VIEWER`S CHOICE – LFŠ 2004

Večný svit nepoškvrnenej mysli (Eternal Sunshine of the Spotless Mind)
USA 2004, r. Michel Gondry

Francúzky režisér Michel Gondry je podľa New York Times momentálne najžiadanejší videoklipový režisér a každý, kto pozná jeho práce, vie veľmi dobre prečo. Tento chlapík má totiž hlavu absolútne prepchatú nezvyčajnými nápadmi, ktoré dokáže majstrovsky pretaviť do podoby krátkeho filmu - videoklipu. S jeho prácou sa stretla veľká väčšina ľudí, ktorí mali niekedy zapnutú MTV, alebo podobnú stanicu, aj keď si to možno neuvedomujú. Gondry natočil väčšinu klipov pre Björk a The White Stripes a spolupracoval aj s inými zvučnými menami: The Chemical Brothers, Daft Punk, Beck, či Kylie Minouge, a nakoniec natočil aj celovečerný film Zlez zo stromu (Human Nature). Keď si pozriete jeho klipy za sebou (vyšli na DVD), uvedomíte si aké skvosty sa na hudobných televíziách strácajú v bahne priemeru. S touto kvalifikáciou sa pustil do scenára momentálnej scenáristickej hviezdy č.1 Charlieho Kaufmana. A ich spolupráca sa vydarila. Každý občas zažije sklamanie v láske. Keby sa tak len dalo odstrániť z pamäte... ale moment! Veď ono sa dá! Stačí zájsť na istú kliniku a človek, ktorého si nechcete pamätať bude jednoducho odstránený z vašej mysle. Čo ale robiť v prípade, že si to rozmyslíte? Prezrádzať viac z príbehu by znamenalo pripraviť vás o zážitok z jednoznačne najlepšieho filmu tridsiatej LFŠ. Kaufmanov scenár výborne funguje v symbióze s Gondryho nekonečnou predstavivosťou a zaujímavými hereckými výkonmi štyroch hlavných hviezd. Jim Carrey už dávnejšie ukázal, že dokáže aj hrať, nie len robiť xichty. Kate Winslet je v skvelej forme, Elijah Wood sa prekvapivo rýchlo vymanil z Frodovho tieňa - tu si na hobita prakticky ani nespomeniete a Kirsten Dunst sa zhostila vedľajšej, ale významnej úlohy so cťou. Ach, keby som si ten film mohol nechať vymazať z pamäte! Išiel by som si ho pozrieť znova s nepoškvrnenou mysľou...
Hodnotenie: 10/10

Bežin Luh
ZSSR 1934, r. Sergej M. Ejzenštejn

Zničený film velikána ruskej kinematografie, ktorého pôvodná verzia na Stalinov rozkaz nikdy neuzrela svetlo sveta (či skôr prítmie kinosály:). Tridsať rokov po jeho zničení, bol však za pomoci zbytkov celuloidového pásu zo strižne a pôvodného (tzv. železného) scenára zreštaurovaný do súčasnej podoby - ozvučenej sekvencie statických záberov trvajúcej pol hodinu. Ako experiment na záchranu prakticky nezachrániteľného filmu je to pôsobivé, ale čo to vlastne bolo za snímku? Zarytý a hlboko presvedčený komunista Ejzenštejn natočil politicky silne angažovanú agitku, zobrazujúcu boj statočných kolchozníkov proti piatim odporným súkromníkom, ktorí sa nevedia zmieriť so znárodňovaním a podpália kolchoz. Utekajúc pred spravodlivo rozhnevaným davom sa ukryjú v kostole. Ten je po ich porazení rozobraný a prebudovaný na klub pre počestných a veselých kolchozníkov. V porovnaní s touto snímkou sa množstvo demagógie vo filmoch Michaela Moorea zdá byť smiešne mizivé, ale vďaka tomuto filmu aspoň máme šancu zažiť na vlastnej koži ako fungovala komunistická propaganda.
Hodnotenie: 4/10

Millennium mambo (Qianxi manbo)
Tchaj-wan 2000, r. Hou Hsiao-hsien

Snímka z exotického Tchaj-wanu je nezvyčajná hneď niekoľkonásobne. Jej príbeh sme viac-menej mohli vidieť už veľa krát (je o mladom dievčati, ktoré nevie čo má na prahu dospelosti robiť, hľadá si životnú náplň a správneho partnera, jednoducho nič moc originálne), ale podstatná je v tomto prípade forma akú príbeh pod režisérovými rukami nadobudol. Celým filmom nás sprevádza rozprávačka - hlavná hrdinka Vicky. Tá vždy povie, čo sa v nasledujúcich niekoľkých scénach bude odohrávať, potom sa to aj naozaj stane, a potom znovu rozprávačka povie dej najbližších piatich - desiatich minút. Tento zdanlivo nelogický postup, ktorý zbavuje diváka napätia a očakávania, dovoľuje divákom pri filme rozmýšľať (a nie len o časovo poprehadzovanej zápletke, ale aj o vlastnom živote) a sústrediť sa na obdivuhodné spracovanie. Veľká časť filmu sa totiž odohráva v nočných kluboch, čo kameramanovi dovolilo používať divoké farebné osvetlenia scén, a zároveň zabezpečilo výborný techno soundtrack. Ja osobne síce techno nepočúvam a nemám ho rád, ale soundtrack Millenium mamba skutočne vynikajúco dopĺňa scény a celkovú atmosféru snímky. Pozoruhodné sú aj herecké výkony, režisér totiž s obľubou požíva veľmi dlhé zábery (4-5 minútové), práca hercov teda vynikla o to viac. Millennium mambo sa zaradil do mojej festivalovej Top 5.
Hodnotenie: 9/10

Dievča s perlovou náušnicou (Girl with a Pearl Earring)
VB/Luxembursko 2003, r. Peter Webber

Príbeh mladučkej Griet (Scarlett Johansson), ktorá musí prijať prácu slúžky aby uživila rodičov sa odohráva v 17. storočí v holandskom Delfte. V dome maliara Jana Vermeera (Colin Firth) slúži Griet, nie je však veľmi šťastná, väčšina rodiny ju neznáša a sám majster sa tvári priam aragornovsky záhadne. Maliar si však k plachej slúžke postupne vytvorí zvláštny vzťah... Tomuto filmu rozhodne je čo vytknúť. Jeho scenár je zvláštne nevyhranený, nevie sa rozhodnúť, či chce byť romancou, sondou do života holandských slúžok, alebo len ďalším príbehom prinášajúcim alternatívnu históriu známym umeleckým dielam. O vzťahu Vermeera a Griet sa nedozviete prakticky nič (vlastne prakticky o ničom sa nedozviete prakticky nič), kamera len tak pláva a zachytáva nejakých ľudí vykonávajúcich nejaké činnosti, motivácie väčšiny postáv zostávajú skryté. Tento film vám toho po dejovej stránke skutočne nemá veľmi čo ponúknuť. To čo by mohla aspoň mužská časť publika oceniť, teda obsadenie krásnej Scarlett Johansson do hlavnej úlohy, je tiež zabité tým, že má 99% filmu natiahnutú na hlave akúsi vrecovinu neurčitého tvaru a účelu, ktorá pre mňa za mňa môže byť historicky presná, ale vďaka nej vyzerá Scarlett ako zmoknutá myš trpiaca Downovým syndrómom (áno, narážam na jej neustále rádoby vyzývavé pootvorené ústa). Ale aby som len nehanil: čo vás dostane do kolien je jednoznačne vizuál filmu. Kameraman Eduardo Serra (má na svedomí napr. výborne vyzerajúci Shyamalanov film Vyvolený) odviedol prácu, aká sa skutočne nevidí každý deň. Zväčša príjemne civilná kamera prejde niekoľko krát úplne nečakane do (doslova a do písmena) pohybujúcich sa obrazov starých majstrov, sýte farby sa na vás vysypú z plátna a divák s čo i len trošku rozvinutým estetickým cítením sa zrazu bude cítiť ako v galérii pri pohľade na dokonalý obraz. Táto neodškriepiteľná kvalita je však zúfalo málo v porovnaní s potenciálom a hlavne ambíciami tohto filmu.
Hodnotenie: 5/10

Willy Wonka a továreň na čokoládu (Willy Wonka & the Chocolate Factory)
USA 1971, r. Mel Stuart

Willy Wonka vlastní továreň na výrobu tých najdelikátnejších čokoládových dobrôt. Charlie je chlapec z mimoriadne chudobnej rodiny (podobne ako Kenny zo South Parku), ktorá si môže dovoliť sladkosť maximálne tak raz za rok. Pán Wonka už celé roky nikoho nepustil dnu ani von zo svojej továrne a preto každého zaujíma ako vlastne továreň môže fungovať. Zrazu však pán Wonka rozhlási, že do piatich svojich čokolád na celom svete vložil po jednom zlatom žrebe. Ten funguje ako vstupenka do Wonkovej továrne a zaručuje výhercovi doživotnú zásobu čokolády. A na celom svete sa začne nákupná horúčka, lebo všetci chcú vyhrať. Ale celé je to nakoniec inak a omnoho temnejšie. Willy Wonka sa stal jednou zo životných úloh Gena Wildera, ktorý sa v tomto muzikále podľa námetu a scenára slávneho Roalda Dahla úplne našiel. Ale asi by som ho tu ani nespomínal, nebyť jedného faktu (ktorý ste už určite zachytili): Tim Burton chystá na budúci rok remake tohto filmu. A po zhliadnutí originálu musím povedať, že už sa neviem dočkať. Wonkova továreň je presne ihrisko, na ktorom sa Strihorukému Timovi bude páčiť; už v tomto pôvodnom filme je vidieť to, čo neskôr Burton s obľubou používa v veľa temnejších variáciách: fantasmagorické prístroje a vynálezy s nejasnou hranicou medzi prírodou a strojom, neurčité východiskové zadefinovanie dobrých a zlých postáv a veľmi bizarné prostredie. Odporúčam zohnať a pozrieť si originál ešte pred príchodom remaku.
Hodnotenie: 8/10