PAROŽIE

Nakrútiť v dnešnej dobe kvalitný horor je nesmierne ťažké, aj keď sa nájde zopár odvážlivcov, ktorí robia tomuto skrehnutému žánru výnimočnú službu (napríklad Robert Eggers alebo Ari Aster). Režisér Scott Cooper ale nepatrí medzi profilovaných majstrov napätia, pretože jeho doterajšia tvorba má žánrový presah od thrilleru, cez zlomené drámy až po western. Svojim posledným filmom si však rozširuje záber.

V snímke Parožie spracoval na ploche sto minút poviedku Nicka Antoscu (spolu-scenárista filmu Les) o malom Lucasovi (Jeremy T. Thomas), ktorého zvláštne správanie upúta pozornosť jeho učiteľky Julie (Keri Russell). Tá pri bližšom pátraní s bratom Paulom (Jesse Plemons) odhaľuje nepokojné pravdy o histórii banského mestečka v zapadnutej časti Oregonu, pričom nechýba ani povinná dávka boja o život.

Suchý opis filmu a zrejmý štandard v rámci hororovej tvorby posledných rokov. To trčí z Parožia na prvý pohľad. Cooper však po obsahovo klasickej, zato vizuálne podmanivej, úvodnej sekvencii rozohráva pozoruhodný psychologický kukuč s viacerými témami – vzťah človeka s prírodou, apel na pamäť národa a silné rodinné väzby.

Využíva k tomu odkazovanie v rytmike tzv. pohanských hororov, kde sú zjavnými zástupcami posledných rokov práve autorské diela vyššie menovaných režisérov, konkrétne Slnovrat a Čarodejnica. Sociálno-demografický obsah počuť v mizanscéne filmu len cez rádio, televíziu alebo občasné mrmlanie popod fúzy starého indiána (štandardný zastupiteľ podobných postáv Graham Greene). Zdanlivo len vyznievaj ako doplnok a povinná vata, v celkovom kontexte však dokážu rezonovať.

Komplexnosť temného nádychu a postupné dávkovanie informácií nás v Paroží sprevádza veľmi dlhý čas, buduje sa fakt zaujímavá atmosféra. Pôsobivá komorná štruktúra a pomalé tempo sú našťastie bez pocity nudy a nezáujmu. Častokrát nevieme o čo filmu vôbec ide a drží nás v šachu. Tápanie a hádanie prečo je Lucas na hranici medzi psychózou a zrútením je intenzívne, ale oči otvorené dokorán neuhnú. Keď sú však odhalené karty a dotvorený kolorit príbehu, treba len prikyvovať a uznať Cooperovu šikovnosť a režijnú ladnosť.

Kamerové a zvukové prvky Parožia hrajú v kine pôsobivé divadlo, čo si síce aktuálne nebudete môcť overiť, ale aj v prítmí domova ich intenzita vystrčí rožky. Primárna hra na nepríjemný a psychologicky silný zážitok skrátka funguje veľmi solídne. Počuť každý šuchot, nepríjemný zvuk a keď sa dostaneme napríklad do záhadných baníckych štôlní (alebo len na obyčajnú povalu domu), tak je každý pohyb a zvuk nadmieru strašidelný.

Nečakajte za dve hrsti ľakačiek. Parožie síce zopár má, ale Cooper ich dávkuje s rozumom a keď už sa nejakej dočkáme, stojí to za to. Sprievod v podobe nechutných gore efektov je zárukou zaujímavosti. K tomu prirátajme kvalitný výstup z maskérne a dostávame komplexnosť skvelej audiovizuálnej časti snímky.

Titul má však aj veľa slabín, napríklad občasnú absenciu logiky, samozvané motivácie postáv a záverom veľmi polopatistické vyústenie, ktoré ale vzdáva poctu žánrovým klasikám. Skvelá atmosféra, parádna zvukovo-kamerová zložka a nesmierne solídne herecké výkony mladého J.T. Thomasa a Keri Russell sú pozitívne prvky, ktoré v konečnom dôsledku mierne zráža úplné finále a zostáva hororový evergreen v podobe pocit (mierne) premárnenej šance. Jednohubka a jeden z tých podarenejších hororov, ktorý úplne nevyšumí z hlavy.

Antlers (USA / Mexiko / Kanada, 2021, 99 min.)
Réžia: Scott Cooper. Scenár: Henry Chaisson, Nick Antosca, Scott Cooper, Nick Antosca (autor krátkej poviedky "The Quiet Boy". Hrajú: Keri Russell, Jesse Plemons, Jeremy T. Thomas, Graham Greene, Scott Haze, Rory Cochrane, Amy Madigan, Sawyer Jones, Cody Davis, Lyla Marlow ...