5.0

Filmová recenzia

Filmový priemysel s hľadaním vhodného nepriateľa pomerne presne reaguje na aktuálnu politickú situáciu. Preč sú časy zlých Sovietov, teraz si Bond ale i tí ďalší, musia vyberať svoje ciele omnoho starostlivejšie. Teroristi, fundamentalisti, moslimovia, prípadne Severokórejčania. V poslednom čase sa do módy vracia Afrika.

Nigéria. Ľudnatý štát na ľudnatom kontinente. Desiatky miliónov ľudí, ktorých hlad, strach a nenávisť vohnali do zbesilého konfliktu. Kmeňová rivalita, náboženská neznášanlivosť, túžba po moci. Strašný kolotoč povstaní a masakrov hýbe miliónmi. A uprostred (kto iný) hŕstka amerických vojakov. Na ich čele (pochopiteľne) Bruce Willis.

Rutinná akcia s výrazne humanitným posolstvom - zachrániť lekárku a členov misie - by nemala byť pre skúseného poručíka a jeho tím problém. Problémom by nemalo byť ani to, že humanita má svoje medze a na desiatky domorodcov proste neprišiel rad. Ono, diplomacia má vlastné chodníčky. Všetko sa však zvrtne a Willis spolu s Belluci zoberú spravodlivosť, morálnosť a vlastne všetky tie ušľachtilé hodnoty do vlastných rúk.

Zdá sa vám príbeh povedomý, neprekvapivý, takpovediac rutinný? Vášmu pocitu deja vu trochu napomôžem takýmto prepisom deja: Keď Čata zistí, že splnenie misie nie je len tak, riskuje, že bude ich Black Hawk Down a preniká mnohonásobným obkľúčením. Záverečná obrana pripomína peklo a Údolie tieňov sa zaplní telami zlých, aj dobrých.

Treba celkom nekompromisne povedať, že na tom dejovom zvrtnutí, a vlastne počas celého filmu čosi nesedí. Prečo tvrdý žoldnier, vidiaci tisícky mŕtvych, vymäkne pri zničenej dedine? Prečo armáda tvrdošijne odmieta pomoc, ale napokon vcelku poľahky pošle vzdušnú silu? A hlavne prečo musí byť doktorka Leona Kendricks bezpodmienečne deportovaná? A to proti svojej vôli? Sama Bellucci sa vo vrtuľníku nahlas pýta: "Kto za mňa rozhoduje? Vláda?" Táto a ďalšie otázky zostanú nezodpovedané. Vo všeobecnosti možno povedať, že si tvorcovia s mnohými vecami nerobili starosti a zjednodušoval ich tak, ako len bolo možné. Pokiaľ však znesiete dramatickú stavbu a dialógy (Čo vám je, LT?) kdesi medzi Rambom a Predátorom, dostane sa vám celkom slušného zážitku.

Krásne scény (inu Afrika), citlivá kamera, výborný zvuk. Jedna z hviezdičiek je rozhodne za zážitok, ktorý sprostredkuje veľké plátno, a kvalitný zvuk. Tempo snímky zručne graduje, a hoci v jej prvej polovici (takmer hodina), nepadne výstrel, v závere ich bude skutočne dosť. Willisovci pôsobia hodnoverne, zohrane, jednoducho vojensky. Bitky sú efektné a pokiaľ ste ochotný odpustiť povinné figúry (politika, dobrý černoch, ktorý prežije, záverečný ohňostroj), môžete byť celkom spokojný. V dobrom vás čaká niekoľko skutočne silných zážitkov.

Posledným, no nie najmenej zaujímavým kontextom sú okolnosti, za akých Slzy slnka vznikli a boli uvedené. Už samotná skutočnosť, že ide o prvý film, ktorý bol robený s plnou technickou i logistickou podporou US Army, je veľavravná. Zároveň je to film o statočnosti a morálnosti amerických vojakov, ktorý vidíme v období stále živých amerických kampaní v Afganistane a v Iraku. Ťažko potom uveriť, že to, čo vidíme nie je niečo iné, ako propaganda, ako najdrahšia reklama všetkých čias. Najdlhší a najdrahší reklamný spot, ktorý nám chce vysvetliť, že tu je niekto, komu leží na srdci blaho sveta. To potom i záverečná múdra veta o nečinnosti dobrých ľahko zhorkne...

Tears of the Sun (USA, 2003, 121 min.)
Réžia: Antoine Fuqua. Scenár: Alex Lasker, Patrick Cirillo. Kamera: Mauro Fiore, Keith Solomon. Hudba: Hans Zimmer, Steve Jablonsky, Mel Wesson. Hrajú: Bruce Willis, Monica Bellucciová, Cole Hauser, Fionulla Flanaganová, Tom Skerritt, Eamon Walker, Johnny Messner