2.0

Filmová recenzia

Keby sa mohli starovekí Egypťania posadiť do dnešného kina a pozrieť sa na to, čo sa o nich točí, boli by zrejme v rozpakoch. Nevedeli by, či sa radovať, že sú takí známi, alebo či sa rozhorčiť nad tým, ako prznia ich kultúru a náboženstvo. V Belphegore je toho prznenia celkom dosť.

Vôbec sa mi nechce rozprávať zápletku filmu, lebo je to presne tá istá omáčka ako v oboch Múmiách a kope iných filmov - záhrobie, mrtvola čo má nevybavené účty, krásna dáma v ohrození a šikovný archeológ - no tak dobre, tentoraz je to elektroinštalatér. Ale mení to niečo na veci? Príbeh je nakazený hollywoodskou oblbujúcou blbovzdornosťou. Nie je na ňom čo nepochopiť, neobsahuje ani len pokus o nejaké prekvapenie. Jediná otázka, ktorá po filme ostane nezodpovedaná, je “prečo”. Konkrétne kto a prečo prekazil pred 3500 rokmi pohreb veľkňaza a parádne ho tým naštval. Belphegor tak visí v epickom vzduchoprázdne a stáva sa akosi nepodstatným. (Na druhej strane je možno lepšie, že sme to vysvetlenie nedostali, lebo určite by to bolo niečo s faraónovou sestrou alebo inou volovinou).

Sophie Marceau ako bezbranná obeť inkarnačného vkusu egypskej potvory menom Líza ma vôbec nenadchla. Je celkom obdivuhodné, ako mladistvo táto žena dokáže vyzerať, ale inak... Väčšinou ani nie je jasné, kedy je sama sebou a kedy ju ovláda démon. Možno to bol zámer, možno mala predvádzať ťažký vnútorný zápas - ale predvádza len ťažkú dezorientáciu, a to je trochu málo. O čosi lepšie sa predviedol Frédéric v úlohe Martina (to je ten elektroinštalatér). Nedá sa presne povedať čím, ale jeho postava bola akoby konkrétnejšia než u ostatných hercov.

Belphegor je celkom zaujímavý po audiovizuálnej stránke. Bol natáčaný v samotnom Louvri, a tak sa slávnym múzeom môžete do sýtosti poprechádzať (ak vám nevadí, že sprievodca je celý v čiernom a má mimoriadne odpudivú povahu). Počítačové efekty sú držané na uzde a sú výtvarne pekne prevedené, i ked dosť jednotvárne (väčšinou ide o lietajúcu ohnivú kostru, ktorej - tak povediac - ohnila panva a nohy). Atmosfére filmu dosť pomáha výrazná, pestrá hudba.

No aj technicky je Fantóm z Louvru miestami bolestivo nedokonalý. Veľmi mi napríklad vadilo, že samotný fantóm sa vo svojej “hmotnej” podobe motal po chodbách plynulým klzavým pohybom. To je ten najhorší kompromis, aký existuje - postava ani nekráča, ani nelieta. Aj človek s minimálnou fantáziou vidí pod jej splývavým rúchom vozík, na ktorom sa sunie ako hromada uhlia.

Najväčšou chybou, ktorá sa dá Belphegoru vytknúť je celková ubíjajúca absencia originality. Azda jedinou výnimkou je scéna, v ktorej Líza s Martinom predvádzajú milostnú predohru a z Lízy vylezie fantóm a začne okolo nich rozhorčene poletovať... bolo to aspoň vtipné. No ohnivá ohnitá kostra je jednoznačne odkukaná z Piateho elementu a záverečná hromadná scéna duchov unikajúcich z Louvru pamätníkom silno pripomenie Krotiteľov duchov (!).

Na Belphegora sa azda oplatí ísť niekomu, kto ešte nebol v Louvri a chcel by si ho pozrieť. Ale aj v takom prípade by ste si cenu lístka skôr mohli odložiť ako prvú splátku výletu do Paríža...

Belphegor - Le phantôme du Louvre (Francúzsko, 2001, 97 min.)
Réžia: Jean-Paul Salomé. Scenár: Arthur Bernéde, Jean-Paul Salomé, Daniéle Thompson, Jérôme Tonnerre. Kamera: Jean-Francois Robin. Hudba: Bruno Coulais. Hrajú: Sophie Marceau, Michel Serrault, Frédéric Diefenthal, Julie Christie.