6.0

Filmová recenzia

Asi ťažko by ste hľadali niekoho, kto nepozná meno Jacka Rozparovača. Vraha šiestich londýnskych prostitútok, ktorého sa nikdy nepodarilo vypátrať. Veľký námetový potenciál prežil od vzniku kinematografie množstvo filmových verzii a tá posledná nesie názov podľa spiatočnej adresy uvedenej na slávnom liste poslanom denníku Times, ku ktorému legendárny vrah priložil polovicu ladviny jednej z obetí.

Detektív Abberline (Johnny Depp) sa pri vyšetrovaní záhadných vrážd prostitútok z chudobnej londýnskej štvrti Whitechapel zoznamuje s krásnou Mary Kellyovou (Heather Graham). Napriek nebezpečnému vyšetrovaniu a pribúdajúcim nevysvetliteľným vraždám, sa policajný inšpektor do potencionálnej obete Mary zamiluje. Vyšetrovanie samozrejme pokračuje a stopy vedú vysoko až ku kráľovskej rodine.

Bratia Hughesovci si pre svoj prvý hollywoodsky kúsok vybrali naozaj vďačné téma. Predlohou k ďalšiemu príbehu o sériovom vrahovi z dôb kráľovny Viktorie bola rovnomenná comicsová kniha Alana Moorea a Eddieho Cambella, ktorá vznikla presne sto rokov pro tragických udalostiach. Pri práci na comicse sa Moor a Cambell prehrabali množstvom archívov a spolu vytvorili dielo, vytŕčajúce sa na pomyselný comicsový olymp. Boli natoľko presný, že do knihy vtesnali také podrobnosti, ako presné polohy mŕtvol, miesto ich nálezu, vyšetrovací postup a pod... Koniec koncov, na knihe pracovali vyše päť rokov a monumentálne dielo má viac ako šesťsto strán.

Rodinné duo tak malo kvalitnú predlohu, z ktorej sa samozrejme kvôli obmedzenej filmovej minutáži na plátno dostala len hlavná dejová línia. Na natáčaní filmov čerpajúcich z comicsovej predlohy, si už „vylámalo zuby" veľa režisérov a bratia Hughesovci napriek tomu, že bojovali, tiež o pár prišli. Ich snaha, ale nevyšla úplne navnivoč. Natočili remeselný thriller s podmanivou desivou atmosférou, s klasickým Johnnom Deppom a jeho známym detektívnym lookom, ale bez známky invencie či nápadu. Chýba aj to najdôležitejšie - moment prekvapenia, gradácia a napätie udržujúce diváka v pernamentnom strachu. Ak nepociťujeme úzkosť a strach pri tak dôležitých scénach akými sú Jackove chirurgické výlety - niečo tu jednoducho nefunguje. Možno je to zapríčinené aj už spomínanou hollywoodskou produkciou, ktorá dokonca donútila bratov pretočiť (na ich predstavy) príliš krvavý koniec. Štúdio Fox chcelo s filmom o slávnom vrahovi osloviť, čo najširšie publikum a netúžilo po príliš krvavých a temných scénach. Film o Jackovi Rozparovačovi nesmie divákov vystrašiť krvou a rozpáranými ľudskými telami, ale inou formou napätia - vyhlásilo produkčné štúdio.

Nakoniec len konštatovanie „z pekla štěstí, že to nedopadlo (aj keď určite mohlo) omnoho horšie..."

From Hell (USA, 2001, 121 min.)
Réžia: Albert & Allen Hughes. Scenár: Terry Hayes, Rafael Yglesias. Kamera: Peter Deming. Hudba: Trevor Jones, Marilyn Manson. Hrajú: Johnny Depp, Heather Graham, Ian Holm, Paul Rhys, Joanna Page, Katrin Cartlidge, Robbie Coltrane, Susan Lynch.