10 KOMIKSOVÝCH ADAPTÁCII MADE IN USA

Spider-Man, Spider-Man 2, Spider-Man 3 (Spider-Man, r. Sam Raimi, USA, 2002; Spider-Man 2, r. Sam Raimi, USA, 2004; Spider-Man 3, r. Sam Raimi, USA, 2007)

Neexistuje asi vhodnejší kandidát na post spravodlivého, nepromožiteľného hrdinu, ako outsider Peter Parker (Tobey Maguire), dobrý a vzorný študent strednej školy, z ktorého si skoro všetci spolužiaci robia srandu a podobne ako Forrestovi Gumpovi mu dokážu znepríjemniť aj banálne cestovanie v školskom autobuse. Jediný, kto sa ho zastáva je krásna Mary Jane (Kirsten Dunst), ktorú Peter pozná a miluje už od detstva, keďže býva hneď vedľa domu jeho náhradných rodičov strýka Bena a tety May. Ona samozrejme chodí s bohatými, vyšportovanými krásavcami a Petra berie ako nešikovného kamaráta. Jedného dňa sa ale všetko zmení. Na školskej exkurzii do biologického laboratória zameraného na genetické modifikácie pavúkov, poštipne fotografujúceho Petra zmutovaný pavúk. Po pár hodinách začne na sebe badať úžasné viac menej pozitívne zmeny - zlepšenie zraku, zväčšenie svalovej hmoty, nadľudskú obratnosť, schopnosť liesť po stenách a občas vystreliť nejakú tú pavučinu. Keď už teraz nezíska milovanú M.J. tak nikdy... (viac o filme)

Prízračný svet (Ghost World, r. Terry Zwigoff, VB/USA, 2001)

Z dosť divného nápadu sa zrazu stala senzácia a komiks rýchlo získal priezvisko „kultový“. Tisícky mladých američanov sa začali stotožňovať s Edin a jej kamarátkou. Aj oni začali zisťovať, že celý systém je nahnitý, že všetci naokolo sú akýsi divný. Ale keď sú všetci a všetko divné, keď sa nevieš nikde zaradiť, nie je chyba predsa len v tebe samom? A práve túto otázku sa pokúsil rozobrať neznámy režisér Terry Zwigoff, ktorý mal doteraz za sebou iba zopár dokumentárnych filmov. Terry Zwigoff nám poskytol pohľad na nudný život čerstvo nezamestnanej nezávislej Edin, ktorá sa odmieta podriaďovať akýmkoľvek pravidlám. Snaží sa rozoberať jej umiestnenie v spoločnosti, jej zmysel pôsobenia na tomto svete. Otvára tak dušu navonok vyrovnanú, ale vo vnútri rozhádzanú, popreplietanú protichodnými názormi a hodnotami. A môže sa stať, že tam nájdete aj kúsok seba. (viac o filme)

300 (300, r. Zack Snyder, USA, 2006)

Sparťania a slobodní, udatní Gréci! Deti celého sveta, vypočujte si príbeh o hrdinstve a sláve, o obete a odvahe. A o jej novom podaní plnom svetiel, farieb, krvi a krásy. Hostina pre oči, utrpenie pre uši, trochu prehnané vzývanie našich lakedónskych hrdinov a čaše testosterónu, taká je nová podoba našej najslávnejšej hrdinskej básne. Keby sa nové prerozprávanie držalo sparťanských zákonov a nebolo aténsky rozvláčne, mohlo sa jednať o jednu z najkrajších pôct padlým bojovníkom v najslávnejšej bitke staroveku. Takto ale, súkmeňovci moji, ostáva 300 iba víťazstvom Pyrrhovým – vizuálnou a brutálnou prezentáciou moderných čarov pohyblivých obrázkov bez skutočného emocionálneho dopadu, ktorý sa cez priesmyk medzi predlohou a adaptáciou nedostal ... (viac o filme)

Hulk (Hulk, r. Ang Lee, USA, 2003)

Lee chcel do Hulka dostať čo najviac komixovej atmosféry a zvolil si vizuál, ktorý sa najviac blíži svojej predlohe. Nejde len od strihanie a vkladanie viacerých políčok do obrazu. Aj v okamihoch keď máme pred sebou jeden obraz tak cítime, že sa pozeráme na rozpohybovné bublinky. Máme pocit, že listujeme stránky a že príbeh sledujeme obrázok po obrázku. Práve táto práca na forme vyjadrenia je najväčším prínosom Leeovho diela. Zdá sa teda, že rozpory medzi produkciou (daj tam viac akcie!) a režisérom (urobím to ako ja chcem....možno) sa pod film podpísali viac, než by sme boli radi. Zvláštna nesúrodosť prvej a druhej časti filmu, málo presvedčivé herecké výkony, prijateľne zelený Hulk a skvelá kamera s mimoriadne presvedčivou formou, to sú základné parametre... (viac o filme)

Blade, Blade II (Blade, r. Stephen Norrington, USA, 1998; Blade II, r. Guillermo del Toro, USA, 2002)
Blade je cool. Je to také jednoduché - pred piatimi rokmi prišiel do kín film, ktorý predstavil (z časti) nový typ hrdinu. Blade (Wesley Snipes), napoly upír, napoly človek, je hrdina chytený medzi svetmi - do ani jedného nepatrí, ale predsa chráni jeden pred druhým. Blade ako film bol typický „akčák". Veľa akcie, skoro žiaden príbeh, dobré efekty. Avšak, čo odlíšilo Blade-a od ostatných filmov bola práve coolness Blade-a aka Wesleyho Snipesa, ktorá bola počas filmu dostatočne vybudovaná a získala si veľký počet fanúšikov.  (viac o filme)

V ako Vendetta (V for Vendetta, r. James McTeigue, USA/Nem., 2006)

Najfascinujúcejším momentom Vendetty (ako takej) je jej významový presah, respektíve jej aktuálnosť. Človek by až neveril, že po 11. septembri môže kladná postava povedať: „Zničením jednej budovy môžete zmeniť svet k lepšiemu.“ Či už ide o víziu alebo o iróniu osudu, je naozaj silné vnímať príbeh v tomto kontexte. Akékoľvek silené „pushovanie“ tejto témy a „bushovanie“ Vendetty mi príde ako nechutné znásilňovanie toho, čo má zostať presne také, ako je. To už nie je variácia, ale priamočiara alegória, ktorá je tak, ako vravieval Tolkien - dôsledkom nedostatku imaginácie. (viac o filme)