KORDÓN

Vráťme sa na začiatok roku 1997. Belehrad. Už štyri mesiace sa snaží srbský ľud pokojnými demonštráciami zvrhnúť diktátora Slobodana Miloseviča. Ten je však stále pri moci aj vďaka policajným kordónom, ktorých členovia nemajú s protestujúcimi spoluobčanmi zľutovanie.

Policajti Zmaj, Crni, Dule, Kole, Seljak a ich šofér Uros nerozmýšľajú, len slepo vykonávajú rozkazy, ktoré dostávajú zväčša prostredníctvom vysielačky. Ich práca je neustály kolotoč - zásah proti demonštrantom, nemilosrdná bitka a potom odpočinok v mrazivom aute, spojený s konzumáciou nechutnej stravy a strachom z napadnutia. Bez spánku, bez teplej vody a bez možnosti psychickej očisty. Kordón ako reťazovitý nástup vojska, alebo polície, je nielen symbolom strachu, pochybností a agresie, ale aj odrazom aktuálneho správania sa ľudí k sebe samým.

Poetika rozprávania Gorana Markoviča je podobne ako celý film, nepríjemne mrazivá, smutne melancholická a miestami odľahčene humorná. Jeho zámerom nebolo sledovať príbehy demonštrantov, ale pozrieť sa na opačnú stranu kordónu. Nasadiť sondu do životov a príbehov zúfalcov konajúcich prikázanú nenávisť a násilie. Ak sa rozhodnete pre návštevu kina, čaká aj vás, podobne ako hrdinov drámy, ťažká a únavná noc. Tentoraz to však stojí za to.

Kordon (Srbsko-Čierna Hora, 2002, 70 min.)
Réžia: Goran Markovič. Scenár: Nebojša Romčevič. Kamera: Predrag Popovič. Hudba: Zoran Simjanovič. Hrajú: Marko Nikolič, Dragan Petrovič, Nenad Jezdič, Nikola Djuricko, Nebojsa Milovanovič, Ratko Tankosič, Milutin Milosevič