SPUTNIK

Nik ho nečakal a nik ani celkom presne nevie, čo čakať od neho. Isté je len jedno – až sa do vás dostane, nič už nebude ako predtým. Áno, tento fatalistický úvod je o Sputniku – nie však o tom, ktorý k nám na „tajňáša” z Moskvy priletel zachraňovať životy, ale o rovnomennom ruskom sci-fi horore o vesmírnom parazitovi, ktorý sa (verme, že len bizarnou zhodou okolností) dostal pred divákov práve v čase vrcholiacej pandémie. Stojí za to pozrieť si ho aspoň z konšpiračno-recesistických dôvodov? A možno budete aj prekvapení...

Máte radi temné atmosférické sci-fi s jemne šteklivým podtextom: „Čo ak sa to mohlo skutočne stať?". Ak má niekto obrovský potenciál čerpať z námetov vlastnej histórie pri nakrúcaní vedecko-fantastických hororov, určite je to práve Rusko, ktorého pionierske počiny na poli kozmonautiky sú dodnes opradené mnohými bizarnými tajomstvami. Napriek tomu v Rusku doposiaľ veľa takto ladených filmov nevzniklo. Možno aj preto Sputnik Jegora Abramenka, premiérovo uvedený ešte v apríli 2020, od počiatku nesie kríž prezývky „ruský Votrelec”. O čom však Sputnik naozaj je?

Nechajme sa preniesť v čase späť do roku 1983. Studená vojna graduje, v Bajkonure naplno beží kozmický program Sojuz a v Moskve zatiaľ mladá psychiatrička Tatiana (Oksana Akinšina) obhajuje svoje kontroverzné praktiky pred disciplinárnou komisiou. Tieto svety nečakane prepojí plukovník Semiradov (Fedor Bondarčuk), tajomný a odmeraný, ako sa na správneho vojenského pohlavára patrí, keď Tatiane ponúkne jedinečnú šancu rehabilitovať sa výmenou za pomoc s jedným ťažkým prípadom.

Ide o mladého kozmonauta Konstantina (Pjotr Fjodorov), ktorý sa nedávno vrátil z dôležitej vesmírnej misie. No miesto toho, aby bol oslavovaný ako hrdina, Kosťa je uväznený v prísne stráženom vojenskom komplexe. Obyčajný posudok potenciálne traumatizovaného kozmonauta sa rýchlo zvrtne, keď sa Tatiana dozvie pravú príčinu Konstantinovho väznenia: Muž zo svojej misie prežil ako jediný, na Zem sa však nevrátil sám. Priniesol si v sebe „s(ú)putnika”, nebezpečného parazita, ktorý v pravidelných intervaloch opúšťa telo svojho hostiteľa, aby sa nasýtil...

Sputnik sa pokúša fungovať súčasne na troch dejových úrovniach: ľudsko-vzťahovej, vedecko-filozofickej a akčnej. Na žiadnej z nich síce vyslovene neexceluje, každá ale má potenciál udržať diváka v celkom slušnej zvedavosti a napätí.

Asi najdôležitejšou, no zároveň najmenej invenčnou zo spomínaných je línia vedecko-filozofická. Scenár síce vysvetlenie bizarnej symbiózy medzi kozmonautom a parazitom rieši celkom dopodrobna, neznie však pritom bohvieako autenticky ani originálne. Menej je, skrátka, niekedy (väčšinou) viac, a práve v tomto filme sa niektoré krkolomné konštrukty dali s prehľadom nahradiť oveľa vďačnejšou atmosférou neistoty a tajomna.

Trochu to vyvažuje aspoň nejednoznačnosť vzťahu medzi mužom a tvorom v jeho útrobách: Kto vlastne koho ovláda? A bude ich vôbec možné rozdeliť? Hoci sa ťažko zbaviť dojmu, že tvorcovia viac-menej len recyklujú námety tisíckrát použité inde, dokážu to stále „predať” v celkom pútavom šate.

Pokiaľ ide vzťahovú líniu, tu sa film jednoznačne opiera o sympatie hlavných hrdinov – nie len tie vzájomné (áno, bude to iskriť!), ale aj tie, ktoré k nim asi bude cítiť väčšina divákov. Oksana Akinšina a Pjotr Fjodorov majú vďaka svojim sviežim mladým tváram aj sofistikovaným prejavom rýdzo „hollywoodsky” potenciál, ktorý film celkom dobre vyťažuje. Zaujať určite vedia aj samotné postavy Tatiany a Konstantina, ktorým sa film snaží vtisnúť aj štipku pútavého backgroundu. Nevyhne sa však pritom viacerým sentimentálnym klišé, ktoré film od sľubnej polohy ponurého minimalistického trileru zbytočne ťahajú kamsi k melodráme.

No a potom je tu ešte rovina akčná, ktorá filmu začne dominovať až takmer ku koncu. Z parazitického mimozemšťana sa totiž stane pekne nenásytná potvora a zo sovietskych súdruhov ľahká korisť. Tu Sputnik funguje celkom štandardne a milovníci gore si tak prídu na svoje. Určite sa patrí venovať pár slov aj úrovni CGI vo filme, o ktorej môžete mať s ohľadom na jeho pôvod isté pochybnosti. Hoci však, opäť, nejde o nič závratne originálne či dych berúce, úroveň animácií je rozhodne svetová a nijako neruší.

Na záver nemôžeme opomenúť to, čo sa vám na Sputniku možno bude pozdávať zo všetkého najviac, a to je veľmi slušne využitá temná „retro” atmosféra socializmu, ktorá je na tento žáner ako stvorená. Škoda, že v tomto smere film nešiel ešte o kus ďalej a hlbšie, kľudne na úkor niektorých svojich mainstreamových leitmotívov.

Sputnik, historicky prvá umelá družica Zeme, je dodnes symbolom bezprecedentnej ruskej húževnatosti v boji o vedecko-technické prvenstvá. Keď si jej názov Jegor Abramenko požičiaval (sci-fi nakrúcali ešte v rokoch 2018-2019), zrejme nemohol ani tušiť, aký marketingový potenciál tým snímke dáva do dnešných dní, kedy sa meno Sputnik (tentokrát v spojení s anti-kovidovou vakcínou) opäť vracia na titulky. No keďže film miesto plánovanej premiéry na festivale Tribeca napokon práve kvôli pandémii skončil ako VOD, hádam si túto kurióznu SEO výhodu aj zaslúži...

Sputnik (Rusko, 2020, 113 min.)
Réžia: Egor Abramenko. Scenár: Oleg Malovichko, Andrey Zolotare. Hrajú: Oksana Akinshina, Fedor Bondarchuk, Pyotr Fyodorov, Anton Vasilev, Aleksey Demidov, Anna Nazarova, Aleksandr Marushev, Albrecht Zander, Vitaliya Kornienko, Vasiliy Zotov ...