HEJTER

Streamovacia platforma s logom krvavo-červeného N-ka na čiernom pozadí nás v záplave rôznych reality show a tínedžerských infantilných romantík občas dokáže aj príjemne prekvapiť. Tentokrát do ponuky zaradila poľský titul vymykajúci sa jej priemernému kvalitatívnemu štandardu.

Plagiátorstvo rozhodne nie je iba horlivou témou v našej republike. Okrem ďalších zaujímavých podtém zapracoval do svojho najnovšieho filmu 38-ročný režisér Jan Komas aj tému plagiátorstva a podvodov. Rodený Poliak minulý rok ohúril svet kinematografie drámou o bývalom trestancovi túžiacom stať sa kňazom – snímkou Corpus Christi (2019). Tentokrát zabodoval svojím v poradí šiestym celovečerákom, na ktorom opäť spolupracoval so scenáristom Mateuszom Pacewiczom. Na tohtoročnom filmovom festivale Tribeca získal film ocenenie Best International Narrative Feature.

Hlavnou postavou príbehu je Tomek Giemza (Maciej Musiałowski), študent právnickej fakulty. Hneď v úvodnej scéne je univerzitnou komisiou obvinený z podvodu pri písaní eseje. Aj keď túto skutočnosť razantne odmieta, komisia nekompromisne vydáva rozsudok – vylúčený. Po tejto udalosti navštevuje rodičov svojej kamarátky z detstva, ktorí sú súčasne aj jeho študijnými sponzormi – rodinu Krasuckich (Danuta Stenka a Jacek Koman). Nielenže pred nimi svoje vylúčenie tají a naďalej na nich slizko parazituje, ešte sa aj chorobne zaľúbi do ich dcéry Gabi (Vanessa Aleksander). Keďže však jeho klamstvo čoskoro vypláva na povrch, je nútený nájsť si iný zdroj financií. Miesto dostáva v PR agentúre, v ktorej je úlohou zamestnancov hľadať špinu na mediálne známych ľudí. A Tomek je veľmi dobrým študentom, ktorý sa rýchlo učí...

The Hater ma so svojím prvým dielom Suicide Room/Sala samobójców (2011) prakticky iba jednu priamu súvislosť. Tomekova nová šéfka (Agata Kulesza) je matkou obete mladého Dominika – hlavnej postavy zo Suicide Room. Okrem toho však oba filmy spájajú spoločné prvky ako narastajúci spoločenský tlak na mladých ľudí, či sila sociálnych médií. Taktiež sa opäť efektne využíva striedanie reálna s virtuálnom, pričom prostredie počítačovej hry zastáva popri ťaživej realite pozíciu osviežujúceho prvku. Aj v tomto prípade je pôsobivo zachytené ľudské nešťastie prechádzajúce do agresivity a následne jej transformácia do virtuálneho prostredia. Druhý diel rozhodne možno označiť za o niečo vyspelejší a témami rovnako veľmi aktuálny a zamyslenia hodný.

Napriek tomu, že Tomek vystupuje v polohe sociopatického antihrdinu, z istého uhla pohľadu ho možno vnímať iba ako ďalšiu obeť dnešnej doby. V mnohých scénach sa reprezentuje ako chodiace bezcharakterné zlo, no vzápätí sa divákovi predostiera celkom iný obraz - tvár zraniteľného mladého muža, ktorého iba dolapila jeho minulosť. A ktorý si azda miesto opovrhovania druhých zaslúži podať pomocnú ruku, aby jeho zatrpknutosť nevyústila do niečoho neodvrátiteľného.

Jeho súčasnú podobu, ktorá sa z neho vykresala, si divák skladá iba z malých čriepkov informácií, ktoré o jeho minulosti vie. No aj to málo mu umožňuje aspoň čiastočne pochopiť nespokojnosť hlavného hrdinu. Jeho pocity menejcennosti, žiadostivú túžbu po láske a po obdive druhých, ktorého celoživotný nedostatok smeruje k nenásytnej potrebe ubližovať. Herec Maciej Musiałowski podáva (až na zopár scén) naozaj hodnotný výkon, pri ktorom sa v divákovi strieda pocit odporu s ľútosťou.

Režisér veľmi trefne zachytáva silu sugescie, moc virálnych videí a ľahkosť, s ktorou sa v súčasnosti dá použitím fakeových účtov a využitím internetových trollov manipulovať s informáciami. Prostredníctvom svojho hlavného hrdinu skúma existenciu hraníc, pri ktorých sa ozýva svedomie aj človeku bez chrbtovej kosti. Varovne zdvíha prst nad citlivosťou dnešnej doby, v ktorej sa každá zraniteľná duša nechá ľahko pohltiť obrazom umelo vytvorenej reality.

Práve v tomto svete sa pohybuje aj náš hlavný hrdina Tomek. Divák nad jeho činmi miestami doslova žasne a iba prekvapene sleduje smršť, ktorú okolo seba spúšťa mladý človek, ktorý to v hlave nemá celkom upratané. Vykorisťovanie, hejtovanie, zastrašovanie, či odpočúvanie súkromných rozhovorov. A to všetko za cenu získania obdivu okolia a zabezpečenia si spoločenského statusu, k čomu mu dokonale stačí iba prístup k technológiám a ťahanie za správne nitky.

Filmu mierne ubližuje zopár scén, ktoré pôsobia naivným dojmom, až nedôveryhodne. V istých situáciách nášmu antihrdinovi vychádzajú veci až príliš ľahko, rovnako ľahko si dokáže získavať priazeň vplyvných ľudí a tí zas v určitých momentoch konajú neopatrne. Svoj patričný priestor v deji dostáva aj politika a pozadie predvolebnej propagandy.

The Hater je trpkým, ale pravdivým obrazom dnešnej doby, ktorý nám umožňuje dôslednejšie nazrieť pod povrch. Do jadra plného hniloby, ktoré je výsledkom bezcharakternej človečiny. Je Tomek obeťou dnešnej doby, v ktorej sociálne média a spoločenský status hrajú prím alebo len úbohý sociopat, ktorého činy nemožno ničím ospravedlniť?

Sala samobójców. Hejter (Poľsko, 2020, 135 min.)
Réžia: Jan Komasa. Scenár: Mateusz Pacewicz. Hrajú: Maciej Musialowski, Vanessa Aleksander, Danuta Stenka, Jacek Koman, Agata Kulesza, Maciej Stuhr ...