MESTO OTCOV

Českú kinematografiu si väčšina ľudí spája so spotrebnými komerčnými komédiami, v ktorých inokedy skvelí herci šaškujú kvôli plateniu nájmov. Občas však od susedov zavíta aj niečo ambicióznejšie. A sem-tam aj nízkorozpočtový projekt robený pre radosť. A to je prípad aktuálnej novinky Zdeňka Tyca.

Richard pracuje ako zvárač. Matka ho opustila a teraz žije so svojím otcom. Po jej smrti však zistí, že muž, ktorý ho vychovával, nie je jeho biologickým otcom. Stopy k tomu skutočnému vedú do starej punkovej kapely s epickým názvom Kokoti a k jej členom. Rozhodne sa teda vypátrať jeho identitu.

Mesto otcov je sympatický projekt. Už len vďaka zasadeniu svojho príbehu medzi skupinu ľudí, ktorí skutočne nezodpovedajú mainstreamovým požiadavkám. Pozerajú videokazety, počúvajú punk, pracujú ako robotníci a ich vzťahy zďaleka nie sú usporiadané.

Hlavný hrdina Richard je bývalý alkoholik, na svoje sny už dávno zabudol a uspokojenie mu prináša hlavne punková hudba, pozeranie starých béčok a občasný sex so slobodnou mamičkou. S mužom, ktorého doteraz považoval za otca, má pragmatický vzťah a viazalo ho k nemu najmä pokrvné puto, ktoré veľkým odhalením zmizlo.

Je navyše jeho úplným opakom. Pedagóg vyučujúci literatúru, milovník Bergmana a klasickej hudby. Práve zo stretu týchto dvoch svetov vznikajú roztomilé scény, ako napríklad debata o tom, či je hodnotnejší Krvavý šport alebo Šepoty a výkriky. Tyc má podobné situácie zjavne odžité.

Pátranie nie je nijako komplikované a zodpovedá minimalistickosti filmu. Potenciálni biologickí otcovia sú potom vcelku vydarené postavy, ktoré ukazujú, ako si dokážu bývalí punkáči zariadiť život. Niekto na minulosť zabudol, niekto prežíva ako brakový umelec a niekto je asociál.

Výhodou je, že tvorcovia ich nesúdia a u každého z nich sa dá nájsť pochopenie a istý súcit. Východisková situácia tak má potenciál na milú zábavu rovnako ako na sociálny komentár. Väčšinou sa síce nepokúša o hĺbku, no pri celkovom punkovom vibe to divák neberie ako zápor. Každý zosobňuje iný stereotyp a minimálne pri dvoch by bol Richard rád, keby testy DNA ukázali zhodu.

Všetci herci si odohrajú svoje a je veľmi príjemné sledovať, ako dokáže Tomáš Vravník potiahnuť celý film svojou neopozeranou charizmou a nenápadnou podobou s Jozefom Adamovičom. Z „otcov“ je potom najzábavnejší Jan Vondráček ako amatérsky tvorca zombie hororov, ktorý si myslí, že tvorí veľké umenie. Najviac sympatií si však vybuduje Vladimír Javorský ako muž, ktorý po celý čas vychovával cudzie dieťa ako svoje.

Je to možno klišé, no Richard hľadá otca. Ocko či tatino bol celý čas pri ňom. Možno otrepaná myšlienka, no stojí za to si ju občas zopakovať. Hlavne v takomto sympatickom projekte, ktorý má však niekoľko podstatných vád na kráse.

Zdramatizovanie v poslednom akte je príliš kruté a ničí dobrý pocit z filmu. Navyše pôsobí dojmom, že autori zrazu chytajú príliš veľa zajacov naraz. Má síce vo výstavbe opodstatnenie, no bod obratu je vyriešený veľmi ťažkopádne.

Ďalšia výčitka je trochu subjektívnejšieho charakteru. Vzhľadom na to, v akom prostredí sa film odohráva, by som uvítal trochu punkovejšiu formálnu stránku. Najmä pri práci s kamerou a evidentne lacnými objektívmi. Chcelo by to vo forme viac špinavosti. Uvoľniť kameru, nedržať sa zásad tradičnej strihovej skladby a vymyslieť menej tradičné riešenia pri kompozíciách. Na tento druh filmu mi prišli predsa len príliš čisté. Ale opakujem. Toto je skôr subjektívny pocit.

Nič to však nemení na veci, že mi nový Tycov počin spravil prekvapivo veľkú radosť. Dostal som sa do sveta, v ktorom síce nechcem žiť, no mám z neho veľa kamarátov. S postavami som napriek ich nedostatkom buď sympatizoval, alebo som ich chápal. Hlavná téma mi prišla emočne stimulujúca. Proste dobrý malý film s potenciálom v istých kruhoch skultovnieť.

Mesto otcov nebude prepisovať rebríčky návštevnosti ani zbierať hromady ocenení (aj keď sa mu niečo určite pošťastí). Ide o sympatický projekt skúseného autora, ktorý sa mohol možno predsa len viac odviazať.

P.S.: Punkáči vo výslužbe, milovníci hororového braku a sympatizanti nesnobskej autorskej tvorby si pokojne môžu nejaký ten bodík pripočítať.

Město otců (ČR/SR/Poľsko, 2026, 105 min.)
Réžia: Zdeněk Tyc. Scenár: Roman Vojkůvka. Hrajú: Tomáš Vravník, Vladimír Javorský, Pavlína Štorková, Jan Vondráček, Attila Mokos, Igor Chmela ...