AKÝ BOL 6. ROČNÍK MFF BRATISLAVA?

Technické zabezpečenie a realizácia

Na úvod treba spomenúť, že tento ročník bol po technickej stránke zabezpečený skutočne kvalitne. Je síce samozrejmé, že pri akcii takýchto rozmerov nemôže fungovať všetko na 100%, ale organizátori sa snažili myslieť takmer na všetko. Zo začiatku sa vyskytli drobné technické nedostatky (pri vydávaní akreditácii deň pred festivalom ešte nefungoval počítačový systém, takže sa nedali vyberať lístky, až od piatku; až od soboty poobedia sa dalo vyberať lístky na viac ako 4 predstavenia denne pre akreditovaných návštevníkov; problémy s výmenou kotúčov (mne sa to prihodilo počas dvoch projekcii)). Tieto počiatočné problémy sa však organizátori snažili odstraňovať a riešiť "za chodu", čo sa na výslednej podobe festivalu podpísalo určite v pozitívnom smere. Prakticky už od nedele všetko fungovalo takmer bez akýchkoľvek problémov, za čo smeruje usporiadateľom poklona. So simultánnym prekladom problémy po technickej stránke tiež neboli, ak nerátame zopár "preklepov" v tlmočení (okrem "koláčikov bez prezervatívov" spomínaných aj vo festivalovom denníku, bol výborný ešte jeden, keď replika, ktorá mala byť preložená "Ty si taký mokrý!" znela "Ty si taký mŕtvy!"), čo je však už o niečom inom. Rovnako nebol problém ani pri výbere lístkov z pokladní (teda za predpokladu, že si divák program na ten-ktorý deň vopred premyslel). Pri výbere lístkov pre akreditovaného diváka treba spomenúť určite výraznú "diskrimináciu". Tento divák si mohol vybrať lístky totiž iba deň vopred, takže sa mohlo stať, že sa nedostal na film, ktorý chcel vidieť. Mne sa to síce nestalo (čo však nie je zásluhou organizátorov, ale zníženým záujmom o filmy zo strany návštevníkov), ale pri súčasnej cenovej stratégii festivalu (o ktorej ešte bude reč) je to skutočne výraznou chybou. No a nakoniec jedným z najvýraznejších problémov podľa môjho názoru bolo, že ako zálohu za staničky na simultánny preklad sa vyberali občianske preukazy (teda do určitej doby, potom sa už dalo obdržať staničku aj za akreditačný preukaz). Takýto prístup je skutočne neprofesionálny. Pri vypĺňaní akreditačného formuláru sa uvádzajú aj osobné údaje, ako adresa, telefónne číslo atď., takže argumenty, že na akreditácií nie sú potrebné údaje, pre prípad krádeže staničky sú nezmyselné. Aj keď tie údaje (chvalabohu!!!) nie sú priamo na akreditácii, ale v počítačovej databáze sú evidované určite. Všetky spomínané problémy a nedostatky sa však usporiadatelia snažili odstraňovať, nakoľko bolo k dispozícii internetové fórum kde ľudia návštevníci festivalu mohli prispievať svojimi pripomienkami a sťažnosťami k realizácii.

Program

V 10 programových sekciách mali diváci možnosť vidieť celkovo 170 snímok a 53 videoklipov. Zníženie počtu filmov v porovnaní s minulým rokom malo za následok to, že divák mohol vidieť všetky najzaujímavejšie filmy (tie boli premietané aj v reprízach). Samotný výber filmov môžem označiť za pomerne šťastný. Osobne som mal možnosť zhliadnuť zhruba 20 veľmi dobrých filmov. Samozrejme, našlo sa aj zopár menej kvalitných príspevkov, ale myslím si, že v celkovom sumári prevažovali tie dobré. Mňa osobne najviac zaujali filmy z produkcie Južnej Kórei, ktoré však nemali samostatnú sekciu, ale boli porozdeľované do rôznych iných sekcií. Išlo o filmy žánrovo a tematicky rôznorodé, vždy však pozoruhodné. Jednotlivé sekcie ponúkali rovnako veľa ďalších kvalitných filmov, ktoré určite stálo za to vidieť, nakoľko sa do normálnej kino-distribúcie bohužiaľ nedostanú (aj k najzaujímavejším filmom sa ešte vrátime ďalej v texte). Bolo teda skutočne z čoho vyberať.

Filmy

V tejto časti textu by som sa chcel pozastaviť pri niektorých filmoch festivalu. Výber nie je nijakým spôsobom oficiálny, ide o osobné dojmy z videných filmov.

Old Boy
(r. Park Chan-wook, Južná Kórea, 2003, 119 min.)

Film ocenený Veľkou cenou poroty na MFF Cannes 2004. Ponúka príbeh Dae-sua, muža, ktorý sa po 15 rokoch väznenia dostal konečne na slobodu. Jeho túžba po pomste je obrovská. Spoznáva sa s mladou Mido, za pomoci ktorej sa mu podarí vypátrať svojich väzniteľov. Film naberá na obrátkach a záverečné vyvrcholenie je skutočne strhujúcim zobrazením cesty za "spravodlivou" pomstou.

"Old Boy" je úžasným podobenstvom o tragédii jedného muža, ktorý sa rozhodne vziať spravodlivosť do svojich rúk. Ako sú nám postupne predkladané jednotlivé motívy a na povrch vyplývajú sprvu skryté skutočnosti, ocitáme sa čoraz hlbšie v dráme pomsty, lásky, nenávisti. Chan-wook je majstrom atmosféry a dávkovania napätia. Aj tieto faktory robia z filmu pozoruhodné dielo, rovnako ako aj do najmenších detailov prepracovaná formálna stránka filmu.

Hodnotenie: 10/10

Díler
(r. Benedek Fliegauf, Maďarsko, 2004, 137 min.)

Film ponúka zaujímavý obraz na jeden deň zo života drogového dílera. Spolu s hlavným protagonistom snímky navštevujeme jeho zákazníkov, aby sme sa dozvedeli viac o nich, ale aj o ňom. Jednoduchá dejová línia je podporená audiovizuálnym spracovaním, ktoré je skutočne pozoruhodné. Dlhé, pomalé zábery (z ktorých evidentne sála inšpirácia tvorbou Andreja Tarkovského), takmer neprerušený ambientný hudobný sprievod, tlmené farby, to všetko vytvára takmer dokonalú atmosféru tohto diela. Dialógy sa tak presúvajú do ústrania, režisér väčšinu svojho príbehu rozpráva pomocou obrazov. Napriek tejto skutočnosti film aj pri svojej minutáži diváka nenudí a stáva sa nevšedným diváckym zážitkom určeným pre skutočných filmových labužníkov.

Hodnotenie: 10/10

Previň - Spätné video
(r. Kim Hak-soon, Južná Kórea, 2003, 98 min.)

Príbeh tridsiatnika, ktorý sa stretáva s každodennými útrapami života tridsiatnika. Otvorí si videopožičovňu, kde trávi prakticky všetok svoj čas. Tu sa stretáva s rôznymi postavami a postavičkami, ktoré zasahujú do jeho ospalo plynúceho života. Od jednej zo svojich zákazníčok dostáva anonymné ľúbostné listy, ktoré povzbudzujú jeho predstavivosť a začína pátrať po ich autorke.

Film sa nesie na vlne citlivého poetického rozprávania, ktoré podporujú civilné výkony jednotlivých predstaviteľov hlavných úloh, ako aj formálna časť rozprávania. Zároveň je pre film typická melancholická atmosféra, nie však depresia a smútok. Jednoduchí, ale krehkí a citliví, takí sú hrdinovia, rovnako ako celý film.

Hodnotenie: 9/10

Spomienky na vraždu
(r. Bong Joon-Ho, Južná Kórea, 2003, 127 min.)

Drsná kriminálna dráma o pátraní po masovom vrahovi mladých žien. Film je nakrútený podľa skutočnej udalosti, ktorá sa odohrala v mestečku neďaleko Soulu v rokoch 1986 - 1991. Prípad nebol nikdy vyšetrený, napriek masívnemu vyšetrovaniu, ktoré sa v tomto prípade viedlo (viac ako 3 000 podozrivých a 300 000 policajtov bolo zapojených). Snímka ponúka jednu z možností, ako to v skutočnosti mohlo byť.

Pre film je charakteristická čistota žánru. Klasická dramaturgická výstavba kriminálneho príbehu je vďaka obsahu veľmi pôsobivá. Rovnako za zmienku stoja herecké výkony v hlavných, ale aj vedľajších úlohách. Temná, ponurá a depresívna atmosféra a až chirurgicky presné dávkovanie napätia spôsobujú, že divák sa pri sledovaní nenudí ani chvíľu a do poslednej minúty čaká na odpoveď, kto je vlastne vrahom.

Hodnotenie: 10/10

Jar, leto, jeseň, zima...a jar
(r. Kim Ki-duk, Južná Kórea/Nemecko, 2003, 103 min.)

Posledný z juho-kórejských príspevkov, ktorý spomeniem. Kim Ki-duk nám ponúka príbeh chlapca, ktorého vychováva v malebnom horskom prostredí starší mních. Chlapec dozrieva, stáva sa mužom a napriek odrezaniu od okolitej vonkajšej reality pokušenie prichádza za ním. Nechá sa vylákať do sveta "tam vonku", aby sa opäť vrátil späť.

Majstrovsky vykreslené charaktery dvoch hlavných hrdinov spolu s hereckými výkonmi zúčastnených vytvárajú audiovizuálnu poému o plynutí času, ročných období a ľudského života. Ide teda o duchovnú cestu chlapca, ktorý počas filmu prechádza zmenou charakteru. Kimovi sa podarilo zachytiť už rovnako spomínané plynutie, ako aj cyklický charakter striedania ročných období, ktoré sú symbolom procesu duchovného vývoja.

Hodnotenie: 9/10

5x2
(r. Francois Ozon, Francúzsko, 2004, 90 min.)

Režisér Ozon sa svojim predposledným filmom Bazén predstavil ako veľký mystifikátor. Vo svojom najnovšom filme sa posúva niekam úplne inam. Zaoberá sa pohľadom do života manželskej dvojice a vyberá si päť epizód, aby predložil divákovi skutočne intímny pohľad na ich problémy, ale aj radosti.

Film je rozprávaný nechronologicky, na začiatku sledujeme rozvod manželov a postupne sa vraciame k samotnému počiatku tohto vzťahu. Svojím intímnym nazeraním film miestami pripomína Bergmanovu štúdiu rovnakého "fenoménu" (manželstva) Scény z manželského života. Ozon sa v tomto prípade prejavil ako veľmi citlivý a vnímavý pozorovateľ reality, nakoľko je jeho film skutočne neidealizovaným a neromantizovaným príspevkom k tejto téme. A herecké výkony ústrednej dvojice filmu len pridávajú na kvalite.

Hodnotenie: 10/10

Vzbura vo väznici Carandiru
(r. Hector babenco, Brazília/USA, 2003, 146)

Jeden z mála festivalových filmov, ktorý sa ocitne aj v našej distribúcii a to dokonca ešte tento rok. Sledujeme život väzňov v najväčšej väznici Latinskej Ameriky v Sao Paule, ktorá je v roku 1992 s kapacitou 5 000 miest totálne preplnená, keď sa v nej nachádza okolo 7 500 väzňov. V tomto roku však došlo vo väznici k vzbure, o čom (aj) hovorí tento film.

Dramaturgická výstavba je skutočne svojím spôsobom odvážna voči divákovi. Názov filmu totiž sľubuje niečo, čoho sa divák dočká až po takmer dvoch hodinách. Napriek tomu, táto skutočnosť je pre film svojským prínosom. Počas prvých dvoch hodín sú nám totiž predstavení jednotliví väzni so svojimi osudmi a rovnako sú pomerne detailne vykreslené pomery vo väznici. režisér si tak buduje cestičku k dramatickému a strhujúcemu finále. Napriek (respektíve vďaka) takejto štruktúre rozprávania je film nesmierne pútavý a určite stojí za pozornosť.

Hodnotenie: 10/10

Diera v mojom srdci
(r. Lukas Moodyson, Švédsko, 2004, 98 min.)

Hovoriť v prípade tohto filmu o príbehu by chcelo asi veľmi veľkú dávku fantázie. Máme možnosť sledovať výjavy, zachytávajúce dvoch mužov a jednu ženu, ktorí nakrúcajú v malom byte pornofilmy. Náznak konfliktu medzi mladým chlapcom, ktorý je synom jedného z účastníka tejto "dekadentnej zábavy" je utlačovaný do úzadia a neprináša filmu takmer zhola nič. Divák sa 100 minút pozerá na rôzne zvrátenosti a nechutnosti (z tých "najdrsnejších" stačí spomenúť pitie vlastného moču a vracanie si z úst do úst) bez akéhokoľvek jednotiaceho motívu, alebo myšlienky. Počas premietania filmu z kinosály odišlo 30 - 40 ľudí, ktorí to zrejme už nezvládali. Skutočne, odhliadnuc od nechutnosti filmu (slabé žalúdky do kina vstup zakázaný!) si myslím, že film divákovi neprinesie nič. A po formálnej stránke nie je film tiež ničím výnimočný, skôr naopak.

Hodnotenie: 0/10

O dve slabiky pozadu
(r. Katarína Šulajová, Slovensko, 2004, 84 min.)

Slovenský zástupca v súťaži prvých a druhých hraných filmov je nakrútený podľa absolventského scenára Kataríny Šulajovej, ktorá je pod filmom podpísaná aj ako samotná režisérka. Príbeh mladej dabingovej herečky, ktorá rieši svoje problémy so vzťahmi a snaží sa usporiadať si svoj život.

V kontexte slovenskej celovečernej filmovej tvorby posledných pár rokov je film tým najlepším, s čím sme mali možnosť sa stretnúť. Bohužiaľ, aj on trpí viacerými chybami, nad ktorými sa s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o debut, dajú privrieť oči. Najzávažnejším nedostatkom filmu sú podľa mňa nie príliš autentické a prepracované dialógy, vďaka ktorým film vyznieva v niektorých momentoch až komicky. Tradične výborný je hudobný sprievod Jana P. Muchowa. Ako celok však film naznačil svoj skrytý potenciál, ale rovnako ukázal, ako ho nie je schopný využiť naplno.

Hodnotenie: 6/10

Niceland
(r. fridrik Thór Fridriksson, Island, 2004, 87 min.)

Jed a Chloe sú mladí ľudia, ktorí sa majú radi. Rozhodnú sa spolu stráviť svoj život. Do cesty sa im však pripletie tragická smrť milovanej mačky, po ktorej Chloe upadne do ťažkej depresie a preruší s Jedom kontakt. Jed sa však nemieni vzdať a rozhodne sa nájsť "zmysel života", aby sa s Chloe mohol oženiť a začať s ňou žiť.

Fridrikssonovi hrdinovia sú veľmi jednoduchí ľudia, ktorí hľadajú to, čo všetci ostatní: šťastie v živote. Zisťujú však, že cesta za šťastím býva komplikovaná. Až rozprávkovo ladený príbeh je veľmi príjemným a lyrickým pohľadom na lásku dvoch mladých ľudí. Aj keď v skutočnosti neprináša nič objavné, alebo prevratné, práve vďaka svojej rozprávkovej naivnosti a citlivosti sa oplatí vidieť.

Hodnotenie: 8/10

Ocenenia

Grand Prix za najlepší film -  Or (Môj Poklad)
Cena za réžiu - Atiq Rahimi (afgánsko-francúzsky film Zem a popol)
Cena za najlepší ženský herecký výkon -  Lindsay Duncan a Paula Sage  (Život potom, r. Alison Peebles)
Cena za najlepší mužský herecký výkon - Pietro Sibille (Santiagove dni)
Zvláštne uznanie poroty - získal film Santiagove dni (r. Josué Méndez)
Cena Ekumenickej poroty -  Zem a popol (r. Atiq Rahimi) 
Cena poroty FIPRESCI - Súkromné šialenstvo (Belgicko)
Divácka súťaž - O dve slabiky pozadu (r. K. Šulajová)

Festival v číslach

(pozn.: v zátvorke sú uvádzané údaje z minulého ročníka pre porovnanie)

Počet snímok: 170 + 53 videoklipov (197 + 87)
Počet projekcii: 260 (272)
Počet kinosál: 7 (5)
Počet návštevníkov: vyše 22 000 (takmer 29 000 + 4000 = 33 000)
Počet všetkých akreditovaných návštevníkov: takmer 500 (vyše 1000)
Počet akreditovaných hostí: 159 (316)
Počet akreditovaných účastníkov: 103 (263)
Cena vstupenky: 99 SK (79 SK)
Cena akreditácie pre študenta VŠMU/člena FK: 1480 SK na celý festival/980 SK na 20 predstavení (do 15. 11. 2003 399 SK, v mieste konania festivalu 799 SK na neobmedzený počet predstavení)

Už pred samotným vypuknutím festivalu sa dalo predpokladať, že vďaka zvýšenému vstupnému sa na filmy príde pozrieť menej divákov. Predpovede sa naplnili. Záverečná tlačová správa uvádza počet návštevníkov 22 000, pričom minulý rok bolo návštevníkov takmer 29 000 (chcel by som však podotknúť, že tieto čísla neznamenajú, že do kina počas deviatich festivalových dní reálne prišlo 22 000, resp. 29 000 ľudí, ale je to počet vydaných lístkov na jednotlivé predstavenia). Najviac zarážajúcou je však podľa mňa nie dosť dobre pochopiteľná cenová politika MFF. Nerozumiem dosť dobre, prečo muselo prísť k tak rapídnemu a nezmyselnému zvýšeniu ceny akreditácií pre študentov VŠMU a členov FK. Tento ťah je nepochopiteľný a škodí ako študentom (ktorí nebudú mať možnosť inde prevažnú väčšinu festivalových filmov vidieť), rovnako tak pre organizátorov festivalu, ktorí si práve vďaka vysokému vstupnému a cenám akreditácií odradili pomerne veľa záujemcov o filmy.