Komplet premárnená šanca

Produkčná spoločnosť Blumhouse Productions má obrovský talent profitovať z tzv. low budgedových snímok zisky takmer nepredstaviteľných výšok. Začalo to hororom Paranormal Activity, ktorý stál smiešnych 15 000 dolárov a zarobil 193 mil. dolárov. Len pre zaujímavosť vyšla štúdio celá séria (čítajúca zatiaľ natočené 4 diely) 13 mil. dolárov a priniesla mu naspäť 714 mil. Práve „paranormálna“ séria a následný úspech ďalšieho nízkorozpočtového hitu Sinister vlastne vyprofilovali súčasnú stratégiu Blumhousu. Tá je vlastne veľmi prozaická. Zahŕňa len: veľmi nízky rozpočet (znamenajúci nízke riziko) a zároveň veľmi atraktívny námet najčastejšie horrorového či thrillerového žánru. Potvrdzuje to aj ich najnovší film Očista, u ktorého je najväčším lákadlom jeho premisa. Myšlienka, že by vláda dovolila jeden deň v roku svojim občanom robiť všetko čo chcú (vrátane vrážd), bez toho aby boli tresne stíhaný jednoznačne zohráva vo fenomenálnom úspechu Očisty najväčšiu rolu.

Asi je to aura vzrušenia, ktorá človeka zachváti pri predstave, že by svet takto mohol fungovať a každý by sa mohol pomstiť za všetky krivdy. Očista má však ambíciu reflektovať iné ako animálne stránky ľudskej povahy. Z DeMonacovho filmu doslova srší snaha o kritiku kapitalistickej spoločnosti, dokonca si berie na paškál rasovú problematiku. No obidve stanovené méty sa inak relatívne slušnému scenáristovi DeMonacovi v jeho druhom režijnom pokuse rozplývajú. V podstate je tu len jeden silný moment, pri ktorom mu snaha vychádza a to až v samom závere. V ňom pomocou trefnej metafory veľmi presne charakterizuje podstatu života vo vysokej spoločnosti. Vlastne sa jedná o tak brilantnú „bodku“ za inak nudným nezvládnutým zážitkom, že prakticky mení doterajší dojem. Keď sa ale zamyslíme nad filmom ako celkom, jeden úchvatný moment stačiť nemôže. Nemôžeme teda hovoriť o rovnakej katarzii ako v závere Posledného domu na ľavo z roku 2009, čo je mimochodom takisto reprezentant sub-žánru „house invasion movies“ (filmy kde záporáci obliehajú dom klaďasov). Katarzia Posledného domu na ľavo film posúvala do ešte hrozivejších dimenzií a podnecovala k úvahám nad zmyslom pomsty. U Očisty vrcholný moment filmu len odhaľuje aký sociálne kritický zámer režisér mal a ako hlúpo ho zahodil v predošlých minútach.

Vízia spoločnosti rozdelenej na elitu a tých čo ňou zneužívaný je v súčasnej dobe relatívne populárna. Jedná sa ale prevažne o zástupcov sci-fi žánru (Nevedomí , Elysium). Transformácia problematiky do hororového, alebo skôr thrillerového šatu neschopnému DeMonacovi nevyšla. Z príbehu často vytŕčajú logické lapsusy scenára, pretože nie sú úhľadne zamaskované skúsenejšou rukou. Konanie postáv je potom až príliš nelogické a v mnohých momentoch hlúpe. Nefunguje ani budovanie napätia či strachu. Čo sú základné zložky thrilleru a hororu (thriller=napätie; horor=strach), avšak hovoriť o týchto pocitoch v kontexte s Očistou nie je možné takmer vôbec. Aj keď film obsahuje zopár „ľakačiek“ cielené emócie privodiť nedokáže. Nie je to len dôsledkom toho, že režisérovi sa absolútne nedarí vybudovať k postavám sympatie vďaka ktorým by sme s nimi súcitili, ale aj z dôvodu neschopnosti práce so žánrovou formou (o jej prípadnom ozvláštnení netreba ani snívať). U kvalitného hororu máte strach už dlho pred „ľakačkou“. Napriek tomu, že ju viete prakticky na sekundu odhadnúť sa v momente jej dostavenia zľaknete spolu so zvyškom kina. U Očisty sa pred „ľakačkou“ nebojíte a keď sa objaví síce niektorých z vás strhne, no aj tak ostane pocit, že strach bol akýsi menej intenzívny. A to je presne problém celého filmu - mohol by byť niečím viac pretože potenciál na to mal.

Hodnotenie: 5/10