VOYAGERS: VESMÍRNA MISIA

V roku 2011 sme dostali zaujímavú porciu kvalitných sci-fi filmov. Duncan Jones sa zapísal Zdrojovým kódom, pozoruhodná premisa Andrewa Niccola bola vo Vymedzenom čase a tvorivý kapitál Neila Burgera priniesol Všemocného. Posledný menovaný to skúša so sci-fi znova, aj keď jeho ostatný žánrový zárez Divergencia bol riadny prúser. Bohužiaľ, ani novinka Voyagers: Vesmírna misia sa k jeho najvydarenejšej snímke spred 10 rokov nepribližuje.

Východisková pozícia príbehu je klasika. Zem pomaly dosluhuje, tak treba nájsť novú guľu, ktorú by sme ako ľudstvo začali úspešne pľundrovať. Cesta na novú planétu však trvá 86 rokov. Tím vedcov naklonuje posádku troch desiatok chlapcov a dievčat, ktorí sú vychovávaní v izolácii, bez vplyvu pozemského života, aby im vo vesmíre nepreplo. Úspešné kolonizovanie novej planéty totiž budú mať na krku až ich vnúčence a pravnúčence. A tak skupinka „školákov“ odlieta za patronátu Richarda (Colin Farrell) do vesmíru, aby o pár rokov malá vzbura zasiala semienko nevraživosti do inak ideálnej spoločnosti v útrobách klaustrofóbiou postihnutej lode.

Znie to zaujímavo a aj to začína zaujímavo. Bez veľkých rečí sa po pár minútach ocitáme vo vesmíre a sledujeme slušne vystavanú rutinu, podporenú vkusným sci-fi vizuálom. Ale netrvá dlho a okrem problémov na lodi začne krívať aj samotný film. Najväčší problém je v samotnom scenári a v smere, ktorým Burger Voyagers vedie. Už v zhruba prvej polovici je jasný tlak na „sci-fi pre teenagerov“, čomu zodpovedá (ne)kvalita napísaných dialógov a správanie postáv. Pre mladšiu generáciu to miestami bude veľmi stráviteľné vďaka prvkom rebélie, bujarým párty & sexu. Navyše sa dej miestami osolí filozofickými rečami o výchove a význame jednotlivca pre spoločnosť, je to však veľmi brzdené mierením na cieľovku.

Hardcore fanúšikovia žánra, ktorí radi zažívajú netradičné kúty, do ktorých sa sci-fi čas od času vyberie (naskytnú sa paralely s mierne nedoceneným Sunshine) sa budú nudiť a ťažko prežijú prílišný tlak na infantilnosť. Snímka sa navyše veľmi snaží hrať to na vážnosť a husté sci-fi s drsnou atmosféru. Vzhľadom na to, že sa tam partia mladých hormónov predbieha, koho chlebáreň vyprodukuje väčšie decibely, však skôr vyzerá ako nevydarená variácia na Pána múch vo vesmíre. V istých momentoch sa dá stotožniť s niektorou z postáv, ale v celkovom kontexte má každá aj nejakú scénu, kde vidno slabú psychológiu a zvláštny charakterový vývoj.

Samotný žáner je prítomný extrémne okrajovo. Priestory vesmírnej lode sú degradované výlučne na kulisy a dej sa pokojne mohol odohrávať aj v dvoj-poschodovom kultúrnom dome na periférii malebnej dedinky. Načrtnutá línia s mimozemskou civilizáciou je priehľadná blbosť, pričom má byť jedným z primárnych zvratov. Herci by možno aj pomohli, ak by mali čo hrať. Tye Sheridan a Lily-Rose Depp sú fajn, ale dalo sa z nich vytrieskať viac. Omladina má aspoň na čo pozerať.

Od Voyagers: Vesmírna misia netreba očakávať veľké veci, nakoľko sa vo filme nedejú. Akékoľvek náznaky na „rozbalenie divadla“ sú tlmené režisérovou ambíciou zapáčiť sa mladšiemu publiku. Formálne to síce vyzerá fajn, čo je samé o sebe priemerné konštatovanie na úrovni „Good, job, Liz“, ale extrémna nuda a až prílišná infantilnosť zamrzia. Na ďalší skvelý film od Neila Burgera si teda musíme znova počkať. Otázkou však je, dokedy a či vlastne ten Všemocný nebol len náhoda.

Voyagers (USA / ČR / Rumunsko / UK, 2021, 108 min.)
Réžia: Neil Burger. Scenár: Neil Burger. Hrajú: Tye Sheridan, Lily-Rose Depp, Fionn Whitehead, Chanté Adams, Quintessa Swindell, Archie Madekwe, Isaac Hempstead Wright, Viveik Kalra, Madison Hu, Archie Renaux ...