ZAVÝJAŤ PO SVOJOM

Žil v pravicových aj ľavicových diktatúrach, medzi robotníkmi aj intelektuálmi, v Budapešti, Viedni či Paríži. Prežil dve svetové vojny aj potlačené povstanie. Mnohí ho obdivovali a nechali sa ním inšpirovať aj viesť, jeho obrazy visia na stenách galérii po celom svete. On sám však nikdy nikam celkom nezapadol a až do konca ostal predovšetkým rebelom. Jedinečný životný príbeh básnika, prozaika, esejistu a výtvarníka Lajosa Kassaka teraz môžete bližšie spoznať z pohodlia diváckeho kresla vďaka dokumentárnemu filmu režisérky Asie Dér Zavýjať po svojom.

Lajos Kassak je síce známy najmä pre svoju zásadnú úlohu pri vzniku maďarskej avantgardy, no nemálo ho spája aj so Slovenskom. V roku 1887 sa narodil v dnešných Nových Zámkoch a hoci mu neskôr toto mesto začalo byť pritesné, pri svojich návštevách Československa sa doň vraj rád vracal. Ako sa dozvieme vo filme, údajne tu dokonca mal aj dámsku známosť.

Väčšinu svojho života však Kassak predsa len prežil v dynamickejších, kozmopolitnejších mestách, kde najskôr sám hľadal a neskôr sa aj sám stával vzorom a autoritou v oblasti umenia a literatúry. Hoci bol pôvodne vyučeným zámočníkom a živil sa manuálnou prácou, precestoval kus sveta a neustále sa učil a posúval vpred. V Paríži sa jeho cesty preťali napríklad aj s cestami výtvarníkov Roberta Delaunayho či Pabla Picassa. Ako literát sa zase výrazne rozvíjal počas šesťročného exilu v bohémskej Viedni.

Lajos Kassak nebol však zďaleka „len” umelcom. Ako esejista, redaktor, vydavateľ a teoretik sa venoval aj rozvíjaniu a šíreniu svojich politických a spoločenských postojov a celkom vyhraneného ľavicového svetonázoru. Počas prvej svetovej vojny sa profiloval ako pacifista, v tieni druhej svetovej vojny odsudzoval rasizmus a bezprávie. Vydával viacero úspešných časopisov, obchádzal zákazy, spájal a organizoval komunitu podobne zmýšľajúcich ľudí z najrôznejších odvetví.

Svoje miesto si však, paradoxne, nenašiel ani neskôr v socializme, ktorý ho považoval za prílišného idealistu či dokonca anarchistu s nebezpečne revolučným potenciálom. Napokon, ako zaznieva aj vo filme, nič nie je pre „antikultúru” horšie, než keď sa stane oficiálnou kultúrou.

Vo filme Zavýjať po svojom osobnosť a príbeh Lajosa Kassaka spoznávame rôznymi formami a z viacerých uhlov pohľadu. Miesto „suchej” chronologickej biografie režisérka zapája do pátrania po jeho stopách kunsthistorikov aj súčasných umelcov a performerov. Hoci osobne Kassaka nestretli, jeho odkaz a dielo aj v nich ďalej žije a rezonuje. Výsledný film je tak pestrou multižánrovou kolážou, z ktorej divák viac než biografické detaily získava akúsi celistvú esenciu toho, prečo si aj dnes, viac než 50 rokov od smrti, Kassak zaslúži našu pozornosť.

V neposlednom rade autorka filmu aktualizuje odkaz Lajosa Kassaka aj interpretačnými paralelami s dobou a atmosférou, v ktorej žijeme práve teraz. Konflikty a pnutia v dnešnej Strednej Európe akoby boli pokračovaním turbulentných udalostí, ktoré kedysi formovali aj jeho. Ktovie, či by dnes svoje diela a myšlienky zdieľal skôr na Instagrame, alebo TikToku, zamýšľajú sa s nadhľadom k záveru filmu historici.

Celkom originálnym, aj keď zároveň dosť uleteným je prepojenie Lajosa Kassaka s mladým raperom a výtvarníkom z južného Slovenska, ktorému tvorcovia filmu zadávajú úlohu zreplikovať niektorý z Kassakových obrazov. Aj on je, svojím spôsobom, umelcom z „robotníckej triedy”, samoukom, ktorý v pivnici maľuje na objednávku a skladá zemité hip-hopové skladby. Nedozvieme sa síce veľmi, čo si o Kassakovom umení, svetonázore či osude myslí, no ako spestrenie, môže byť.

Hoci chvíľami až príliš rozfragmentovaná forma či ťažkopádnejšie teoretické debaty zo snímky Zavýjať po svojom robia pre diváka trošku ťažšie stráviteľné sústo, je to cenný a zanietený portrét výnimočnej osobnosti a zároveň pomerne komplexné okienko do doby, v ktorej Kassak žil a tvoril.

Zavýjať po svojom (Slovensko/Maďarsko, 2022, 90 min.)
Réžia: Asia Dér. Scenár: László Jakubecz, Gábor Czímer