365 DNÍ |
365 DNÍ |
Krásna scenéria, pobrežie, slnkom zaliata krajina, luxusná vila, pohľadní hlavní protagonisti... . Čím sa stal tento poľský erotický triler takým kontroverzným, že vyvolal u istej časti divákov pobúrenie, u ďalších červenanie.
Mnohí ho považujú za urážlivý, iní za smiešny a nájdu sa aj takí, ktorí si ho užívajú a stal sa pre nich guilty pleasure. Stojí vôbec za pozretie, ak si vyslúžil šesť nominácií na Zlatú malinu?
Okrem dobre mienenej rady, ktorú hlava rodiny v úvode filmu adresuje svojmu synovi („Krásne ženy sú nebo pre oči a peklo pre dušu.“) veľa „múdrosti“ vo filme nečakajte. Povedzme si otvorene. Toto nie je film, ktorý pozeráme kvôli zušľachťovaniu duše.
Taliansky mafián Massimo (Michele Morrone) unesie mladú Poľku Lauru (Anna-Maria Sielkucka), ktorej dá presne jeden rok na to, aby sa do neho zaľúbila. Začína to teda ako zločin a prerastie do erotického dobrodružstva. Obaja majú neuspokojenú sexuálnu energiu, ktorú ventilujú každý po svojom a nakoniec aj spolu. Tým sme obsah filmu maximálne vyčerpali.
Sledovať eroticko-romantický triler 365 dní kvôli cudzokrajnému prostrediu v čase zákazu cestovania uprostred zúriacej pandémie môže byť celkom príjemné potešenie pre oči. Dostaneme sa do luxusných častí Talianska s krátkym výletom do New Yorku a do Poľska.
Navyše pokiaľ máte radi typ dobre stavaného Taliana, bohatého, elegantne oblečeného, miestami vyzlečeného, mierne zarasteného, čerstvo od holiča ošetreného, prípadne typ peknej brunetky poľského pôvodu so všetkými časťami tela ako má byť, tak si popasiete oči a popustíte fantáziu.
Je tu však jeden (keby len jeden) problém. Ide o svet nadvlády mužov, v ktorom sa do romanticky vyzerajúceho príbehu vložili primitívne prvky porno filmov hraničiace a často aj prekračujúce hranice násilia páchaného na ženách. Tým sa film z estetického hľadiska definitívne odtrhol od erotiky a jemnosti. Našťastie vo väčšine prípadov sa kamera vyhla záberom na falus počas agresívneho orálneho uspokojenia hlavného hrdinu, ale divák je do situácie vtiahnutý grimasami a výrazom tváre herca.
Žena sa v tomto svete mužskej fantázie považuje za podradný, menej chápavý druh, ktorý nepotrebuje vedieť žiadne detaily udalostí a okolností, jej jedinou úlohou je dobre vyzerať, poslúchať, pokorne plniť príkazy dominantného muža a napĺňať jeho erotické predstavy a túžby.
Massimo predstavuje kapitalistického poloboha, alfa samca s telom športovca kypiaceho testosterónom, ktorý ide za svojím cieľom za každú cenu. Jeho status, moc a pocit nadradenosti mu dáva právo svojím spôsobom vykorisťovať ženy a spraviť si z nich sexuálne hračky na svoje uspokojenie.
Z pohľadu spoločnosti je to veľmi znepokojujúca skutočnosť, nakoľko čoraz mladšie generácie sa vďaka internetu a dostupnosti filmov dostávajú k pornografickému obsahu, čo má za následok, že aj nemiestne sexuálne správanie môžu považovať za normálne.
Celkovo môžeme skonštatovať, že budú momenty, ktoré sa vám vryjú do pamäte a nebude to kvôli umeleckej hodnote filmu, ani hlbokej myšlienke. Tú tam totiž zbytočne budete hľadať. Dostanete sa maximálne do 15 centimetrovej hĺbky, čo je pre divákov kvalitnej kinematografie úboho málo.
365 dni (Poľsko, 2020, 114 min.)
Réžia: Barbara Bialowas, Tomasz Mandes. Scenár: Tomasz Klimala, Tomasz Mandes, Barbara Bialowas, Blanka Lipinska (novela). Hrajú: Anna Maria Sieklucka, Michele Morrone, Bronislaw Wroclawski ...