, Turkménov a Kazachov.

Hoci Dunia rozdáva v koláčikoch ľuďom šťastie, to svoje len hľadá. Chodí na terapie k psychiatrovi, konverzuje v práci, ale väčšinou je osamelá. Celý film je poznačený tichom a občasnými dialógmi. Ide o dobre napísané, výborne zahrané a skvelo natočené 86-minútové dielo. Dalo by sa povedať – tichá radosť.

Fremont (USA, 2023, 88 min.)
Réžia: Babak Jalali. Scenár: Babak Jalali, Carolina Cavalli. Hrajú: Anaita Wali Zada (Dunia), Jeremy Allen White (Daniel), Gregg Turkington (dr. Anthony), Hilda Schmelling (Joanna) a ďalší