KINGSMAN: PRVÁ MISIA

Zatvorené kiná boli mizéria. Čistá mizéria. Chmúry, smútok, temnota. Žiadne pochybnosti. Situácia, na ktorej nieto ničoho dobrého. Nieto, ale ak by som čosi dobré musel nájsť, našiel by som. Napríklad, že kiná nie sú, neboli zatvorené globálne, ale lokálne. To znamená, že zatiaľ čo u nás sa nehralo, hralo sa hneď tuto kúsok vedľa. Za hranicami, v Česku napríklad a tak môže filmový fanúšik vycestovať a pozrieť si film, po ktorom mu duša piští.

Tá moja pišťala po filme The King's Man: Prvá misia prakticky od momentu, keď bola po prvýkrát ohlásená jeho premiéra, čo vo výsledku znamená, že som čakal viac ako dva roky. Tešil som sa naozaj mimoriadne, a už som nechcel čakať, preto som vycestoval a bolo to dobré.

Dobré je málo, bolo to vynikajúce. Lepšie ako som čakal, dostal som totiž nie čo som chcel, ale čo som nechcel a o to viac ma to prekvapilo.

Nebyť fanúšikom Mathewa Vaughna a nebyť znalcom jeho tvorby (áno, považujem sa za znalca), asi by som brýzgal. The King's Man: Prvá misia je totiž film, ktorého trailery nehanebne klamú. Prequel k dosiaľ dvojdielnej sérii, ktorá ironizovala bondovky a celkom zámerne prepaľovala svoje finále tak veľmi, že nikto videné nemohol brať vážne. Výborná ľahká zábava s ťažkým presahom, ale bez akejkoľvek priamej väzby na ontologickú realitu.

The King's Man: Prvá misia je iný film už len v tom, ako veľmi sa berie vážne, respektíve, s akým dôrazom sa snaží ilustrovať nezábavné, nekomiksové, nepopulárne veci. Keby veci, ale rovno idei a ideály.

Snímka, čo sa odohráva počas prvej svetovej vojny a podobne ako Spielbergov Vojnový kôň neváha v priamočiarom hollywoodskom blockbustre ilustrovať jej hrôzy tak autenticky, že len samo dívanie sa na ne je nepríjemné. Nejde pri tom o pokus o rekonštrukciu, len o znázornenie toho, že prvá svetová vojna bola vôbec prvou vojnou, ktorá k boju pristupovala ako k priemyselnému vraždeniu. Žiadne ideály, žiadna česť, len neosobné principiálne nemorálne a neospravedlniteľné jatky. Nedá sa nebyť nihilistom a zároveň príslušníkom druhu, ktorý je takého čohosi schopný.

Našťastie, The King's Man: Prvá misia nie je naozaj, ale akože a nie je to film o vojne, hoci sa počas nej odohráva. O čom teda je? V najširšom slova zmysle o prevzatí zodpovednosti, avšak aby som tento dosiaľ iba pocit dokázal hlbšie rozvinúť, musím ten film vidieť ešte aspoň raz.

Preto zatiaľ iba takto:

The King's Man: Prvá misia je principiálne vážny film, ktorý sa snaží neosobnému divákovi davu, dostať sa hlbšie pod kožu tým, že ho nekompromisne šokuje a paralelne s tým sa mu snaží servírovať, po čo primárne do kina prišiel. Okázalú akciu, štýl, suverénne režijné vedenie, zopár hlášok, zodpovedné žánrové herectvo lavírujúce medzi tipom a charakterom a znova mimoriadne funkčnú výpravu.

Všetko ďalšie je nadstavba a svojho druhu Vaughnova samopaš. A rovnako aj Millarova, čo je libretista komiksu, ktorého filmový The King's Man: Prvá misia je veľmi voľnou a tvorivou adaptáciou v tom zmysle, že ak predlohu poznáte, identifikujete ju a zároveň vás poteší ten posun.

Nerád by som bol prorokom (a akosi sa mi nepodarilo dohľadať rozpočet), ale podľa videného sa mi zdá, že Vaughn nakrútil kolosálny prepadák. Film príliš vážny na to, akej série a frančízy je súčasťou a príliš zábavný na, aby ho dokázali oceniť diváci, čo veria, že dokážu spoznať skutočnú kvalitu, keď ju vidia.

The King's Man (UK/USA, 2021, 131 min.)
Réžia: Matthew Vaughn. Scenár: Matthew Vaughn, Karl Gajdusek. Hrajú: Djimon Hounsou, Ralph Fiennes, Shaun McKee, Peter York, Matthew Goode, Charles Dance, Alexandra Maria Lara, Alexander Shaw, Bevan Viljoen, Harris Dickinson, Gemma Arterton, Shaun Scott, Andrew Bridgmont, Rhys Ifans