4.0

Filmová recenzia

Za všetko môže televízia. Toto odvážne tvrdenie môže byť akýmsi úvodným slovom k problematike 3D filmov, ktoré po skoro dvoch desaťročiach hlásia svoj návrat. Keď sa v päťdesiatych rokoch minulého storočia začala v Spojených štátoch rýchlo rozširovať televízia, spustili kinári bubnovanie na poplach. Ľudia prestávali navštevovať kiná a bolo viac než nutné zaujať ich pozornosť niečím novým, zaujímavým. Filmu bolo treba dať tretí rozmer. Aj vďaka Lumierovským pokusom zo začiatku storočia sa v roku 1951 diváci dočkali skutočného 3D šialenstva, keď prišiel do kín americký dobrodružný film Bwana Devil. Následne vzniklo vyše štyridsať trojrozmerných filmov, ktoré sa tešili širokému záujmu divákov. V sedemdesiatych rokoch sa princíp 3D nevyhol ani pornografii, ktorá ho dokázala finančne najviac využiť. Divácky útlm záujmu o 3D snímky, ktorých kolísavá kvalita postupne úspešne odradzovala pred návštevou kina, spôsobil začiatkom osemdesiatych rokoch čiastočné pochovanie 3D zábavy.

Úplne inou parketou je špeciálne širokouhlé trojdimenzionálne kino IMAX. To bolo prvý krát predstavené ako atrakcia na svetovej výstave Expo ešte v 70. rokoch minulého storočia . Postupne sa projekt, ktorého hlavným cieľom bolo využitie drahého 70 mm filmu a rozšírenie panoramatického obrazu tak, aby celé divákove zorné pole zaplnil kvalitný ostrý obraz, menil a transformoval na tri základné druhy. IMAX, 3D IMAX a posledným je IMAX Dome (premietanie obrazu pomocou objektívu rybie oko na projekčnú kopulu podobnú planetáriu).

Princíp natáčania filmov pre 3D projekcie spočíva v kamerovom systéme. Kamera má vedľa seba umiestnené dve optiky (podobne ako ľudské oči), a súčasne sníma pohľad z ľavej aj pravej strany. Získané zábery sa naraz zaznamenávajú na dva nezávislé kotúče filmu vo vnútri kamery. Následné premietanie filmov z dvoch prepojených IMAX projektorov, cez dva rôzne polarizačné filtre na jedno plátno, vytvára efekt tretej dimenzie a hĺbky obrazu. Na každom filmovom páse sú zaznamenané obrazy pre jedno oko (jedny pre ľavé a druhé pre pravé), ktoré sa synchrónnym premietaním na plátne presne prekrývajú. Obraz na plátne je premietaný v celom zornom uhle a používa sa už zmienený filmový formát, ktorého plocha je 10-násobne väčšia, než bežné filmové políčko. Aby divák dokázal spojiť dva rôzne obrazy, musí mať počas projekcie nasadené špeciálne okuliare s rovnakými polarizačnými filtrami, aké sú na projektoroch, ktoré zabezpečia, že sa obraz určený pre ľavé oko - dostane do ľavého oka a obraz určený pre pravé oko - do pravého oka. Ľudský mozog ich spája do jedného priestorového vnemu. Obraz tak získava hĺbku a priestorový optický dojem.

Technológia 3D filmov určených pre bežné kiná je vo svojej podstate postavená na úplne rovnakom princípe, ako pre IMAX, s tým hlavným rozdielom, že na projekciu sa nepoužívajú dva špeciálne projektory, ale len jeden. Rozdiel je samozrejme aj vo veľkosti filmového políčka, ktoré dosahuje veľkosti 35 mm filmu a v celkovej prepracovanosti technológie IMAX. Aby bolo možné tieto 3D filmy premietať skutočne v každom kine, distribútor filmu zabezpečuje papierové polarizačné okuliare s jasne červeným a zelenomodrým filtrom. A vlastníkom presne týchto okuliarov sa stanete, ak vyrazíte do kina na Dvaja pátrači 3-D: Game Over.

Režisér Robert Rodriguez sa vo svojich 35 rokoch stal významným multifunkčným talentom. Svoju kariéru odštartoval mimoriadne úspešným a svojským El Mariachim. Držal sa a stále sa drží hesla - byť maximálne sebestačný, takže vo svojich filmoch zastupuje prakticky všetky kreatívne posty. Sériu divácky vďačných filmov Desperado a Od súmraku do úsvitu nasledoval príbehom o detských agentoch - Spy Kids, ktorý sa dočkal veľkého ohlasu. O rok neskôr prišlo do kín jeho pokračovanie a dnes sa s rovnakou ročnou periodicitou hlási s tretím a pevne dúfam, že aj s posledným dielom špionážnej série. Presne podľa svojho hesla sa opäť postaral nielen o réžiu, scenár a kameru ale aj o strih, hudbu a dokonca aj produkciu. Dôsledkom pracovného vyťaženia však možno trošku pozabudol na to, čo vlastne chce natočiť a hlavne, čo nového chce povedať. Podobne ako pri svojej druhej novinke Once Upon a Time in Mexico (Kedysi v Mexiku), ktorá má byť pokračovaním Desperada, začína robiť skôr filmy pre vlastné potešenie, ako pre potešenie diváka.

Asi najhoršie z jeho širokých daností je na tom momentálne scenáristika. Tretí diel Spy Kids je po stránke príbehovej tým najslabším z celej série. Fabula predstavuje akúsi počítačovú hru s názvom Game Over, ktorej programátor Toymaker (Sylvester Stallone) sa z nevysvetlených príčin snaží práve pomocou nej ovládnuť celý svet. Na scénu tak prichádza macher Juni Cortez (Daryl Sabara). Musí vstúpiť do hry, zachrániť uväznenú sestru Carmen (Alexa Vega) a nakoniec zlikvidovať Toymakera.

Jednoduchý príbeh je absolútne podriadený využitiu 3D efektu. Nie je tak dôležité, čo sa to vlastne na tom plátne odohráva, ale ako sa to odohráva. 90 percent filmu je situovaných do už spomenutej počítačovej hry, kde sa postava Juniho Corteza premiestňuje z jedného levelu do druhého. Celé prostredie hry je vytvorené na počítačoch a pomocou green screenu je kľúčované do virtuálneho štúdia.

Aj vďaka slušnému rozpočtu (39 mil. dolárov) mohol Rodriguez použiť kamerový systém HD/3-D, ktorý využil aj James Cameron pri natáčaní svojho najnovšieho filmu určeného pre IMAX - Duchovia Titaniku (Ghost of the Abyss). Napriek veľkému rozdielu medzi zážitkom z veľkoformátového 3D filmu premietanom v IMAXe a Rodriguezovom experimente pre všetky bežné kiná, sa 3D efekt nižšej úrovne asi tri-štyrikrát skutočne vydaril. Zvyšok filmu je niečo medzi 2D a 3D projekciou, z ktorej vás dosť možno budú bolieť oči a hlava. Z tohto pohľadu mi tak použitie 3D formátu pripadá zbytočné a viac menej samoúčelné a prvoplánové. Jeho jediným cieľom je zakryť prázdnotu scenára a nalákať ľudí na desiatky rokov starý efekt.

Prvé dva diely mali šancu zaujať aj dospelé publikum, pri tretej časti je to skoro vylúčené. Z rodinnej zábavy sa tak stáva čisto detský „zlepenec", akých sa po požičovniach povaľujú stovky. Nezachráni ho ani séria cameo úloh (George Clooney, Elijah Wood) či štvorúloha Sylvestra Stalloneho, ktorý sa o účinkovaní vo filme najprv poradil zo svojimi vlastnými deťmi.

Dvaja pátrači 3-D sú obsahovo lacnou atrakciou, pri ktorej sa bude dospelý divák nudiť a ten pre koho je hlavne určená, si z nej nakoniec odnesie len papierové okuliare. Každý zázrak trvá tri dni a to presne platí aj pre Rodriguezov krok smerom k 3D zábave.

Spy Kids 3-D: Game Over (USA, 2003, 84 min.)
Réžia: Robert Rodriguez. Scenár: Robert Rodriguez. Kamera: Vince Pace, Robert Rodriguez. Hudba: Robert Rodriguez. Hrajú: Antonio Banderas, Carla Gugino, Sylvester Stallone, Salma Hayek, Steve Buscemi, Alexa Vega, Daryl Sabara.