Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
Zaujímavosti > Amatérsky film na Slovensku I.
In den Gängen
Dobrá smrť
Whered You Go, Bernadette
Yomeddine

AMATÉRSKY FILM NA SLOVENSKU I.

Téma slovenského amatérskeho filmu je zaujímavá nielen z pohľadu absencie sumarizujúcich materiálov tohto napredujúceho odvetvia, ale aj z ...
Téma slovenského amatérskeho filmu je zaujímavá nielen z pohľadu absencie sumarizujúcich materiálov tohto napredujúceho odvetvia, ale aj z ...

ÚVOD

Téma slovenského amatérskeho filmu je zaujímavá nielen z pohľadu absencie sumarizujúcich materiálov tohto napredujúceho odvetvia, ale aj z pohľadu prakticky neexistujúcej profesionálnej tuzemskej hranej tvorby. Stávame sa pomaly krajinou, ktorej vlastná filmová reflexia začína byť postupne závislá od neprofesionálnych filmárov. Táto kultúrna utópia získala reálne kontúry v roku 2004, keď sa na 30. ročníku Letnej Filmovej školy v Uherskom Hradišti, počas dňa venovanému slovenskej kinematografii, predstavil ako slovenský zástupca, hraný amatérsky film ružomberskej skupiny Metafora films - "Nič nekrváca večne". Následný divácky úspech spustil vlnu medializácie, akej sa nášmu amatérskemu filmu nedostalo za celú dobu svojej existencie. Táto udalosť vo mne vzbudila hlbší záujem o amatérsky film so špecializáciou na žáner hranej tvorby.

V tomto texte na pokračovanie, by som sa chcel venovať prierezu amatérskej tvorby - s konkretizáciou na hraný neprofesionálny film - charakteristickom vo svojich rôznych aspektoch a úrovniach. Zároveň považujem za dôležité oboznámiť čitateľa s históriou a technickými problémami s akými sa amatérsky film stretával a v menšej miere stretáva dodnes. Veľkú časť textu venujem základnej definícii amatérskeho filmu, ktorá je veľmi dôležitá pre následnú interpretáciu a analýzu diela a autora.

Vedel som, že napísať zhrňujúcu prácu o amatérskom filme u nás, nebude vôbec jednoduché, ale až pri desiatkach videokaziet a DVD nosičov zaplňujúcich môj pracovný stôl, som pochopil, že je to prakticky nesplniteľná úloha. Elimináciou množstva filmov a udalostí, som si tak musel vytvoriť tie najhlavnejšie témy, ktorým sa v súvislosti s neprofesionálnou tvorbou u nás, budem venovať. Napriek prvotným ambíciám obsiahnuť svet amatérskej tvorby, vo svojej pokiaľ možno čo najširšej sfére, som musel aj vďaka prakticky nulovým informačným prameňom a literatúre, svoje plány značne upraviť. Verím však, že sa mi problematiku, aktuálny stav a ciele slovenskej amatérskej tvorby podarilo aspoň z časti obsiahnuť.

I. DEFINÍCIA AMATÉRSKEHO FILMU

Amatérsky film, či už hovoríme o jeho filmovej alebo video forme, je v prvom rade audiovizuálna tvorba, ktorú autor nevytvára na objednávku niekoho iného za účelom prípadného zisku. Ide o tvorbu, ktorú autor nakrúca pre svoje alebo pre potešenie iných. Vôbec nie je dôležité, či k tomu dotyčný používa domácu videotechniku, alebo si za svoje vlastné peniaze (alebo sa peniaze sponzora) prepožičia techniku profesionálnu. Teda oficiálne povedané - snímka takto vytvorená, nie je určená ku komerčnému využitiu. (1)

Dnes je však veľmi ťažké určiť, aký film je amatérsky a aký profesionálny. Jednou z pomôcok môže byť hneď úvodný titulok filmu. Ak je tu napríklad uvedené "Nitrianska Televízia", či "Televízne štúdio Východ a.s.", ide o film vyrobený na zákazku. Nie je to teda amatérsky film, aj keby ho nakrútil amatér a firma mu za to nič nezaplatila. Amatérsky filmový počin bude mať v úvodnom titulku napríklad nápis "Amatérska filmová skupina Kamera" alebo "Združenie nezávislých filmárov Metafora" a pod.. Samozrejme, pokiaľ si niektorí filmári zvolia názov z ktorého nie je zrejmé, či ide o produkciu profesionálnu alebo amatérsku, je veľmi ťažké určiť, o aký film vlastne ide. To sa spravidla pozná podľa toho, ako je film vyrobený, čiže nakrútený a produkovaný.

Otázkou tak môže byť aj to, kto je režisérom. Ale to nie je vôbec dôležité. Aj Martin Šulík môže nakrútiť amatérsky film (prečo by to však robil? Respektíve by sa v tomto prípade a kontexte Šulíkovej profesionality termín amatérsky film - predefinoval na pejoratívne kvalitatívne označenie) alebo naopak, nejaký Ján Novák môže nakrútiť profesionálny film pre televíziu.

Základnou otázkou však ostáva, prečo vlastne rozdeľovať filmárov na amatérskych, nezávislých, profesionálnych a pod. Odpoveď je pomerne jednoduchá. Toto rozdelenie je totiž nevyhnutné. Organizátori Bratislavského filmového festivalu, by asi neboli radi, keby im tam nejaký amatér posielal svoje filmy a naopak, usporiadatelia súťaže amatérskych filmov, by boli asi veľmi prekvapení, ak by dostávali nové diela svetovo uznávaných tvorcov. Podobne to majú rozdelené aj inštitúcie udeľujúce granty. Toto oficiálne členenie má však aj svoju druhú stranu mince. Amatérsky film nie je pre profesionálov a štátne inštitúcie vôbec dôležitý. Aj to je dôvod, prečo ho skoro nikto nepozná.

Rozdielnosť pojmov amatérsky film a profesionálny film bola kedysi hlavne vďaka technologickým rozdielom úplne zrejmá. Dnes sa táto hranica existenciou stále dokonalejšej techniky v rukách neprofesionálov stráca. Pre lepšie pochopenie, môžeme dnešných filmárov rozdeliť do niekoľkých skupín:

Domáci tvorcovia: rodinné filmy sú súkromnou produkciou a sú vytvorené pre potreby úzkej skupiny osôb - rodinných príslušníkov. V takto definovanom filme sa nachádzajú záznamy šťastných chvíľ bez náznaku snahy o prezentáciu problémov, myšlienok či vnútorných pochodov filmovaných. Tzv. rodinný film je akýmsi zástancom sociálnej úlohy (o ktorú sa delí s fotografiou) garanta inštitúcie rodiny. Neodhaľuje zvyčajne nič intímne a jeho sila tkvie v kolektívnych reakciách ktoré produkuje. Ale aj rodinný film prechádza v ére videokamier, televízie a videa k novým účelovým smerom. Vzťah medzi súkromným a verejným priestorom sa začína čoraz viac uplatňovať. (2)

Amatérski tvorcovia: s domácou technikou tvoria filmy a videoprogramy, ktoré majú všetky filmové a televízne zložky (nápad, premyslené nakrúcanie, strih, titulky, hudbu, komentár). Od domácich tvorcov ich delí najmä snaha o výpoveď a ak nehovoríme o experimentálnej tvorbe, aj ambícia o filmové rozprávanie.

Nezávislí tvorcovia: nakrúcajú filmy a videoprogramy taktiež pre vlastné potešenie, ale už s profesionálnou technikou (majú ju k dispozícii, alebo si ju v rámci vlastných alebo sponzorských nákladov požičajú). Od amatérov ich v dnešnej dobe delí len tenká technologická hranica, zato pomerne široká umelecká.

Profesionálni tvorcovia: film je pre nich chlebíčkom. Nakrúcajú čokoľvek, ale za peniaze (nie je dôležité, či je dotyčný režisér vyštudovaný filmár alebo nie). Do tejto skupiny patria okrem filmových a televíznych pracovníkov aj majitelia súkromných firiem, ktorí nakrúcajú svadby, promócie a pod. (ich zaradenie medzi profesionálnych tvorcov je podmienené hlavne snahou o vlastný finančný zisk)

Študenti filmových škôl: s veľkou pravdepodobnosťou budúci filmoví profesionáli. Nakrúcajú cvičenia, ročníkové práce či tzv. tímové diela. Všetky tieto školské filmy sú tvorené "na zákazku" pre samotnú školu, za účelom špecifického zisku (ohodnotenia). Od amatérov/nezávislých a profesionálov ich odlišuje najmä školské zastrešenie a edukatívne usmerňovanie ich aktivít.

V prípade súťaží a prehliadok, ktorým sa budem venovať v ďalších kapitolách tejto práce, je len na usporiadateľoch, či zaradia do programu filmy amatérov, nezávislých tvorcov alebo profesionálov. Mali by však tieto jednotlivé kategórie hodnotiť zvlášť. Z praxe je známe, že najmä starší amatéri len ťažko akceptujú, ak si nejaký mladý autor požičiava na nakrúcanie profesionálnu techniku a platí ju pomocou sponzorov. Amatérske filmy, tak ako ich poznáme, sú však hlavne doménou Slovenska a Česka. Kdekoľvek v zahraničí sú totiž "amatérske filmy" svojou kvalitou (umeleckou aj technickou) filmami nezávislými.

II. TECHNICKÁ HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ

Profesionálny filmový materiál, ako ho v dnešnej dobe poznáme, vznikol v roku 1891 v Spojených štátoch, kde si ho dal na šírku 35 mm patentovať vynálezca T. A. Edison. Je to neuveriteľné, ale v tejto pôvodnej šírke existuje dodnes, aj keď s menšími úpravami pre záznam zvukovej stopy.

Celkový ošiaľ z nového vynálezu oživujúcom statické fotografie, však začal postupne priťahovať nielen ziskuchtivých profesionálnych tvorcov ohurujúcich vlastným očiam neveriacich návštevníkov prvých kín, ale aj domácich amatérskych záujemcov, ktorí chceli takisto zachytávať udalosti okolo seba, ale 35 mm film bol pre nich pridrahý. Tlak a záujem ľudí bol natoľko silný, že už v roku 1898 akýsi, bohužiaľ už zabudnutý anglický technik, dostal nápad rozrezať Edisonov film na dve polovice o šírke 17,5 mm. Filmové políčko sa síce zmenšilo, ale na domácu projekciu to postačovalo. Nakrúcanie sa však realizovalo systémom negatív-pozitív, čo filmovanie značne predražovalo. Východiskom bolo ešte značnejšie zúženie filmového materiálu a zjednodušenie vyvolávacieho procesu. A tak prišla v roku 1921 na trh francúzska firma Pathé s objavom filmu o šírke iba 9,5 mm. Prišla aj s nápadom vyvolávať film priamo na pozitív, s tzv. inverziou. Technologický krok firmy Pathé bol významných pre napredovanie zľudovenia nového objavu.

Konkurencia však na seba nenechala dlho čakať. Obchodné úspechy firmy Pathé, ktorá spustila na svoj nový filmový formát samozrejme aj výrobu kamier a premietačiek, nie veľmi tešili americký koncern Kodak. Z ich laboratórií nakoniec vzišiel v roku 1922 nový amatérsky formát, takisto inverzný - 16 mm film. Kodak podobne ako Pathé spustil aj výrobu novému formátu oddaných kamier a premietačiek. Konkurenčný súboj medzi tzv. "deviatkármi" a "šestnásťkármi" trval skoro dve desaťročia, ale priebojnejší Kodak sa predsa len presadil na celom svete. Honba za ziskami a širšou nákupnou skupinou docielili, aby Kodak v roku 1932 rozdelil svoj formát takisto na dve polovice. Tak vznikla populárna "osmička" najužší, najlacnejší a tým aj najdostupnejší filmovací formát pre široké vrstvy. Amatérske filmovanie sa vďaka tomu začalo šíriť po celom svete a veľmi rýchlo zdomácnelo aj u nás.

Prví začali u nás amatérsky tvoriť obchodníci s fotografickou a filmovou technikou. Dôvod bol prostý. Keďže chceli filmovacie prístroje predávať, museli ich pochopiteľne aj ovládať. Filmovanie sa následne rozširovalo a delilo medzi zámožnejších, ktorí nakrúcali na 16 mm film a medzi chudobnejších, ktorým musela stačiť aj "šnúrka od topánok" ako 8 mm film posmešne prezývali. Kamery a premietacie prístroje na obidva formáty (16 mm, 8 mm) začali pomerne rýchlo vyrábať aj európske firmy ako Nizzo, Bolex, Eumig, u nás Suchánek (neskoršie Meopta) a za morom japonské filmy ako Canon, Fuji, Yashica a iní.

Postupne sa filmová technika, prakticky ako ktorákoľvek technika, zdokonaľovala a filmoví amatéri po celom svete sa stretávali s novými výzvami a problémami. K tým najvýznamnejším prevratom v amatérskej filmovej technike sa určite radí príchod firmy Kodak s novým formátom Super 8 aj so všetkou prístrojovou technikou. Písal sa rok 1965 a celý filmársky svet si myslel, že na klasickej 8-čke už nie je čo vylepšovať. Kodak prišiel s dokonale pripraveným výrobkom, že nik nemal šancu ho z trhu vytlačiť. V skratke vysvetlené, Super 8 je kazetový systém s navíjaním filmu vedľa seba s rozmerom obrazového políčka 4,22 x 5,69. Takéto zväčšenie obrazu umožnilo zmenšenie perforačného otvoru, ktorý sa posunul medzi deliace čiary, čím sa zdokonalilo problematické lepenie.(3) Kodak ale nezaháľal a čoskoro ponúkol zvukovú kameru, kde sa používala kazeta s nalepenou magnetickou stopou, čo umožňovalo snímať obraz s kontaktným zvukom. Keďže nebolo inej možnosti, museli sa všetci výrobcovia filmovej techniky preorientovať na Super 8. Stále však ostávali verní "šestnásťkári", ktorí sa spočiatku na Super 8 pozerali skepticky, ale postupne strácali dych, pretože dokonalý materiál S8 sa kvalitou vyrovnal 16-ke.

K technickým revolúciám však patria aj problémy. Slovenský neprofesionálny film ich mal vďaka nedostatku nových výrobkov a ponuky služieb veľkú škálu. Jedným z najväčších problémov bolo ozvučenie amatérskych filmov. Spočiatku boli amatérske filmy nemé, s tým sa samozrejme, amatéri nemohli dlho uspokojiť. Keďže využitie optickej stopy na 16 mm filme bolo z technických dôvodov pre amatéra nedostupné, podobne ako pri 8 mm filme, bolo jedinou alternatívou v 40. rokoch využitie gramofónu. Išlo však len o symbolickú náhradu, ktorej cieľom bolo vytvorenie hudobnej kulisy. Vynález magnetofónu posunul výrobu zvuku do inej polohy - dalo sa tvorivo pracovať s hudbou i hovoreným slovom. Problém so synchronizáciou však nakoniec vyriešila až magnetická stopa umiestnená priamo na filme.

Ale ani tu neskončili trápenia filmových amatérov. Nedostatok techniky potrebnej na lepenie magnetickej stopy, či prístrojov potrebných na ďalšiu prácu s filmovým materiálom, donútili amatérov vyrábať si veci "kutilským" spôsobom. Od elektroniky (úprava magnetofónov, výroba mixážnych pultov), cez elektriku (vyrábanie osvetľovacích telies a rôznych elektrických obvodov) až po chémiu (vlastné vyvolávanie filmov). A práve vyvolávanie filmov bolo umením, ktoré neovládal každý. Dnes už je situácia však úplne iná.

Príchodom videa v 90 rokoch sa zmenil celý filmársky amatérsky svet. Problémy s drahým filmovým materiálom, či s prístrojmi určenými na strih, vyriešil analógový záznam so svojou nenáročnou záznamovou a postprodukčnou funkciou. Filmový materiál nahradili analógové kazety s možnosťou opätovného prepisovania. Doslova raj pre filmových amatérov. Nové kamery so sebou priniesli aj nový užívateľský komfort, avšak za cenu straty skutočnej obrazovo filmovej kvality. Analógový záznam neponúkal za filmový materiál kvalitatívnu náhradu, ale skôr cenovú prístupnosť a jednoduchosť práce s filmovým záznamom.

Nástupom video záznamu sa však slovenský amatérsky svet prežíval nielen ambiciózny nástup, ale aj tvorivú krízu. Začiatkom 90 rokov, sa museli amatérski tvorcovia odchovaní na práci s filmovým materiálom pretransformovať, na dovtedy neznámu video techniku, alebo pokračovať v nakrúcaní na film a časom z finančných a technických dôvodov svoje amatérčenie ukončiť. Mnoho amatérov sa však už nedokázalo adaptovať na novú techniku a vybudovať si úplne nové technické zázemie a tak sa rok 1990 považuje v oblasti amatérskeho filmu, za krízový. Až nástup novej generácie prebudil skomierajúcu neprofesionálnu tvorbu.

Prekonaním krízy spojenej s novými technologickými návykmi a ambíciami, sa tuzemský amatérsky film vyprofiloval, čo do počtu filmárov, do prakticky udržiavaného a stále expandujúceho stavu. Rozširovanie komunity neprofesionálnych filmárov, je závislé od jediného a toho najdôležitejšieho faktora - finančnej dostupnosti filmárskej techniky. Video technika so sebou priniesla viac užívateľského komfortu, ako významnej cenovej zľavy. Video-amatéri si tak museli počkať na príchod digitálnej techniky, ktorej cenová dostupnosť vrcholí v posledných dvoch-troch rokoch. Digitálna kamera s možnosťou zostrihania nakrúteného materiálu na prakticky bežnom domácom počítači, je dostupná skoro každému. S konečnou finančnou investíciou približne 50 tisíc korún, je možné filmy v postačujúcej kvalite nakrúcať, strihať a ozvučovať. Ale aj nástup digitálnej technológie si vyžiadal obete, tentoraz na strane "analógových" tvorcov. Nešlo však už o také množstvo, ako pri príchode videa.

Pokračovanie o týždeň...

Citované zdroje

(1)  Definícia amat. filmu uvedená na oficiálnej stránke pre amatérsky film a video - http://amatfilm.host.sk/
(2) Roger Odin: Rodinný film a video v ére videa a televízie. Kino Ikon 2003. č.1, s. 55-69.
(3) Vladimír Pikalík: Z histórie amatérskeho filmu na Slovensku. NOC 1992., s. 5.

 

2005-09-1212.9.2005 | Peter Konečný




login facebok
Fotogaléria k článku


Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
stevosk | Roma
Najlepšie čo som v poslednej dobe videl. Vlastne natočil obyčajný život a hoci sa to dohráva v mexiku napriek tomu som t... >
Pat | Favoritka
topka! >
Jj | Trhlina
Podla mna to bol dost dobre spracovamy film. Tieto zmiznutia ako sa to stalo a podobne to je neoverene nikto to nevie kt... >
Popularna stavebnica-pred 30 -40 timi rokmi-zabaví donekonečna.(:stale >