KEBY RADŠEJ HORELO

Kedy som vlastne videl v kine nejakú naozaj dobrú českú komédiu? A ak nie vyslovene dobrú, tak aspoň takú, že sa mi naozaj páčila? Vlastne nedávno, Vyšehrad: Fylm ma veľmi bavil. A výborne som sa bavil aj na Mimoriadnej udalosti, a na Poslednej veľkej akcii Shokyho a Mortyho, takže to vlastne nie je až také zlé, a úvodná rečnícka otázka celkom stratila zmysel. Tri dobré komédie na desať alebo dvadsať celkom zbytočných vôbec nie je zlý pomer a teraz sa nám to ešte vylepší.

Keby radšej horelo, celovečerný autorský debut Adama Kolomana Rybanského je totiž tiež komédia. S prvkami drámy, ako sa na nebláznivú, neslapstikovú, nescrewballovú komédiu patrí. A hlavne, je to film, ktorý má hlavu a pätu. Je koncepčne premyslený, nechýba mu nebanálny aktuálny sociálno-spoločenský presah, nie je zahľadený do seba, má rozumne využitú minutáž, takže neplytvá časom a je vnútorne konzistentný v tom zmysle, že dramaturgicky je permanentne sústredený na tému. Žiadne digresie ani odbočky, ale smerovanie k pointe.

Ten názov asi naozaj nepustí, tak to vybavme hneď z kraja. Hoří, má panenko, Miloš Forman, 1967, Československá nová vlna. Asociácia na prvú, priznaná inšpirácia, civilná poetika, žiadne pochybnosti, kde sa Rybanský inšpiruje, na čo sa snaží nadviazať, čo rozvíja. Nejde však o slepé nasledovanie vzoru a už vôbec nie o vykrádačku, Keby radšej horelo dáva úplný zmysel aj bez akéhokoľvek ukotvenia v historickom kontexte.

Témou je strach a strata zmyslu, zápletka je dostatočne absurdná na to, aby odkryla, o čo vlastne pôjde. Malá dedina, Veľká noc, áno, Česko môžeme považovať za ateistickú krajinu, ale sú tam miesta, kde sa náboženstvo stále praktikuje. A čo je dôležité, predstavuje hlas rozumu. V tej dedine sa čosi stane, čosi síce mimoriadne nepravdepodobné, ale možné a postavy reagujú. Sú viac menej sympatické, v najpoctivejšom slova zmysle obyčajné. Miestni, len minimálne, ak vôbec, karikované figúry. Hasiči, starosta, farár, miestny opilec, kolorit.

A do toho islamský terorizmus a chemtrails a nech to takto pôsobí akokoľvek bizarne, funguje to presne v súlade s predpokladaným autorským zámerom.

Neviem pochopiteľne, nemôžem vedieť, či naozaj bolo autorským zámerom režiséra a spoluscenáristu Rybanského ukázať nám práve to, čo som v jeho filme videl, ale nazdávam sa, že áno. Ľudia v zásade nie sú zlí, len keď sa boja a sú nešťastní, stávajú sa nebezpečnými, nielen sami sebe, ale aj svojmu okoliu.

Čo sa mi však naozaj páčilo najviac, bez ohľadu na tému, príbeh a poznanie, ktoré je v ňom obsiahnuté, je to, ako funkčne je to nakrútené.

Jednoduchý čistý filmový jazyk, civilné, ale maximálne funkčné herectvo, a výborná, hoci vôbec nie draho pôsobiaca výprava. Teším sa, naozaj sa teším na druhý Rybanského film, z jeho debutu sa totiž zdá, že filmu perfektne rozumie, že má obrovský talent a vie o tom, hlavne však ale, že je veľmi pokorný nielen vo vzťahu k veľkému filmovému umeniu, ale predovšetkým vo vzťahu k divákom. Nepreceňuje ich schopnosti, ale ani nimi nepohŕda, nepoučuje ich, nementoruje, iba sa snaží podeliť s čímsi, čo považuje za dôležité.

PS. Asi by sa to dalo, ale neviem to poriadne vyargumentovať, takže len pocit na záver – režiséra a spoluscenáristu filmu Keby radšej horelo Adama Kolomana Rybanského osobne nepoznám, nikdy som ho nestretol a okrem toho, že nakrútil výborný celovečerný debut o ňom prakticky nič neviem, myslím si však, že by si veľmi dobre rozumeli s Jurom Šlaukom (Punk je hneď!). Rád by som ich zoznámil a počúval, ako sa rozprávajú o filmoch.

Kdyby radši hořelo (ČR, 2022, 90 min.)
Réžia: Adam Koloman Rybanský. Scenár: Adam Koloman Rybanský. Hrajú: Miroslav Krobot, Michal Isteník, Anna Polívková, Jiří Vymětal, Marek Pospíchal, Albert Čuba, Vladimír Škultéty a ďalší...