FESTIVAL JEDEN SVET 2003

Združenie Človek v ohrození pripravilo v dňoch 5. - 9. novembra 2003 už štvrtý ročník festivalu zahraničných dokumentárnych filmov Jeden svet. Festival približuje témy krízových regiónov sveta a iné pohľady na konflikty, známe len z kusých správ médií. Festival je príležitosťou hľadať odpovede na otázky, čo sa deje za oponou vojen či spoločenských a sociálnych konfliktov, ktorú nám bežné médiá len málokedy poodhalia. Príbehy konkrétnych ľudí, ktorých sa občas zabúda, predstavia osobité výpovede filmových tvorcov. Tento rok bude na festivale opäť premietnutých množstvo hodnotných dokumentov, premietanie bude prebiehať paralelne v štyroch sálach (dve v kine IC.SK, České centrum a Univerzitné pastoračné centrum v Mlynskej doline), diváci budú môcť vidieť 61 filmov, predstavených bude 30 krajín sveta. Po Bratislave poputuje festival postupne do ďalších miest Slovenska. Tohtoročný výber filmov je zoradený do siedmich sekcií. Prostredníctvom každej z nich budú mať diváci možnosť spoznať rôznorodé témy a problémy oblastí a národov celého sveta.
 
V dokumentoch sekcie Dozvedieť sa viac sa filmári snažia preniknúť do zákulisia viditeľných udalostí a konfliktov alebo nahliadnuť za pavučinu pozabudnutých sociálnych a spoločenských problémov v rôznych častiach sveta. Na osudoch ľudí, ktorí sú do nich zatiahnutí, nám predstavujú ich menej známu tvár. Dozviete sa o deťoch, ktoré sa odmalička učia zabíjať (Detskí vojaci), spoznáte aktérov vlastne zabudnutého, napriek tomu však stále živého čečenského konfliktu cez optiku bojujúcich vojakov (Kaukazskí zajatci) či detí (Tancuj, Groznyj). Ako memento môže slúžiť svedectvo o masakre v Rwande roku 1994. Slovenské noviny venovali temer miliónu zavraždených nanajvýš malé stĺpčeky (Posledný spravodlivý).

História už nespočetnekrát dokázala, že napriek presvedčeniu mocných tohto sveta, nič netrvá večne. Tak aj otáznik v sekcii Na večné časy? spochybňuje nemennosť diktátorských režimov, ktoré sa ešte aj dnes v čoraz slobodnejšom svete snažia držať svojich ľudí v strachu a nevedomosti. Opäť v ponuke filmov defiluje Kuba, ktorej komunistický režim sa v poslednej dobe dostáva do pozornosti celého sveta (Balseros, Kubánska jar). Cez železnú oponu nazrieme do Severnej Kórey, skutočnej klietky pre svojich obyvateľov (Nesmel som ani umrieť). Filmy predstavujúce diktatúry živé, ale aj umierajúce či dávno minulé dokazujú, že otáznik v názve sekcie je úplne namieste.

Výpovede ľudí putujúcich svetom kvôli vojnám, sociálnym či etnickým konfliktom alebo jednoducho kvôli chudobe si vypočujeme v dokumentoch sekcie Odysea migrantov. Príbehy niektorých ľudí majú šťastný koniec, iní putujú roky z miesta na miesto, často je ich osudom smrť. Spája ich skutočnosť, že väčšinou nemajú na výber. Častokrát narážajú na nepochopenie, odmietanie, nenávisť alebo na uzamknuté dvere blahobytného sveta (Pevnosť Európa).

Posolstvo mieru proti násiliu (Dalajláma - sila pravdy), homosexuáli verzus pravicoví nacionalisti (Pochod), pôvodné prírodné národy a moderný svet (Oni a ja), kresťanstvo a islam (Afganské evanjelium), to sú len niektoré príbehy o rozličnostiach a rôznorodosti nášho sveta. Čo môže priniesť ich kontakt, to nám poodhalia filmy v sekcii Strety a stretnutia kultúr.

Sekcia Ženy dnes nepredstavuje len pohľad ženských režisérok, ale aj pohľad do ženských duší, nech ich postretne akýkoľvek osud. Opäť sa stávame svedkami toľkokrát vypovedaných príbehov, ktoré sa napriek tomu zas a znova opakujú: obchod so ženami (Anonymne tvoja, Popoluška na predaj), znásilňovanie využívané ako zbraň vo vojne v Bosne (Volanie duchov) alebo odhodlanie brániť svoje postavenie v spoločnosti, ktorá ženám upiera právo plnohodnotne sa do nej zapojiť (Taxikárka v Sidi Bel Abbes). Ženy nám ukážu svoju silu, ale aj slabosť. Stávame sa svedkami ich boja a sily, s akou sa do neho púšťajú.

Do krajín, kde je väčšinovým náboženstvom islam, nazrieme vďaka snímkam v sekcii Naprieč islamskými krajinami. Tento rok predstavíme najmä dve také rozdielne krajiny, akými sú Afganistan a Irán.

Oživením tohtoročného festivalu je Výber z Višegrádskych dokumentov z obdobia posledných desiatich rokov. Svojimi snímkami o problémoch nám známejšieho stredoeurópskeho regiónu sa predstavia českí, maďarskí, poľskí a slovenskí režiséri.