JOSEP

Animovaná snímka pre dospelých bola v premiére uvedená na festivale v Cannes 2020 a našinec ju mohol vidieť na tohtoročnom košickom Art Film Feste. Teraz prišla do streamovacej ponuky HBO Go. Pýši sa ziskom francúzskej národnej ceny Cézar a tiež európskej filmovej ceny za najlepší animovaný film. Mali by ste ju teda vidieť? Jednoznačne áno. Otázkou zostáva, komu je určená.

Starý otec na smrteľnej posteli rozpráva svojmu tínedžerskému vnukovi príbeh, ktorý začína vo februári 1939. Ešte pár mesiacov pred tým, ako Francúzi vstúpili do 2. svetovej vojny. Republikáni zo Španielska utekajú pred generálom Francom a jeho diktátorským režimom do Francúzska. Tamojšia vláda preto buduje internačné tábory, kam týchto imigrantov umiestňuje. Utiekli pred nastupujúcim fašizmom, našli však obdobne nehostinné podmienky na život, navyše ešte na cudzom území. Legendárne francúzske dedičstvo „rovnosť, bratstvo, sloboda“ v prípade španielskych utečencov akosi neplatí.

V biednych hygienických a stravovacích podmienkach strávil dlhý čas aj politicky angažovaný ilustrátor a karikaturista Josep Bartolí (1910 - 1995). Z mimoriadne zlého rozpoloženia ho vytrhne nečakané priateľstvo s jedným z dozorcov, ktoré je prirodzene tŕňom v oku jeho sadistických kolegov. Šikanovaniu sa tak dostáva obom z nich. V dňoch ničoty a ponižovania sú Josepovou jedinou útechou myšlienky na milovanú ženu, kde-tu láskavé gesto od spriazneného dozorcu a papier a ceruzka (jeho svedectvo demonštruje vydaná zbierka kresieb s názvom „Campos de Concentracion 1939-1943“).

Po skamarátení sa naberá novú chuť do života, čo jemne podčiarkuje aj príchod farebnejšej palety v tomto neprívetivom prostredí. Z malých konverzácií a drobných láskavostí prechádza postupne žandár Serge do výraznejšej pomoci (hľadanie stratenej ženy) a vzniká tak vzácne puto na celý život.

Animácia pozostáva z takmer statických kresieb. Rýchlosťou ich radenia vytvárajú dojem pohybujúcich sa obrazov. Výrazové prostriedky sa tak snažia korešpondovať so životným poslaním a profesiou titulnej postavy. Statickosť príležitostne kompenzujú kresby či karikatúry, ktoré tu doslova ožívajú. Až s neskorším nástupom Fridy Kahlo (s Bartolím sa krátko poznali) naberá vizuál na farebnosti. Ako hovorí jej postava: „Život nie je z ťahov a obrysov. Život je z farebných más, ktoré sa stretávajú ako armády. Alebo ako chute pokrmu, ktoré sa dopĺňajú. Vzájomne sa priťahujú a odpudzujú. Ako vášniví milenci.“

Scenár nemá ambíciu byť biografiou, nakoľko sa z významnej väčšiny venuje Josepovmu pobytu vo francúzskom tábore. Neotravuje politickými názormi navzdory hrdinovmu hrdému presvedčeniu a boju proti Francovi. Zaoberá sa samotou, revoltou (skôr vnútornou, ale aj smerom navonok), no predovšetkým vypovedá o nečakanom priateľstve na opačných barikádach. O tenkej čiare medzi všednosťou a pestrosťou, šedou a farebnou, medzi smrťou a životom. To všetko je podané nenútene a autenticky.

Josep je strohá animovaná snímka z prostredia utečeneckého tábora, ktorý nemá ďaleko od toho koncentračného. Obrazová stránka je schválne minimalistická, rozhodne si túto skutočnosť netreba zamieňať s „lacnosťou“. A po obsahovej stránke rozhodne nie je ani lacnou variáciou na nepravdepodobné priateľstvo v zlých časoch, ku ktorej sa dalo tak ľahko skĺznuť. Celkovo, je tento francúzsky debut urobený bez akéhokoľvek pátosu a aj napriek tomu dokáže v závere neprvoplánovo dojať. Ak máte radi animáky pre dospelých a náročnejších (Persepolis, Valčík s Bašírom), toto je rozhodne kúsok pre vás.

„Ak existujú duše, sú ako krásne myšlienky. Myšlienky, ktoré inšpirovali mňa, jeho, všetkých. Komunizmus, anarchizmus, republiku. Keď tieto krásne myšlienky nenájdu krásneho človeka, zomrú.“

Josep (Francúzsko / Belgicko / Španielsko, 2020, 71 min)
Réžia: Aurel. Scenár: Jean-Louis Milesi. Hudba: Sílvia Peréz Cruz, UYS. Hrajú: Sergi López, Bruno Solo, David Marsais, Gérard Hernandez a ďalší.