Zomrela jedna z najvýznamnejších ženských režisérok Kira Muratova

Ukrajinská režisérka Kira Muratova zomrela v stredu vo veku 83 rokov. Patrila medzi najvýznamnejšie ženské režisérky a najvýznamnejšie osobnosti ukrajinskej a bývalej sovietskej kinematografie. Mala obrovský vplyv na ukrajinskú i ruskú kinematografiu a počas kariéry získala množstvo ocenení, vrátane Strieborného medveďa z Berlinale za film Astenický syndróm, Zlatého leoparda za celoživotné dielo na festivale v Locarne a Ceny slobody Andrzeja Wajdu.

Muratova sa narodila v roku 1934 v meste Soroca v dnešnom Moldavsku matke židovského pôvodu a ruskému otcovi. Po vojne žila s matkou v Bukurešti. V roku 1959 ukončila štúdium filmovej réžie v Moskve, neskôr však väčšinu svojej umeleckej kariéry prežila v ukrajinskom prístave Odesa. Za 55 rokov nakrútila dvadsať snímok, mnohé z nich skončili „v trezore“ a nemohli sa premietať. Upozornila na seba filmom Krátke stretnutia z roku 1967, v ktorom využila množstvo ozvláštňujúcich štylistických postupov a kriticky nazrela na život v reálnom socializme. Jej nasledujúci film Dlhé lúčenia už jednoznačne upomína na filmy Francúzskej novej vlny a svojou civilnosťou a ľahkosťou tvorí akýsi protipól zádumčivej ruskej tvorbe. Najviac ju však preslávil film Astenický syndróm z roku 1990. Snímka už svojim názvom odkazuje k slabosti a prázdnote, v tomto prípade prázdnote medziľudských vzťahov, ktoré v období konca Sovietskeho zväzu nezaznamenali vytúženú otvorenosť a slobodu, ale skôr apatiu a ignoranciu voči všetkému.

Jej sondy do súčasného života na Ukrajine sú plné absurdity a čierneho humoru, ale aj spoločenskej kritiky a odcudzenia. Muratova zároveň rada využívala štylisticky hravé a podnetné postupy a zameriavala sa na pozíciu ženy v ruskej spoločnosti.