Stratili sme Stalina

Veľký vodca padol. Priamo na koberec. Volá sa Stalin. Nad jeho mŕtvolou sa začína tragikomický boj o nástupníctvo. Súdruhovia z politbyra sa pomaly zbavujú dlhoročného strachu a začína to ozajstné divadlo. Ak sa vám to nezdá ako dostatočne dôvtipná zápletka, tak verte, že film Stratili sme Stalina vo svojej tragickosti a schopnosti uťahovať si z vysokých vecí je veľmi vtipný. V Rusku tento film zakázali.Piateho marca 1953 umiera muž. Týmto mužom je Jozef Stalin. Po jeho skone vypuká v radoch jeho najbližších totálny zmätok a panika. Na to, čo nastane po skone veľkého vodcu, sa doteraz báli iba pomyslieť. Veď Lenin bol, je a bude vždy živý. Prečo by nemohol byť aj Stalin? Behom jeho života sa sústredili predovšetkým na to, ako ho prežiť. A teraz sa začnú naplno prejavovať absurdné a pokrivené charaktery všetkých týchto Stalinových pohrobkov. Začína boj o absolútnu moc nad komunistickou ríšou, ktorá do tejto chvíle patrila len a iba brutálnemu diktátorovi. O najvyšší post alebo aspoň o bezpečné miestečko pod ním sa bijú tí, ktorí sa za dobu Stalinovej krutovlády dokázali zbaviť akéhokoľvek vlastného názoru. Stále sa uisťujú, čo by tomu alebo tamtomu povedal Stalin, a čo by sa im za to asi tak mohlo stať. Povýšenie? Gulag? Oprátka? Koho sa majú báť teraz? Jedni kujú pikle proti druhým a do toho spoločne organizujú okázalý diktátorov pohreb.