Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
Zaujímavosti > Abeceda názorov a recenzovania Michala Korca
Black Panther
Roman J Israel, Esq.
Replicas
Wonder Wheel

ABECEDA NÁZOROV A RECENZOVANIA MICHALA KORCA

Po 15 rokoch a tisíc recenziách je čas na chvíľu sa zamyslieť. Ako vznikajú hodnotenia i texty a dajú sa robiť poznámky v kine počas...
Po 15 rokoch a tisíc recenziách je čas na chvíľu sa zamyslieť. Ako vznikajú hodnotenia i texty a dajú sa robiť poznámky v kine počas...

Po 15 rokoch a tisíc recenziách je čas na chvíľu sa zamyslieť. Ako vznikajú hodnotenia i texty a dajú sa robiť poznámky v kine počas predstavenia? Mnohé otázky, ktoré odzneli si pýtajú odpovede. Takže čo si myslím o...

O aritmetickom priemere
Číselný priemer recenzií či z databáz je čisté zlo pre vnímanie čitateľa a potenciálneho diváka. A trpia ním všetci. Mnohí nechcú tolerovať iné číslo ako je priemer, plus mínus dva body. Čo je obrovská chyba! Prečo by sa mi nepáčil film na 9/10, keď vo svete má sotva 50-60%? A prečo musím dať dobré hodnotenie niečomu, čo má vo svete 83% a u mňa ledva 4/10? Našťastie vidím dosť kľúčových filmov pred zverejnením zahraničných kritík a neovplyvnený si utváram názor. Keď sú už kritiky na svete, je zle. Idete na premiéru Batman vs. Superman, pred očami mala väčšina divákov 34% a už tam neverí, že to môže byť dobrý film. Predsudky majú takmer všetci...

O bájnej desiatke
10/10 dostáva strašne málo filmov a to je dobre. Existuje jedno esenciálne kritérium, kedy film plnú desiatku dostane. Sadnem si do kinosály, začnem sledovať film, napäto ho vnímam do záverečných titulkov, ani nedýcham a väčšinou ho chcem vidieť okamžite znova. Prídem domov, idem spať – a ak mi na druhý deň stále rezonuje, má šancu kvalifikovať sa na 10/10.

O čísle na začiatku/konci recenzie
Mrzí ma, že ho tam musíme dávať a štvú ma všetky hádky okolo neho v redakcii i v diskusii. Hodnotí tak celý svet kritikov a väčšinou sa všetko zvrhne na opakovanú debatu, prečo má film toľko, keď má vo svete inak a je to málo, lebo mne sa páčil na viac. Číslo sčasti dehonestuje všetok text, ktorý leží okolo a obsahuje všetky argumenty pre posúdenie filmu – preto je cifra irelevantná pri písaní a často vzniká až po napísaní textu a občas nesedí. Lebo ho tam musíme dať. Páčilo sa mi pár pokusov, keď sme mali prvý týždeň iba recenziu bez čísla a jedného dňa by sme mohli nastoliť tento štandard.

O diskusiách pod recenziou
Za 15 rokov písania boli diskusie siahodlhé, úderné i nevraživé. Vystriedalo sa množstvo čitateľov, pričom niektorých som už poznal po mene či prezývke a vopred som sa tešil, či sa zhodnú s mojím názorom alebo prekvapivo odbočili. Kvantita nie je všetko – a väčšinou platí, že slovenské diskusie sa zvrhnú iba na polemiku o čísle alebo páčivosti filmu. Česť výnimkám, niekedy sme si dobre debatili. Väčšinou prispievam sporadicky – väčšina argumentov je v recenzii, občas príde nejaký neskôr.

O esenciálnom období kritika
Podobne ako pri vývoji človeka, aj z filmového hľadiska je podľa mňa determinujúce obdobie počas dospievania. Veľa napozeraných filmov od 14 do 19 rokov vás formuje a vtedy zrejme vidíte alebo si spätne dohľadáte najväčšie pecky, ak milujete film. A ak máte šťastie na vynikajúce obdobie v kine, vyhrali ste.

O festivaloch
Nie som úplne typický festivalový divák, ale po 15 rokoch sa k nim vraciam, viď. festivalový denník z MFF Bratislava. Festival má čaro, ak vidíte film prví na svete či hltáte štyri denne a popritom píšete krátke recenzie a týždeň nemyslíte na nič iné. Cannes či Berlinale ma toľko neťahajú ako Sundance, z ktorého sa snažím napozerať všetky filmy z premiér či americkej súťaže. A osobité miesto v srdci má festival v Toronte – je výborne organizovaný a má kopu prvotín.

O generáciách v redakcii
Vystriedali sme sa mnohí. Časy spoločných večerí v pivárni, kde sme si delili mesiac premiér a strašne bojovali o najväčšie tituly či srdcovky, sa zrejme už nevrátia. Vlado, Adrián, Ori či Johnny Hušták tu napísali famózne kúsky a sám som čakal, čo vytvoria. Za druhú generáciu považujem viaceré dámy, čo písali akčné filmy (Kika), horory či artové nádielky filmov a zažili sme aj texty mnohých Marekov. Občas sme si roly vymenili a ako som začínal na animákoch, detských filmov a rom-com chuťovkách, tak som neskôr prenikol do iných žánrov a občas fušujem do vetvy art-is-smart, nielen blockbustrovej. V súčasnosti mám rád rozdielnosť so Zuzanou Ondrišovou: lietajú nám čísla pri horore i komédiách. Najväčší rozdiel, aký sme dosiahli a často si ho pripomínam? Susedia na odstrel – u Zuzany za 3/10, u mňa za 8/10. Takí sme na Kineme rôznorodí...

O hudbe filmovej
Soundtracky počúvam neustále – v práci, v aute, počas písania recenzií. Hans Zimmer je absolútny favorit, John Williams najlepšie pracuje s orchestrom, Craig Armstrong ma ťahá za srdce a Hodiny od Philipa Glassa som počul asi 1 200 ráz. Zásadne nepočúvam soundtrack pred videním filmu, ale ak ho mám napočúvaný, na druhý raz si ho vo filme vyhľadám. Zlaté časy bez internetu, keď filmová hudba bola iba vo filme... sú preč.

O incidente z La La Land
Písal som o tom už pár ráz, ale nemôžem nepripomenúť znova. Na La La Land som čakal vyše roka a film mal v jasnom hľadáčiku už od Benátok. Premiéru som nestihol (kvôli Rogue One), a tak mi ostalo prvé regulárne predstavenie v Trenčíne. Plná sála, čo ma celkom potešilo, lebo je fajn, že prišla kopa ľudí na oscarového favorita. Fakt, že diváčky za mnou komentovali každých päť minút, miešali sa do každej z prvých piatich pesničiek, ma vytočil; v takom prostredí sa nedá recenzovať, navyše keď vedľa reve iný film a ľudia rušia dialógy a pesničky. TO je na muzikáli neodpustiteľné a najmä keď sa potrebujete sústrediť. Je jasné, že rekordná návštevnosť prinesie neokrôchancov, ale toto bolo príliš... Ľudkovia, nechajte si názory a reči do filmovej kaviarne a nekomentujte všetko s kamošmi, na rušenie stačí, že sa všade chrúme popcorn či nachos, ale to už berieme ako súčasť koloritu kina...

O jasných očakávaniach
Dobrá rada ako sa dajú zvládnuť aj zlé filmy? Mať jasne nastavené očakávania. Keď idem na piaty Underworld, nečakám od neho novú métu v akčnom žánri. Neznamená to, že ho odpisujem vopred, ale viem, do čoho idem. Dnes idem na akčnú jednohubku. Zajtra na nového Dolana. A pozajtra oscarovú chuťovku, ktorá akosi stratila ambície po ceste kvôli zlému dátumu premiéry. Dnes sa budem baviť, zajtra dumať a pozajtra kriticky posudzovať, či sa náhodou neobjavil herecký výkon roka. Sedí mi to!

O knihách pred/po filme
Väčšinou recenzujem film bez znalosti knihy – a áno, platí to aj pre evitovku, 50 odtieňov sivej či Hry o život. Ale! Ak je film dostatočne dobrý a chytí ma, mám tendenciu kúpiť druhú knihu a dočítať si čo najskôr. Alebo si rozšírim znalosti alebo porovnávam pri dodatočnom čítaní, čo z knihy vypadlo.

O limite slov
S Peťom Konečným máme dohodu, aby recenzia mala 500 až 600, čo sa snažím horkoťažko dodržať. Väčšinou mi vyjde medzi 600 až 700, niektoré filmy si zaslúžia viac. Moju štruktúru recenzií poznáte ľahko – intro a popis deja vopred, epilóg na konci a medzi nimi niekoľko odsekov. Píšem dvojako – buď na jeden hlt alebo si najprv napíšem zarážky s tézami a potom ich hodnotím...

O malých kinách a multiplexoch
Pamätám si, ako som čakal v roku 1996 na Skalu. Film štartoval 7.6 v USA a 8.8 na Slovensku dorazil do kina v Bánovciach nad Bebravou 30. decembra. Utekal som naň z chaty, aby som stihol poobedný čas a bola to pecka. Dnes je situácia odlišná a rovnaké okresné kino (solídne zrekonštruované) dokáže pustiť film vo svetovej premiére ako 50 odtieňov sivej v rovnaký deň ako v Los Angeles. Rád chodím do rôznych kín na Slovensku a objavil som napríklad útulné kino v Dubnici nad Váhom (s kapacitou 70 miest) či rôzne multiplexy. Tradične má nájdete v druhom rade od plátna v strede.

O najlepšom roku kinematografie
1999. 8 mm. Aféra Thomasa Crowna. Americká krása. Analyzuj. Angelin popol. Anna a kráľ. Austin Powers 2. Bowfinger. Buena Vista Social Club. Dogma. Dotyk smrti. Eyes Wide Shut. Galaxy Quest. Hranice lásky. Hra snov. Hudba môjho srdca. Hurikán. Chlapci neplačú. Iná sestra. Insider. Jazda s diablom. Jeden svet nestačí. Johanka z Arku. Klub bitkárov. Kto z koho. Magnólia. Matrix. Múmia. Muž na mesiaci. Narušenie. Notting Hill. Odplata. Ospalá diera. Pravidlá muštárne. Prci, prci, prcičky. Príbeh Alvina Straighta. Príbeh hračiek 2. Rozhodne sa v nedeľu. Sladký ničomník. South Park. Star Wars: Episode I (Jar Jar Binks? Sebulba!) Šiesty zmysel. Talentovaný pán Ripley. Tarzan. Traja králi. V koži Johna Malkovicha. Všetko o mojej matke. Záhada Blair Witch. Zelená míľa. Železný obor. To je parádna päťdesiatka za jediný rok, hoci sa vám nemusí všetko páčiť ako mne, je toho veľa!

O odlišnom názore proti zvyšku sveta
Treba ísť proti prúdu, keď sa vám film raz páči alebo ho aj nenávidíte. Nebudem krochkať blahom, že posledný xXx je super, keď sa už v polovici filmu nútim sledovať ďalej a žasnem nad slabučkými až urážajúcimi dialógmi. Na druhej strane som si užil Pasažierov asi ako nikto a budem tvrdiť, že sú lepší ako Star Wars. Máte iný názor? OK, neberiem vám ho – tak ho neberte ani vy mne. Moja spriaznená duša rada prejde v databáze najhoršie i najlepšie recenzie, vidí ako oscilujú čísla a nechce sa uspokojiť s jedným. A presne o tom by to malo byť – ak má film vo svete 40% a mne sa páči na 8/10, dostane takú recenziu. I naopak.

O príručnej lampe v kine
Nebrával som si do kina stolovú, ani menšiu lampu, aby som si robil poznámky z filmu. Môžete sedieť na premiére vedľa mňa, lebo si ich neťukám ani do mobilu. Všetky si ukladám v hlave, celý film sa zoraďujú do fiktívneho textu pred mojimi očami. Fakt je, že kvôli tomu si neužijem film ako mnohí iní – vždy tvorím recenziu počas neho, hoci ho ani nemusím písať.

O rekordoch písania recenzií
Najrýchlejšiu recenziu som napísal asi za 17 minút v kancelárii Peťa Konečného a bola to nejaká podpriemerná vec typu Agenti dementi v roku 2003. Najdlhšie píšem texty na najočakávanejšie filmy. Piráti Karibiku 2, Interstellar a budete prekvapení, že aj Všetko alebo nič som písal hodiny. Editoval, vyhadzoval, znovu písal... Najťažšie sa píšu recenzie na priemerne filmy, po tisícke niekedy neviete, kde začať, ak nechcete hádzať floskuly.

O starých recenziách
Uznávam, čítajú sa ťažko. A neraz sú neskutočne rozvláčne. Vtedy som mal viac času a išiel som do detailov, lebo som cítil, že treba čitateľovi vysvetliť všetko. Dnes mám iný pohľad a vďaka limitu, aj určitému vypísaniu je jasne daná strana vo Worde, s jedenástkovým Times New Roman... Ale za tými názormi z recenzií a väčšinou čísel si stojím. Samozrejme, niekde by som bod či dva ubral/pridal, no inak som spokojný a som rád, že všetky tu stále existujú. Od prvého Stuarta Little 2 či môjho favorita 500 dní so Summer, čo bola jubilejná k 500-ke.

O štylistike
Áno, je odlišná ako u ostatných autorov. Snažím sa písať pre bežných čitateľov, ktorí si radi čítajú o filmoch alebo sa rozhodujú, či by na tento alebo iný film išli do kina. Slovnú ekvilibristiku sa snažím držať na uzde, aby ste počas čítania nemuseli päť ráz odbehnúť do slovníka cudzích slov alebo inej jazykovej príručky. Je skôr prístupná, ale občas si chcem vychutnať dlhšie súvetie či iný výraz. Rád sa vyhýbam barličkám, ale vždy a vždy vznikajú nové... Je jasné, že nesedí všetkým, ale pozor! To, že sa vám nepáčil film, nutne neznamená, že je zle napísaná recenzia. Mnohí si to často mýlia...

O tolerancii
Z roka na rok je horšia. Súvisí s celkovou náladou v spoločnosti, akceptovaním iných názorov i chuťou písať autorovi do diskusie, že je absolútny debil, lebo nenapísal recenziu podľa čitateľovho gusta. Je to ťažké, lebo niekomu sa páči to, druhému ono. A za 15 rokov sme sa dostali do bodu, kedy je vzácnosť nájsť pár milých slov, tých nenávistných sa povaľujú stovky... Škoda, toto je azda reflexia publika. Prečo by na filmovej stránke mali byť iné názory? Lebo sa snažíme hodnotiť kultúru? Aha...

O udalostiach života a úzkom prepojení
Mnohí sa pýtajú, či sa dá odosobniť od vlastného života a reálnych udalostí počas písania recenzií? Aj keď čitatelia tomu neveria, zväčša áno. Je jedno, či pozerám film o siedmej večer alebo deviatej ráno, nemá to vplyv a recenzia vyjde bez ohľadu na okolností (s výnimkou rušivých elementov a divákov). Hoci stále si pamätám, ako mi pod recenziu PS, Milujem ťa s 9/10 napísali, či som bol na príjemnom rande, keď má film veľa bodov. Dobré filmy majú silu, vytrhnú vás z bežných starostí (preto na ne chodíme), ale niekedy vám život prinesie dobrú postupnosť, že jeden deň zažijete rozchod a na druhý idete na premiéru citovej drámičky Na vine sú hviezdy. To sa píšu recenzie a ovplyvňuje to naraz!

O videopožičovni
Quentin Tarantino makal pred natáčaním vo videopožičovni za pultom – ja som strávil 90. roky pred ním, resp. vedľa neho, keď som majiteľom kibicoval do tvorby ponuky, sledoval, čo si zákazníci berú a aké žetóny ostávajú visieť – a aj čo si myslia o filmoch. Vrátane legendárneho hodnotenia chlapíka Miloša, ktorý na jednu z akčných peciek 1994 (Timecop) povedal iba: To je naivné, dal by som 2/10.

O X-Menoch
Stále si myslím, že sú top komiksovou sériou a Bryan Singer točí parádne; venuje sa vnútru postáv, nie iba akcii. A X2 je vynikajúci stredný diel, ktorý žiaľ, zostrelil nie príliš podarený tretí kvôli inému režisérovi.

O záverečných titulkoch
Pozerám ich zásadne do konca. Nielen kvôli možnej potitulkovej scéne, ale z rešpektu k tvorcom a aj doznievaniu z filmu. Nie je žiadnym tajomstvom, že finálny názor na film či číslo tvorím práve počas nich. Preto prosím všetkých kinárov – nevypínajte mi ich, lebo upaľujem za manažérom kina, prečo mi ich vypol, keď som si zaplatil plné vstupné.

O žurnalistike filmovej
Mám vyštudovanú klasickú žurnalistiku a filmovej sa venujem od začiatku. Nie je nás veľa. Čím ďalej prevláda názor, že filmová kritika je prakticky nepotrebná, lebo chce potopiť úspešné filmy a navyše kto už chce čítať v roku 2017 recenzie jednotlivca, keď môže podniknúť nájazd na databázu, kde sú názorov stovky. Každý trh si prechádza inou fázou. Zatiaľ čo americký kvôli agregátorom bazíruje na priemernom čísle, ktoré určuje možný úspech filmu počas otváracieho víkendu, u nás je zúžená na pár jednotlivcov, ktorí najmä zo záľuby píšu do novín či niektoré servery. Nie, filmovou kritikou sa na Slovensku uživiť nedá, a ešte ma to baví.

Luc Besson kedysi povedal, že chce natočiť desať filmov a pozrite, koľko ich má na konte. A ja som si dlho vravel, že napíšem tisíc recenzií a potom skončím, lebo budem mať iné povinnosti v živote a na filmy nebudem mať čas. Vyzerá to tak, že ešte ich pár napíšem. Peťo Konečný mi neraz povedal, čo bude po prvej tisícke – že sa mám vrhnúť na ďalšiu a dosiahnuť dve. Tak poďme na to...

2017-02-1414.2.2017 | Michal Korec




login facebok
Fotogaléria k článku


Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Práve v kinách
Práve v kinách
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
fero | Medzi nami
Nedá sa to pozrieť nikde Janka lebo to zablokovali, kvoli negatívnym reakciam.Opozičné dámy mali zrejme zabezpečené lepš... >
Kolo | Mečiar
Nerozumiem prečo sa mladé dievča zaobera takou ťažkou temou, keď tomu nerozumie. Mala by sa venovať niečomu peknému. Vše... >
heny | Medzi nami
Stara civilizácia, navrat ku koreňom.Cestopisy atď,niečo vybrať >
gigi | Únos
Katastrofa film . 90te roky neboli také občania žili normalnym životom zrejme ked sa otvorili hranice tak vznikol chaos ... >