PREMIÉRY 6.11. 2003 |
PREMIÉRY 6.11. 2003 |
Mimoriadne silný premiérový týždeň. Štvorica filmov, z ktorých stojí za pozretie skutočne každý. Je mi jasné, že sa všetci pohrniete na Revolutions, ale nezabudnite, že kiná sú aj niečo iné ako len Matrix...
ADAPTÁCIA
Charlie Kaufman píše ako žije. So značnými problémami. Jeho dvojča Donald žije ako píše... s ľahkosťou a bezstarosne. Susan píše o živote... Ale nevie ho žiť... Johnov život je ako kniha....Čaká na adaptáciu... Jeden príbeh... Štyri životy... Milión spôsobov, ako sa to všetko môže skončiť...
Adaptation (USA, 2002, 114 min.)
Réžia: Spike Jonze. Námet: Susan Orlean - kniha The Orchid Thief. Scenár: Charlie Kaufman, Donald Kaufman. Kamera: Lance Acord. Hudba: Carter Burwell. Hrajú: Nicolas Cage, Meryl Streep, Chris Cooper, Tilda Swinton, Cara Seymour, Brian Cox, Judy Greer.
RABBIT - PROOF FENCE
„Policajt prišiel a vzal Grace, Daisy a mňa, Molly. A dali nás tam. Do tábora. Povedali, že nemáme mamu. Vedela som, že nemajú pravdu. Utiekli sme. Bola to dlhá cesta. Bolo nám jasné, že keď nájdeme plot, ten rabbit - proof fence, že sa dostaneme domov." -Molly
Najdlhší plot na svete. Rabbit Proof Fence. Historický fakt a hanebná kapitola austrálskej histórie o deťoch zo zmiešaných manželstiev, o „ukradnutej generácii" Aboriginalcov, ktorí boli násilne odvlečení z domorodých rodín a v rehabilitačnom programe brutálne a byrokraticky „prevychovávaní" na bielych. Filmový príbeh je natočený podľa skutočnej udalosti. Odohráva sa v roku 1931. Tri malé miešanky uniesli z domu, aby ich v zbernom tábore pripravili pre život medzi „bielymi". Statočná Molly sa ale rozhodne vzoprieť takejto budúcnosti a spoločne s Daisy a Gracie utečú z tábora. Vydajú sa na nebezpečnú cestu, dlhú 1500 míľ, s domorodým stopárom v službách štátu v pätách a len s malou nádejou na prežitie... K silno emotívnemu dojmu z filmu prispeje i dokumentárny záver.
V hlavných úlohách sa predstavujú Everlyn Sampi, Tianna Sansbury, Laura Monaghan a ďalší. Rolu odporného štátneho zamestnanca, ktorý riadi „lov" na utečencov z tábora bravúrne zahral Kenneth Branagh. Film získal celý rad nominácií a ocenení. Môžeme menovať napr. Cenu diváka za najlepší film v Aspene alebo cenu Austrálskeho filmového inštitútu za najlepší film, hudbu a zvuk.
Rabbit - Proof Fence (Austrália/V. Británia, 2002, 94 min.)
Réžia: Phillip Noyce. Námet: Doris Pilkington - kniha Follow the Rabbit - Proof Fence (Sleduj králičí plot). Scenár: Christine Olsen. Kamera: Christopher Doyle. Hudba: Peter Gabriel. Hrajú: Everlyn Sampi, Tianna Sansbury, Laura Monaghan, David Gulpilil, Kenneth Branagh.
BIELY OLEANDER
„Keby ste sa náhodou chceli opýtať, prečo začínam od konca a vraciam sa na začiatok, dôvod je jednoduchý. Svoje detstvo som pochopila, až keď som dospela. Bolo to ako nedokončená skladačka." Tak Astrid začína svoje rozprávanie. Ako dvanásťročná žije v Kalifornii so svojou matkou, krásnou umelkyňou Ingrid. Tá využíva svoju krásu na to, aby manipulovala s mužmi. Ale jedného dňa poruší zásady a bezhlavo sa zamiluje do Barryho, ktorý ju podvádza na každom kroku a nakoniec ju opustí. Vášnivá a zlomená Ingrid sa pomstí a zavraždí ho jedom z oleandra. Je odsúdená na 35 rokov s maximálnou ochranou za vraždu prvého stupňa . Dcéru Astrid presúvajú z jednej opatrovníckej rodiny do druhej. Spoznáva aké je to ťažké mať rád a byť milovaný. Uvedomí si, ako to vlastne s jej matkou bolo a napíše jej. Už dospelé dievča tak môže podporiť nešťastnú matku a dať jej silu k prežitiu.
„Nadišiel čas oleandrov", poznamenala matka. „Keď sa milenci v tomto čase navzájom zabijú, zvedie sa to na vietor." To je vysvetlenie autorky literárnej predlohy Janet Fitchovej, za akých okolností došlo k vražde zo žiarlivosti, okolo ktorej sa odvíja príbeh umelkyne Ingrid (Michelle Pfeiffer) a jej odhodlanej dcéry Astrid. Tá sa po matkinom uväznení za vraždu milenca s odhodlaním a humorom učí žiť v pestúnskych rodinách a pochopiť svoju osobnosť. Podmanivý príbeh o vzťahoch medzi matkou a dcérou, o sexualite a sile umenia preniesol na filmové plátno s vynikajúcimi hercami režisér Peter Kosminski.
White Oleander (USA/SRN, 2002, 109 min.)
Réžia: Peter Kosminsky. Námet: Janet Fitch - rovnomenný román. Scenár: Mary Agnes Donoghue. Kamera: Elliot Davis. Hudba: Thomas Newman. Hrajú: Alison Lohman, Robin Wright Penn, Michelle Pfeiffer, Renée Zellweger, Amy Aquim, Billy Connolly.
BOŽÍ ZÁSAH
Realitu palestínsko-izraelského nažívania poznáme zväčša len z dramatických televíznych šotov, čiže vôbec nie. I preto je pre našinca interpretácia týchto vzdialených priestorov vzácna. Optika, ktorú nám ponúka palestínsky režisér Elia Suleiman zachytáva tento priestor a jeho rytmus v nevšednej, grotesknej podobe. V ťaživých teplotách blízkovýchodných páľav sa odohrávajú žabomyšie susedské spory okolo odpadkov, či nadmerného hluku, ulicou sa mihne nahlúpla turistka a vypytuje sa na cestu. Prekvapený policajt vyťahuje z antona polapeného a káže zablúdenej pomôcť. So zákazmi a príkazmi kontrolovaných území má do činenia milenecká dvojica, vojaci, strážiaci akýsi dialničný priechod sú bizardne konfrontovaní s obrovským balónom. Usmieva sa na nich gambatá Arafatová tvár. Záver ústi do parodickej prestrelky á la Hollywood, do ktorej zasahuje vznášajúca sa figúra, pripomínajúca Spasiteľa.
Elia Suleiman (1960) vyrástol v Palestíne, filmu sa učil v USA a žije vo Francúzsku. Možno práve konfrontácia s tak odlišným kultúrnym pozadím dáva energiu jeho nevšednému humoru. Býva často porovnávaný so štýlom Jacquesa Tatiho i Bustera Keatona. Jeho základným prostriedkom je skratka a zdanlivo nesúvislé spájania významov jednotlivých scén. Ich výsledkom je nenásilný, ale o to pôsobivejší komický efekt. Aj keď sa, až na pár výbuchov v záhrade domu, vyhýba zobrazovaniu násilností, dáva nám tušiť často veľmi jednoduché, dokonca i slaboduché dôvody skutočných masakrov.
Yadon ilaheyya (Francúzsko/SRN/Maroko/Holandsko/USA, 2002, 94 min.)
Réžia: Elia Suleiman. Scenár: Elia Suleiman. Kamera: Marc-André Natigne. Hudba: rôzne skladby a piesne. Hrajú: Elia Suleiman, Manal Khader, Nayef Fahoum, George Ibrahim, Jamal Daher, Amer Daher, Nazira Suleiman a Michel Piccoli (hlas dychu Santa Clausa).