ALI & AVA |
ALI & AVA |
Dve nominácie na cenu BAFTA. 2 ocenenia British Independent Film Awards. Nominácie za najlepší film na festivaloch v Clevelande a Seville. Hovorím o snímke režisérky Clio Barnard, Ali & Ava.
Ali (Adeel Akhtar) žije so svojimi príbuznými v severo-anglickom meste Bradford. Nezamestnaný DJ trávi čas mimo iné aj tým, že rozváža deti svojich známych do a zo školy. Práve tam dochádza k stretnutiu s Avou (Claire Rushbrook), triednou asistentkou. Jedno daždivé popoludnie chcelo, že Ava nastúpi k Alimu do auta, aby ju zaviezol domov. Romanca sa začína.
Nečakajte však rozprávkovú a ťažko uveriteľnú romantiku z ranku disneyovských princezien, či osudové a rovnako nerealistické klišé akoby z pera Nicholasa Sparksa, ostrovná dráma je práve tým – drámou, kde má romantika svoje prirodzené miesto, hneď vedľa rodinných strastí, životných patálií a jaziev z minulosti.
Kameraman Ole Bratt Birkeland svojim snímaním dodáva úvodu až dokumentaristický rozmer, kedy kamera s odstupom sníma dianie na školskom ihrisku, či Aliho vybíjanie citov na streche auta zabaleného v hmle. Obraz skrátka splýva s dejom a rezignuje na krkolomné rakurzy, či za každú cenu originálne postupy.
Pri hudobnej stope sa musím pristaviť trošku dôkladnejšie: mimo soundtracku ako takého má svoj priamy význam i v deji. Ali poslúcha rock, punk a samozrejme elektro zatiaľ, čo Ava hovie folku a country. O to zaujímavejšie je sledovať ako, s postupujúcim vzťahom, majú jeden na druhého skrytý vplyv. Ali odrazu prepadne náklonnosti k Bobovi Dylanovi a Ava na druhú stranu počúva Aliho obľúbenú klubovú „vypaľovačku“. Sú to práve tieto čriepky – drobné detaily – ktoré robia kúsok kvalitatívne nadpriemerným a pozitívne sugestívnym. Niekoľko vrcholných scén je tu vrcholných práve pre prominentnú funkciu muziky v nich.
Čo sa týka onoho audio mixu, ten je napriek neodškriepiteľnému prínosu symbiotickej kamery najsilnejším hráčom. Niekoľkokrát tvorcovia v obrazovej koláži stlmia až eliminujú dialógy, aby dali vyniknúť hudobnému pôdorysu, ktorý zase následne dáva vyniknúť gestikulácii a mimike aktérov. Ich trápenia a konflikty sú tak divákovi evidentné ešte prv, než ich postava sformuluje do slov. Dramaturgia využíva túto výhodu bezchybne, keď ju nasadí už do otváracej koláže – vďaka kontrastu hlasitej hudby v jednej scéne a úplnému tichu prepletenému medzi tým je divák hneď v pozore. Keď do toho občas kamera prihodí bokeh (rozmazávanie), esteticko-psychologický efekt je maximálny.
Mojou jedinou výčitkou tak ostáva režijná strohosť pri vyhrotenejších scénach, kde by bolo fajn sem-tam pritlačiť na pílu a nechať aktérov „vytlačiť hnis“ z oných životných rán. Napriek tomu, niekto môže namietať, že aj v živote si všetko nesieme zauzlené vo vnútri a nie každý to zo seba púšťa von v hektolitroch, ale len po čajových lyžičkách – ako to robia Ali a Ava keď sú spolu sami.
Komorný herecký koncert Rushbrook a Akhtara pod intímnou taktovkou Clio Barnard. Zdanlivo slabé a bez ťahu na bránku, v skutočnosti ale úderné a neraz nepríjemné vo svojej pravdivosti. Nuž, nie vždy je treba ťať ako zbláznený kálačkou, sú chvíle, kedy to chce len zľahka postrčiť – a požadovaný efekt sa dostaví. Presvedčite sa sami.
Ali & Ava (UK, 2021, 95 min.)
Réžia: Clio Barnard. Scenár: Clio Barnard. Hrajú: Adeel Akhtar, Claire Rushbrook, Ellora Torchia, Shaun Thomas, Natalie Gavin, Mona Goodwin, Krupa Pattani, Vinny Dhillon, Tasha Connor, Macy Shackleton ...