PREMIÉRY 18.5. 2006

Da Vinciho kód – smutné filmové sklamanie a premrhaný potenciál nijak zázračnej knižnej predlohy. Vo filme režiséra Rona Howarda funguje len máločo a pre diváka, ktorý v živote videl viac, ako dva filmy, ide o doslova odtrpených 149 minút. V čom je vlastne problém? Základná chyba pramení v nefilmovej, doslova otrockej adaptácii knihy. Od toho sa následne odvíja scenáristická a režijná neschopnosť zaujať diváka, ako po stránke emocionálnej, tak aj príbehovej. Nebudem sa momentálne venovať samotnému príbehu, ale skôr antifilmovosti jednoznačne na rýchlo a za jediným účelom realizovanej adaptácii. Zo snahy vyjsť maximálne v ústrety miliónom čitateľov sa prenes na filmové plátno nesie v duchu striktnej konformity. Ako keby sa stratilo pravidlo „nie je dôležité čo, ale ako“ a zmenilo sa na „najdôležitejšie je čo (v zmysle presného kopírovania knihy), a je úplne jedno ako“. Schematizmus literárneho základu sa jednoducho len preniesol do schematizmu kinematografického diela. Jasne vyprofilované "dokonalé" charaktery bez vnútorného sveta a zrozumiteľných motivácii, predvídateľnosť chabého na jednoduchom princípe vystavaného deja (postava x objaví niečo o čom postava y nevie a čo zároveň odkrýva pohnútky postavy z alebo postáv zz. To všetko spôsobí odhalenie ďalších skutočností pre postavy x a y. Tento model je možný variovať v rôznych obmenách) a v neposlednom rade skutočne nevídane zlé herecké výkony, posúvajú Da Vinciho kód do podpriemerných kategórii. O pol roka je po zázraku. Zabúdanie je niekedy skvelá vec...

Viac sa o Da Vinciho kóde dozviete z pripravovanej recenzie nášho experta na dejiny, náboženstvo a filmy – Vlada Kureka.